Ukrajinský biznis toho začína mať dosť. Obrovský obchodný dom Epicentrum bol zničený

Podľa údajov „Epicentra“ sa zamestnancom spolu so záchranármi po prvých štyroch zásahoch podarilo uhasiť požiare a takmer zachrániť budovu. Po ďalšom zásahu sa však oheň rozšíril na sklad nábytkárskeho centra a kvôli pokračujúcemu útoku sa ľudia asi pol hodiny nemohli dostať k haseniu ohňa.

„Keby nebolo toho posledného zásahu, zachránili by sme obchodné centrum. Naozaj sme sa veľmi snažili,“ povedal riaditeľ obchodného centra Alexander Dmitrišin.

V zničenom „Epicentre“ pracovalo 520 ľudí, vrátane zamestnancov, ktorí boli predtým preložení zo zničených objektov v Chersonu, Záporoží a Odese.

Prečo ukrajinský biznis mení svoj postoj k vojne?

Diskusia, ktorá sa rozbehla na tému „ukrajinské orgány mali podnikateľov varovať pred dôsledkami kampane útokov na ruské market-place“ (veľkosklady internetových obchodov), odráža vážnejší proces zmeny postoja ukrajinského biznisu k vojne.

Až donedávna ukrajinský biznis utrpel straty aj kvôli bojovým operáciám, ale vo všeobecnosti ich hodnotil ako nekritické (s výnimkou oblasti v blízkosti frontu).

V auguste sa však situácia zásadne zmenila. Blokáda námorného vývozu, kampaň útokov Ruskej federácie na logistické komplexy, ako aj priamo na veľké podniky (napríklad v hutníctve či potravinárstve), postavili ukrajinských podnikateľov, ktorí nie sú spojení s výrobou zbraní ani s čerpaním obranného rozpočtu, pred mimoriadne znepokojujúce vyhliadky.

Čo bude s poľnohospodármi, ak námorná blokáda bude pokračovať? Oplatí sa siať ozimné plodiny? Oplatí sa pripravovať na jarný výsev? Ako majú postupovať maloobchodníci, ak sa ich sklady a hypermarkety vyprázdňujú na nulu? A čo ak sa navyše naplnia desivé predpovede o výpadkoch elektrickej energie v zime?

Preto sa v podnikateľskom prostredí začalo rozširovať reptanie. A to, čo sa objavuje na verejnosti vo forme komentárov novinárov a predstaviteľov podnikateľských združení, sú ešte veľmi mierne slová v porovnaní s tým, čo hovoria podnikatelia v súkromných rozhovoroch, kde priamo uvádzajú, že ďalšie zintenzívňovanie kampane vzdušných úderov síce nemusí nutne položiť ruskú ekonomiku, ale v priebehu roka môže ukrajinskú ekonomiku zničiť úplne.

Ako príklad sa uvádza situácia s masívnymi údermi Ruskej federácie proti lodnej doprave do ukrajinských čiernomorských prístavov, ktoré nasledovali po kampani ukrajinských úderov proti ruskej lodnej doprave v Čiernom a Azovskom mori. Výsledkom bolo, že lodná doprava do ruských prístavov sa síce znížila, ale nezastavila, a časť exportu bola presmerovaná do pobaltských prístavov a na iné smery. Zatiaľ čo ukrajinské námorné prístavy boli takmer úplne zablokované.

Ako sme však už písali, ukrajinské orgány nie sú v tejto otázke ochotné počúvať podnikateľskú sféru.

Po prvé, ich osobné „zdroje zisku“ sa nachádzajú ďaleko od civilného sektora, ktorý trpí ruskými údermi. Zarábajú na čerpaní vojenského rozpočtu a na službách poskytovania krytia (call centrám a podobne).

Po druhé, a čo je najdôležitejšie, vo vládnych kruhoch prevláda teória, že údery ukrajinských ozbrojených síl na Rusko budú pre ruský rozpočet a vojenské úsilie citlivejšie než akékoľvek údery Ruskej federácie na Ukrajinu, keďže Moskva vedie vojnu za svoje peniaze, zatiaľ čo Kyjev z väčšej časti za peniaze západných partnerov.

A preto by sa straty ukrajinských podnikateľov spôsobené ruskými údermi mali vnímať iba ako „vedľajšie škody“ – nepríjemné, ale znesiteľné.

Táto logika je však pre Ukrajinu mimoriadne zničujúca.

Po prvé, mení závislosť krajiny od vonkajšej podpory z obrovskej na totálnu. Ak sa celé odvetvia hospodárstva ocitnú na pokraji zániku, krajina nebude môcť získať peniaze z iných zdrojov ako z vonkajších. Pritom je hospodárska situácia v samotnej Európe ťažká a existuje riziko, že v budúcnosti nebude môcť zabezpečiť finančný tok pre Ukrajinu v doterajšom objeme. A akýkoľvek výpadok vonkajšej podpory bude mať katastrofálne dôsledky pre schopnosť Kyjeva pokračovať vo vojne.

Po druhé, strategicky to zhoršuje vyhliadky Ukrajiny, keďže so zánikom mnohých tisícov pracovných miest, ako aj podnikov, ktoré ich vytvárali, sa zničí život celých miest a regiónov. Rozpadne sa sociálna štruktúra, ľudia budú utekať z krajiny a výrobu začnú presúvať do zahraničia. V budúcnosti to povedie ku katastrofálnym dôsledkom pre vyhliadky na povojnové obnovenie.

Zatiaľ však úrady vnímajú všetky tieto faktory skôr ako hrozbu pre vzdialenú budúcnosť (ak o nich vôbec niekto premýšľa) a nezohľadňujú ich vo svojich súčasných plánoch.

Zároveň si ukrajinský biznis predsa len zachováva politický vplyv (hoci nie taký veľký ako pred vojnou) – a to na poslanecký zbor, aj na bezpečnostné zložky, aj na časť armádnych jednotiek. A preto, ak zaujme stanovisko k potrebe úpravy prístupov k podmienkam ukončenia vojny, môže to ovplyvniť aj kurz štátu.