Bratislava/Moskva 16. novembra 2016 (HSP/Foto:TASR-Alexei Druzhinin/Sputnik, Kremlin File Pool Photo via AP
Kontroverzný denník SME si nenechal ujsť príležitosť na konšpiráciu okolo zadržania ruského ministra Alexeja Uľukajeva, keď celú záležitosť interpretoval ako „pokus ruskej vlády ukradnúť opozícii boj proti korupcii“. Táto konšpiračná teória denníka SME však zjavne koliduje s hystériou ruskej opozície, ktorá kričí o cielenej likvidácii liberálne orientovaného politika a porovnáva ju s vraždou Borisa Nemcova.
Skutočnosť je však podľa ruských analytikov prozaickejšia,než by sa mohlo zdať. Zaujímavý pritom nie je ani tak fakt úplne zjavnej a dokázanej korupcie vysoko postaveného politika spriazneného s ruskými liberálmi, ako skôr otázka, prečo sa to stalo práve teraz. Pri hľadaní odpovede sú relevantné dve okolnosti. Za prvé, vo voľbách do Štátnej dumy získal prezident Vladimír Putin solídnu väčšinovú podporu, ktorá mu umožňuje presadzovať legislatívne opatrenia posilňujúce ruskú štátnu a národnú suverenitu, doposiaľ silne limitovanú naviazaním ruského zákonodarného systému na pseudoliberálne koncepcie americkej proveniencie. Za druhé, po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta prišli ruskí liberáli de facto o svojho zaoceánskeho protektora, vďaka ktorému sa stále držali aj vo vysokých vládnych funkciách. Teraz už nič nebráni tomu, aby sa prestali brať ohľady na ich zahraničné konexie a prepojenia.
Prečo sa vlastne minister Uľukajev ulakomil na miliónovú províziu z predaja akcií Bašnefti a dokonca si ju sám vyžiadal? Vari je ruský minister tak sociálne odkázaný, že mu nevychádzalo na živobytie? Skôr to vyzerá na to, že spanikáril a možno sa rozhodol pre útek z Ruska s tým, že ešte predtým vytlčie zo svojho vládneho postu maximum finančného profitu na bezstarostnú penziu v exile. Zrejme sa zľakol tragického osudu klasických kompradorov v Indii a Číne, ktorých západní kolonialisti bez váhania hodili cez palubu, keď sa ukázalo, že prozápadná skorumpovaná a servilná lokálna administratíva nie je v stave plniť úlohy, ktoré sa od nej vyžadujú. Podobní kompradori sa v uvedených krajinách v minulosti opakovane stali terčom oprávneného hnevu miestneho obyvateľstva a ich biedny život skončil neraz ukameňovaním či inou násilnou smrťou, takže Uľukejev obišiel ešte veľmi dobre, nemá sa veľmi na čo sťažovať. Podľa ruských analytikov však určite nie je posledným korupčníkom, nad ktorým sa zavrela klietka a podobných odhalení sa v dohľadnej dobe zrejme dočkáme viac. Putinova tichá revolúcia pokračuje.
Gabriel Gačko