Verejnosť ostala po voľbách prekvapená: exprezident Kiska sa začal vyslovene vyhýbať kamerám a nezúčastňoval sa ani koaličných jednaní, na ktorých ho zastupovala jeho možná nástupkyňa Veronika Remišová. A tam, kde sa na verejnosti zjavil spolu s lídrami ďalších koaličných strán, pôsobil akoby duchom neprítomne, otrávene, nesústredene. Ale prečo sa cítil spolu s ostatnými tromi „mušketiermi“ počas tých veľkých, víťazných chvíľ tak nekomfortne?

Možným vysvetlením by bol konflikt s niekým z prítomných. S kým? So Sulíkom či Kollárom iste mohlo dôjsť pri hľadaní dohody k iskreniu, ale na to je predsa Kiska po rokoch vyjednávaní s rôznymi „drsniakmi“ zvyknutý. Lenže ešte je tu Igor Matovič, ktorý urobil väčší volebný výsledok ako ostatní traja koaliční partneri dokopy. Zvyšní traja by bez Matoviča vládu nezložili a on jediný mohol Kiskovi vysvetliť (možno inými slovami a možno celkom bez slov): „Budeš poslúchať. S tvojimi biednymi 5,77 percentami a tvojimi kauzami môžeš byť rád, že budeš sedieť s nami a nie niekde úplne inde.“

Iste uznáte, že takéto niečo by sa ťažko predýchavalo dokonca aj dobrému anjelovi. A áno, presne tak sa Kiska po koaličných rokovaniach tváril: jeho profesionálne úsmevy, inokedy také široké a žoviálne, boli akési kyslé. Namiesto šťastného výrazu človeka, ktorému sa konečne splnil sen odstaviť nenávideného nepriateľa, vyzeral ako niekto, koho práve tvrdo zrušili „ako žiadosť na byt“.

Pozrime sa, čo povedal Matovič týždeň pred voľbami v rozhovore pre denník Sme v odpovedi na otázku ohľadne Kiskových kompromitačných videí: „Ak by bola pravda, ako to hovorí Obradovič, že Kiska vlastne sa dohadoval, aby tam tých dvetisíc (eur) išlo, a potom on to poslal jemu na účet, a tváril sa akoby vymohol sumu alebo odškodnenie za to, že mu predal niečo, čo bolo ukradnuté, tak by to bol veľmi vážny problém,“ uviedol vtedy Matovič.

„Ak toto by bola pravda, je to mimoriadne vážny problém, lebo potom vlastne klamal celému Slovensku,“ povedal. Pripomenul aj to, že taký človek by ani v politike nemal pôsobiť a vyjadril sa, že súvislosti s videami chce iniciovať stretnutie s Kiskom: „Nech vysvetlí, čo je zostrihané, čo nie je zostrihané, aké to bolo v skutočnosti.“ (Píšeme o tom TU) Po uverejnení tohto rozhovoru sa však podarilo presvedčivo dokázať, že prinajmenšom kľúčová časť videa zostrihaná nebola (písali sme o tom TU). A medzitým sa dostalo na verejnosť aj tretie video, ktoré ešte presvedčivejšie ukázalo, že Kiska nepochybne má aj v tejto veci maslo na hlave.

Matovič je celkom logicky vo verejných vyjadreniach ku kauzám svojho koaličného partnera zdržanlivý a tak trochu ho kryje. Lenže keď prišli na program dňa koaličné rokovania, tam si tvrdí chlapci iste nič nedarovali – išlo o veľa a nepochybne každý hral so všetkými kartami, ktoré dostal. Aký by mal Matovič dôvod Kisku nejako šetriť? On, samozrejme, veľmi dobre vie, v čom je bývalý prezident namočený, a je logické predpokladať, že aj túto skutočnosť nejakým spôsobom použil pri vyjednávaní.

Môžeme len hádať, čo je pravdy na kuloárnych rečiach o tom, že Kiska v koaličných rokovaniach údajne mal intenzívny záujem o funkciu predsedu parlamentu. Bolo by to však logické – po prezidentskej žiadna iná funkcia pre neho už nikdy nebude dostatočne prestížna, s výnimkou predsedu Národnej rady, prípadne predsedu vlády. Jednania však dopadli tak, ako dopadli – vidíme, že Kiska predsedom parlamentu nie je, napriek tomu, že za to potom bojovala aj Veronika Remišová.

Iba samotní aktéri jedného dňa možno prezradia, ako tie rokovania vlastne vtedy prebehli. Môžeme iba odhadovať, že Kiska mohol vyrukovať so svojimi požiadavkami, aby mu Matovič následne bez nejakých škrupúľ dal jasne najavo, kde je jeho nové miesto. Faktom je, že odvtedy sa Kiska v žiadnom žoviálnom „bratskom objatí“ s ostatnými tromi víťazmi neobjavil, hoci príležitostí bolo veľa. Pravdaže, sú aj iné vysvetlenia: koronavírus, choroba, rodina. Tie však nie sú príliš presvedčivé.

Igor Matovič má na vládnutie naozaj komfortnú situáciu: Kiska sa mu odpratal z cesty a namiesto neho je tam Remišová, ktorá mu však teraz môže oveľa menej „skákať po hlave“, než to bývalo v čase, keď ju mal priamo v straníckej kuchyni. So Sulíkom je Matovič prakticky „z jedného vrhu“, a tak okrem Borisa Kollára, s jeho sľubmi o nájomných bytoch, exekučnej amnestii a zrušení doplatkov za lieky, prakticky nemá vo vláde žiadnu reálnu komplikáciu pri realizácii svojich zámerov. Najbližšie štyri roky tak platí: Matoviča teraz môže poraziť iba Matovič sám. A prípadne ešte totálna koronizácia a jej ekonomické a spoločenské následky.

Ivan Lehotský

Text článku si môžete vypočuť aj na našom kanáli: