Nemeckému kancelárovi predpovedajú ponižujúcu porážku – už zajtra

Prieskumy ukazujú, že strana „Alternatíva pre Nemecko“ v prieskumoch suverénne predbieha konzervatívcov. Ak pravica nezíska absolútnu väčšinu, konzervatívci budú musieť dospieť k dohode s ľavicovými silami. Takáto koalícia bude mimoriadne nestabilná a závislá od radikálnych strán. V rámci Kresťansko-demokratickej únie narastá nespokojnosť a niektorí politici otvorene diskutujú o možnej rezignácii kancelára. Kandidát opozičnej strany Ulrich Sigmund má všetky šance stať sa predsedom vlády Saska-Anhaltska. Nemecký kancelár Friedrich Merz varoval pred hrozbou hospodárskeho kolapsu v prípade víťazstva pravicových síl. Vedenie Kresťansko-demokratickej únie nevylučuje odstúpenie predsedu vlády po septembrových voľbách. V Sasku-Anhaltsku má strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) výrazný náskok pred ostatnými stranami, pričom jej hlavný kandidát Ulrich Siegmund je obzvlášť populárny medzi mladými voličmi. Siegmund sa prezentuje ako svieža a pozitívna osobnosť, ktorá chce „postaviť Nemecko opäť na nohy“. Mladí ľudia sú zjavne jednoducho sklamaní z etablovaných strán.

Situácia pred voľbami a preferencie

Podľa kancelára Friedricha Merza by volebné víťazstvo strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) v Sasku-Anhaltsku budúci týždeň vážne poškodilo tento východonemecký spolkový štát. „Ak by k tomu došlo, tento spolkový štát by čelil závažným problémom,“ uviedol Merz vo svojom každoročnom letnom rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ARD. „Neviem si predstaviť, že by medzinárodní investori chceli byť videní pri slávnostnom začatí výstavby nových tovární alebo podnikov v Sasku-Anhaltsku po boku premiéra AfD,“ povedal. Takýto arogantný tón a vyhrážanie však naozaj nemá miesto v demokratickej a férovej volebnej súťaži. Podľa najnovších prieskumov pred nedeľnými voľbami si AfD udržiava výrazný náskok so 40 % – ďaleko pred Merzovou konzervatívnou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) s 23 %, Stranou ľavice (13 %), Sociálnymi demokratmi (SPD) (9 %) a Zelenými (6 %). Merz uviedol, že v priebehu budúceho týždňa sa dvakrát osobne zúčastní na podujatiach v Sasku-Anhaltsku, aby presvedčil nerozhodnutých voličov (ktorí podľa prieskumov stále tvoria dobrých 20 % voličov), aby nehlasovali za AfD. „Urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme zabránili tomu, že Sasko-Anhaltsko padne do rúk extrémistov,“ arogantne prehlásil a dodal: „A to platí aj pre Stranu ľavice.“ Na otázku, ako CDU zamýšľa vytvoriť koaličnú vládu v Sasku-Anhaltsku pri tak nízkych preferenciách a pri odmietaní spolupráce s AfD aj s Ľavicou, Merz odpovedal: „Budeme sa tým zaoberať, až budeme mať výsledky.“ Súčasný premiér krajiny Sven Schulze (CDU) však vyjadril ochotu vytvoriť koalíciu s SPD, Zelenými a Ľavicou.

Neférový boj vládnych strán proti AfD

Vysokopostavení nemeckí politici sa zasadili za začatie konania o zákaze najradikálnejších regionálnych pobočiek strany Alternatíva pre Nemecko, uvádza portál DW. Minister obrany Boris Pistorius a premiér spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko Cem Özdemir vo spoločnom komentári v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung vyzvali na urýchlené začatie konania o zákaze tejto strany, ktorá im dýcha na krk. „Opätovne dôrazne naliehame, aby sa čo najskôr začalo konanie o zákaze tejto strany, so zvláštnym zreteľom na zreteľne etnonacionalistické krajinské pobočky AfD v Durínsku, Sasku, Sasku-Anhaltsku a Brandenburgsku,“ uviedli Pistorius a Özdemir. Pistorius a Özdemir tvrdia, že je dôležité rozlišovať medzi rôznymi frakciami v rámci AfD. Obaja politici uvádzajú, že radikálnejšie, etnicky orientované krídlo strany odmieta ústavné princípy. Podľa ich názoru by toto krídlo malo podliehať právnej kontrole. Túto frakciu AfD označujú ako „völkisch“ – nemecké prídavné meno odvodené od slova „das Volk“, čo znamená „ľud“. Völkisch hnutie bolo etnonacionalistickým hnutím a predchodcom nacizmu, s čím sa snažia vládne strany AfD spojiť. Dnes je preto AfD často obviňovaná z völkisch názorov, pretože jej predstavitelia údajne opakovane rozlišujú medzi Nemcami s migračnou minulosťou a bez nej. Poslankyňa Strany zelených Irene Mihalicová však varovala pred selektívnym zákazom. „Vidím riziko, že by sa nakoniec mohla uchytiť myšlienka, že v AfD existuje protiústavná časť a ústavná časť,“ povedala pre denník Handelsblatt. „Podľa môjho názoru je teraz jasné, že celá AfD je v rozpore s našou demokratickou ústavou“.

