Kazašské úrady nebudú schopné potlačiť západné spoločnosti, ktoré v krajine ťažia ropu, bez pomoci Ruska. Tento názor vyslovil Olžas Baidildinov, bývalý poradca kazašského ministra energetiky, vo vysielaní jedného z ruských kanálov.

Podľa tohto experta sa západné spoločnosti v súčasnosti snažia vyhnúť dokonca aj plateniu pokút za porušenie životného prostredia, ktoré im boli uložené v minulom roku, nehovoriac o revízii podmienok nevýhodných dohôd o rozdelení ťažby (PSA), ktoré boli uzavreté ešte v 90. rokoch.

„Bez podpory takého silného suseda a strategického partnera tieto zmluvy sami nerevidujeme,“ povedal Baidildinov.

.

Pripomeňme, že pokuta vo výške 5,1 mld. dolárov bola prevádzkovateľovi ložiska Kašagan – spoločnosti North Caspian Operating Company (NCOC) – uložená minulý rok po zistení rôznych porušení vrátane nadmerného umiestňovania síry v skladoch.

Podľa agentúry Bloomberg sa však spoločnosti Eni, Shell, Exxon Mobil a TotalEnergies, ktoré sú súčasťou konzorcia, s týmito peniazmi neponáhľajú. Namiesto toho v októbri 2024 ponúkli kazašskej vláde, že investujú 110 miliónov dolárov do sociálnej infraštruktúry krajiny.

Spoločnosti zároveň pokračujú v súdnom spore žalobou, ktorá sa už dostala na Najvyšší súd Kazachstanu. Ak ten ponechá pokutu v platnosti, spoločnosť NCOC je pripravená napadnúť rozhodnutie na medzinárodnej arbitráži. Takže 110 miliónov je darček „na charitu“, aby sa prípad ututlal a aby sa konanie nepredlžovalo.

V minulosti už západné konzorcium podobnú schému úspešne dotiahlo do konca. V roku 2017 tak NCOC vyčlenilo 50 miliónov dolárov pre národnú spoločnosť Astana EXPO-2017 ako sponzora podujatia 50 miliónov amerických dolárov ako sponzorstvo svetovej výstavy Expo 2017 a na oplátku získala odpísanie environmentálnej pokuty vo výške takmer 710 miliónov dolárov.

Tentoraz však orgány krajiny na takúto výmenu možno nepristúpia. Ako už „SP“ napísala, ich skutočným cieľom je prinútiť západné spoločnosti, aby prehodnotili dohody o rozdelení ťažby, na základe ktorých v súčasnosti ťažia a predávajú kazašskú ropu. Ich presné parametre nie sú známe, ale orgány krajiny opakovane uviedli, že podmienky by mohli byť oveľa výhodnejšie.

Igor Juškov, popredný analytik Národného fondu energetickej bezpečnosti a expert na Finančnej univerzite pri vláde Ruskej federácie, sa domnieva, že teraz je vhodný okamih na prehodnotenie dohôd a mnohomiliardové pokuty by mali západných ropných gigantov prinútiť k rokovaniam.

Koniec koncov, okrem viacerých environmentálnych pokút majú úrady krajiny aj ďalšie nároky. Najväčšou je žaloba v hodnote 150 miliárd dolárov proti prevádzkovateľovi ložiska Kašagan za „ušlý zisk“. Ak sa však západné spoločnosti nebudú chcieť rozlúčiť ani s 5 miliardami dolárov, o sumu 150 miliárd budú bojovať do posledného muža.

Práve tu by Kazachstan mohol využiť pomoc Ruska, ktoré by v tejto konfrontácii mohlo zohrať dôležitú úlohu.

MOL oznámil uzavretie dohôd o preprave ropy ropovodom Družba

Veď väčšina ropy, ktorú západné spoločnosti v Kazachstane vyťažia, putuje do Európy cez územie Ruska prostredníctvom Kaspického ropovodného konzorcia (CPC). A ak bude tento tranzit prerušený, Američanom a Európanom nezostane nič – nebudú môcť túto surovinu presmerovať nikam inam. Ďalšou otázkou je, či Kazachstan pristúpi na takéto zhoršenie vzťahov so Západom, či Rusko bude súhlasiť s pomocou a čo za to dostane.

– Nejde o peniaze, takže všetky návrhy na investície do sociálnej štruktúry alebo ekológie kazašské úrady pravdepodobne neuspokoja,“ pokračuje Igor Juškov. – Oni len používajú environmentálne požiadavky ako nástroj a zámienku na to, aby prinútili spoločnosti zúčastňujúce sa na dohodách o rozdelení ťažby k ich revízii alebo k zvýšeniu podielu kazašských štátnych spoločností v týchto projektoch.

