Môj profil 
Predplatné
V tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere váženom objemom tendrov k nárastu o 2,4 percenta výslednej ceny oproti očakávanej obstarávateľom. Pri tendroch s viacerými ponukami prichádzalo v priemere k poklesu výslednej ceny, pri dvojponukových tendroch to bolo napr. o 9,5 percenta. Jediná ponuka má byť doménou najmä finančne nákladných tendrov. Až 114 firiem, ktoré dodali takmer 65 percent z celkového objemu, nečelilo vo svojich víťazných tendroch v priemere ani jednej celej ďalšej ponuke, ukázala ďalej analýza.
Takmer vôbec sa nesúťažilo pri troch najnákladnejších oblastiach nemocničných tendrov, a to na zdravotnícky spotrebný materiál, zobrazovaciu techniku a predmety funkčnej podpory. Najmenej sa malo súťažiť v tendroch najväčších obstarávateľov, ako sú kardioústavy a bratislavská univerzitná nemocnica, kde vyšiel priemerný počet ponúk 1,1 na tender. Podľa analytika INEKO Dušana Zachara sa tak v týchto tendroch vôbec nesúťaží. Naopak, najviac sa súťažilo v tendroch Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci.
Univerzitná nemocnica poukazuje, že situáciu v tendroch jej môže komplikovať vysoká zadlženosť i objem obstarávaných služieb. “Často sa v praxi stáva, že súťažné podklady si prevezme viacero uchádzačov, no napokon predloží ponuku len jeden. UNB má záujem o to, aby si mohla v súťažiach vyberať z viacerých uchádzačov. Naším cieľom je tlačiť na najnižšie ceny a najlepšie obchodné podmienky,” povedala hovorkyňa nemocnice Petra Stano Maťašovská.
Nízka súťaživosť v nemocničných tendroch na Slovensku môže mať podľa TIS a INEKO viacero príčin
Poukázala na to, že postupnou stabilizáciou hospodárenia sa darí zvyšovať záujem uchádzačov o verejné obstarávania. “Za 11 mesiacov roka 2014 je podľa našej evidencie priemerný počet uchádzačov o súťaže na úrovni 2,3. Pri určitých komoditách registrujeme až šesť uchádzačov,” doplnila.
Nízka súťaživosť v nemocničných tendroch na Slovensku môže mať podľa TIS a INEKO viacero príčin. Má ísť o špecifickosť nakupovaných položiek či rôzne pokrivenia trhu, ako sú slabá platobná disciplína nemocníc, korupcia, zmanipulované výberové kritériá, politické prepojenia alebo rozdelenie trhu dodávateľmi. Analytici preto odporúčajú, aby obstarávanie a hospodárenie nemocníc štátu podliehalo tzv. tvrdým rozpočtovým obmedzeniam aj s následnými konzekvenciami.
TIS a INEKO preto ministerstvu zdravotníctva odporúčajú napríklad zavedenie pravidelného porovnávania a zverejňovanie cien nákupov väčších položiek nemocníc. Tým by sa zvýšila cenová transparentnosť a zároveň obmedzil priestor pre výrazne nevýhodné obchody. Ministerstvo by sa tiež malo zasadiť za vyššiu otvorenosť nemocníc verejnej kontrole a malo by si vytvoriť model pre automatizovanú, proaktívnu kontrolu podozrivých tendrov podľa vopred stanovených kritérií v súčinnosti s kompetentnými orgánmi.
“Samozrejme je rovnako v záujme Ministerstva zdravotníctva SR, ako aj v záujme zdravotníckych zariadení, aby sa na verejných obstarávaniach v zdravotníctve zúčastňovalo čo najviac uchádzačov, ale rezort objektívne zo svojej pozície nemôže a nevie ovplyvniť to, koľko záujemcov v procese konkrétneho verejného obstarávania predloží svoju ponuku,” reagovala hovorkyňa rezortu Martina Šoltésová. Podotkla, že záujemcovia konajú na základe slobodnej vôle a k predloženiu ponuky nie je možné nikoho donútiť.
Mnohé z opatrení, o ktorých sa v analýze hovorí, má ministerstvo podľa jej slov už rozpracované. O konkrétnych krokoch má vo štvrtok 18. decembra informovať minister Viliam Čislák (nominant Smeru-SD).
mž
.jpg)
.JPG)