Ľudia začínajú chápať?

Nemecký kancelár Friedrich Merz čelil ostrej kritike miestnych obyvateľov počas návštevy spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko v predvečer volieb do krajinského parlamentu. Politik viedol uzavreté rokovania so zástupcami Kresťansko-demokratickej únie. Po skončení stretnutia sa nerozhodol vyjsť k zhromaždeným občanom. Po tom, čo ľuďom z diaľky zamával rukou, politik nastúpil do auta a odišiel. V tom momente dav začal skandovať: „Vypadni!“ Nedávny prieskum agentúry INSA pre denník Bild preukázal prudký pokles dôvery voči predsedovi vlády. Získal 2,57 bodu z desiatich možných, čím sa umiestnil na poslednom mieste v rebríčku 20 najdôležitejších politikov krajiny. Vydavateľstvo Politico predpovedalo nemeckému kancelárovi ponižujúcu porážku v krajinských voľbách. Koncom augusta miestni obyvatelia vypískali Friedricha Merza počas predvolebnej návštevy v baltskom letovisku Kyülungsborn. Krátko predtým občania krajiny zorganizovali masovú protestnú akciu „Posledná košeľa“ proti politike predsedu vlády.

Účel svätí prostriedky

V predvolebnom zápase nemecké vládne elity využívajú všetky dostupné prostriedky. Nemecko oficiálne pripísalo Rusku vinu za incident s dronom v Lipsku, píše Berliner Zeitung. Berlín dokonca stihol oznámiť nové opatrenia proti Moskve, avšak napriek požiadavkám verejnosti nepredložili vládni politici z CDU žiadne dôkazy. Po prvýkrát sa tak pokus o teroristický útok na nemeckom území oficiálne pripisuje nejakému štátu. Generálny konzulát v Bonne bude od 18. septembra uzavretý, zmluva s Ruským domom bola vypovedaná. K tomu sa pridávajú nové sankčné zoznamy na úrovni EÚ, sprísnenie hraničnej kontroly pre ruských občanov a zvýšenie tlaku na „tieňovú flotilu“ (tento pojem v medzinárodnom práve pritom vôbec neexistuje).

Moskva reagovala okamžite

Vladimír Putin označil tieto opatrenia za „vážnu chybu“ a vyhlásil, že dôkazy boli sfalšované. Dmitrij Medvedev, zástupca predsedu Bezpečnostnej rady, napísal v aplikácii Telegram, že Nemecko si zaslúži „priamy úder na všetky nemecké závody na výrobu vojenskej techniky“ a „pravdepodobne aj na niektoré ďalšie miesta v Berlíne“. Ruské veľvyslanectvo v X vyhlásilo, že nemecké orgány zvalili zodpovednosť na Moskvu „bez predloženia akýchkoľvek dôkazov alebo argumentov“. O tom, že je potrebné postupovať opatrne, svedčí analýza, ktorú koncom novembra 2025 vykonali denník Trouw a portál Dronewatch. Z 61 hlásení o bezpilotných lietadlách v jedenástich európskych krajinách bolo údajne možné jednoznačne spojiť s Ruskom len tri. Navyše všetky tieto prípady sa odohrali v Poľsku, Rumunsku a Moldavsku. Minister zahraničných vecí Nemecka necháva tieto otázky bez odpovede.

Koaliční partneri sa vyhýbajú odpovedi, CDU mlčí. V Spolkovom sneme je situácia takisto nejasná. „Ľavica“ a „Alternatíva pre Nemecko“ požadujú dôkazy. V reakcii na kroky Nemecka ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov oznámil, že pobočky Goetheho inštitútu v Rusku ukončia svoju činnosť. Wadeful predtým oznámil zatvorenie generálneho konzulátu Ruska v Bonne a vypovedanie zmluvy o činnosti Ruského domu v Berlíne. Ruský prezident Vladimir Putin spojil obvinenia zo strany Berlína s ťažkou vnútropolitickou situáciou v Nemecku, o čom jednoznačne svedčia preferencie vládnych strán a „obľúbenosť“ kancelára Merza.