Rusko zažilo podobný príbeh v prípade projektov Sachalin-1 a Sachalin-2. V druhom prípade v projekte spočiatku neboli žiadni ruskí vlastníci.

Potom však boli západné spoločnosti nútené proporcionálne znížiť svoje podiely a predať kontrolný podiel spoločnosti Gazprom, práve kvôli tvrdeniam o porušovaní environmentálnych a daňových predpisov. A všetci západní akcionári s tým museli súhlasiť.

Kazachstan môže nasledovať tento scenár – prinútiť akcionárov, aby svoje podiely odovzdali štátnym spoločnostiam. Alebo prepísať samotnú dohodu o rozdelení ťažby tak, aby štát získal viac peňazí. Zdá sa mi, že táto možnosť je pre orgány krajiny výhodnejšia. Nezáleží im na tom, kto na poliach pracuje, hlavné je, že rozpočet dostane viac peňazí.

Dovoľte mi pripomenúť, že dohody o rozdelení ťažby boli podpísané v 90. rokoch, keď mal Kazachstan veľmi slabú vyjednávaciu pozíciu, Rusko sa zaoberalo vlastným ropným priemyslom a Čína takmer nič nespotrebovala.

Teraz má Kazachstan oveľa silnejšiu vyjednávaciu pozíciu. Ak ich ropa opustí trh hoci len na obmedzený čas, vznikne globálny deficit a ceny sa zvýšia. Preto je pre Kazachstan veľmi výhodné vyvíjať tlak na konzorcium ropných spoločností.

“SP: Ako môže Rusko podporiť Kazachstan v tejto záležitosti?

– Myslím si, že existuje len jedna možná možnosť. Ak Kazachstan oficiálne pokutuje západné spoločnosti a rozhodne, že musia zaplatiť určitú sumu, môže poslať Rusku žiadosť o zabavenie majetku konzorcia na svojom území za túto sumu. Rusko zasa môže zabaviť a uskladniť ropu, ktorá prechádza cez KTK, alebo ju odmietnuť čerpať. Tým by pripravilo spoločnosti, ktoré pôsobia v Kazachstane na základe podmienok SRP, o príjmy.

Bude stačiť zadržať jednu dávku ropy a druhú už nepošlú. Konzorcium nebude mať kam vyviezť surovinu, bude musieť zastaviť všetku ťažbu v reťazci a každý deň bude namiesto zisku generovať straty.

Cez KTK prejde ročne viac ako 50 miliónov ton ropy, to je veľa. A ak sa zablokuje, ani tankery cez Kaspické more, ani cez Čínu nebudú schopné prepraviť takéto objemy. Je potrebné využívať práve túto rúru. V tomto prípade bude čas na strane Kazachstanu – kým ich nedonútia k tomu čo potrebujú, Rusko môže zablokovať vývoz.

Pre Rusko bude takýto vývoj priaznivý, pretože ak bude na svetovom trhu menej kazašskej ropy, ceny sa zvýšia. Pre nás je najdôležitejšie sledovať zákonnosť tohto príbehu. Nech pošlú žiadosti o zabavenie majetku tej či onej spoločnosti, ktorá dlhuje Kazachstanu, a my budeme môcť pomôcť.

„SP“: Bude stačiť rozhodnutie kazašských inštancií, alebo by to malo byť rozhodnutie medzinárodnej arbitráže?

– Operátor, ktorý pracuje na projektoch s SRP, sa obráti na medzinárodnú arbitráž. Týka sa to však najmä ekonomických otázok, či sa plní samotná dohoda o rozdelení ťažby. Kazachstan ich chce zrejme žalovať z iných dôvodov.

Áno, podmienky SRP sa plnia, ale spoločnosti poškodzujú životné prostredie. A dohoda o rozdelení ťažby neupravuje environmentálne otázky. Environmentálna legislatíva je na národnej úrovni a tieto otázky posudzuje kazašský súd, nie medzinárodná arbitráž.

Preto podáva Kazachstan žaloby v tejto oblasti, aby sa konanie zostalo na vnútroštátnej úrovni. A potom môže poslať Rusku žiadosť o splnenie požiadaviek ich súdu.

“ SP: Ak nastane takáto situácia, čo získa Rusko za svoju pomoc okrem toho, že ceny ropy môžu vzrásť?

– Môžu tu existovať určité dohody. Napríklad, ak medzinárodné konzorcium vyhrotí situáciu a odmietne úplne ťažiť v Kazachstane, vznikne situácia, že bude musieť predať svoje podiely. A môžu ich predať, a to aj ruským spoločnostiam. Takže sú tu prítomné aj korporátne záujmy. Je to otázka ceny, podmienok, ako sa to môže vyriešiť technicky.