Téma EP: V Európskom parlamente pôsobí 751 poslancov, z toho je 13 zo Slovenska

Brusel/Bratislava 27. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

História Európskeho parlamentu siaha do povojnového obdobia. Začala sa písať v roku 1952, keď vzniklo Spoločné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), ktoré sa v roku 1958 premenovalo na Európske parlamentné zhromaždenie. Z neho napokon v roku 1962 vznikol Európsky parlament (EP).

Európsky parlament je nadnárodnou parlamentnou inštitúciou Európskej únie (EÚ) a spolu s Radou EÚ a Európskou komisiou (EK) tvorí tzv. inštitucionálny trojuholník únie.

Je jedinou inštitúciou EÚ volenou priamo občanmi, na rozdiel od národných parlamentov však nemá výhradnú zákonodarnú moc. Vo väčšine oblastí prijíma legislatívu spolu s Radou EÚ, s ktorou schvaľuje aj úniový rozpočet a kontroluje Európsku komisiu.

Vo francúzskom Štrasburgu sa koná 12 mesačných plenárnych zasadnutí EP, vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli, kde zasadajú aj výbory EP. Generálny sekretariát EP potom sídli v Luxemburgu.

V rokovacej sále EP sedia poslanci v politických skupinách a nie v národných delegáciách. V súčasnosti je v EP 8 politických skupín a niekoľko nezávislých poslancov. Tieto politické skupiny tvoria poslanci z viac než 100 politických strán jednotlivých členských štátov.

Národné parlamenty pôvodne do europarlamentu nominovali poslancov z vlastných radov. V roku 1979 sa uskutočnili prvé priame voľby a odvtedy si svojich europoslancov každých päť rokov volia občania členských štátov v európskych voľbách. Účasť na voľbách však býva tradične nízka, klesala zo 62 percent v roku 1979 až na 42 a pol percenta v roku 2014.

V poradí jedenáste voľby do EP a zároveň tretie, ktoré sa konali na území Slovenska, sa uskutočnili v dňoch 22. až 25. mája 2014 a zúčastnilo sa na nich 42,54 percenta z celkového počtu oprávnených voličov. Na Slovensku bola účasť dokonca najnižšia zo všetkých členských krajín – 13,1 percenta. Z týchto volieb vzišlo 751 poslancov, z čoho 13 zastupuje Slovenskú republiku.

Najvyšší volebný zisk, 29,43 percenta (221 poslancov), mala frakcia Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov (EĽS), ktorá združuje kresťanských demokratov, konzervatívcov a ľudovcov. Druhá najsilnejšia je Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D). Sociálni demokrati a socialisti získali 25,43 % hlasov a zastupuje ich 191 poslancov. Európski konzervatívci a reformisti (EKR) majú 9,32 % (70 poslancov), Alianciu liberálov a demokratov za Európu (ALDE) podporilo 8,92 % voličov (67 poslancov), Európska zjednotená ľavica – Severskej zelenej ľavice (GUE/NGL) dostala 6,92 % hlasov (52 poslancov) a napokon Zelení/Európska slobodná aliancia (Zelení/ESA) získali 6,66 % (50 hlasov). Najmenšou skupinou je Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) so ziskom 6,39 % (48 poslancov). Zvyšných 52 poslancov je nezaradených (NI).

Z trinástich slovenských poslancov sú šiesti členmi frakcie EĽS (Anna Záborská a Miroslav Mikolášik zvolení za KDH, Eduard Kukan a Ivan Štefanec pôvodne zvolení za SDKÚ-DS, József Nagy zo strany Most-Híd a Pál Csáky za SMK). Štyria poslanci za Smer pôsobia medzi socialistami (Monika Beňová, Monika Smolková, Vladimír Maňka a Boris Zala). Branislav Škripek za OĽaNO a Jana Žitňanská z hnutia NOVA pôsobia v EKR a napokon poslanec za SaS Richard Sulík je vo frakcii ALDE.

Najviac poslancov v EP má Nemecko – 96, nasleduje Francúzsko – 74. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska i Taliansko majú po 73 poslancov, Španielsko 54 a Poľsko 51 poslancov. Podľa počtu poslancov potom nasledujú: Rumunsko – 32, Holandsko 26, Belgicko, Grécko, Portugalsko, Česká republika a Maďarsko – 21, Švédsko 20, Rakúsko – 18, Bulharsko 17.

Po 13 poslancov majú Slovensko, Fínsko a Dánsko. Írsko, Chorvátsko a Litva majú po 11 poslancov, Lotyšsko a Slovinsko 8 a napokon Estónsko, Luxembursko a Malta 6.
Od roku 1988 každoročne udeľuje Európsky parlament významnej politickej osobnosti cenu za slobodu myslenia, nazvanú podľa známeho ruského fyzika, disidenta a držiteľa Nobelovej ceny za mier z roku 1975, Andreja Sacharova. V roku 1989 ju získal Slovák Alexander Dubček.

Predsedom EP je od 17. januára 2017 kandidát Európskej ľudovej strany (EĽS) Talian Antonio Tajani.