Telegraph: v Turecku naplno prebieha ďalší prevrat. Ohrozí to jeho členstvo v NATO?

Ankara 21. júla 2016 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Hussein Malla)

V Turecku sa rozbieha ešte jeden prevrat: tentoraz ho prívrženci politiky Recepa Tayyipa Erdogana vykonávajú proti tým, ktorí s ňou nesúhlasia, píše The Telegraph

“Pokus o vojenský prevrat, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň skupinou nahnevaných dôstojníkov, možno nebol úspešný, teraz ale naplno prebieha iný prevrat – ten, ktorý prívrženci Erdogana vykonávajú proti oponentom stále autoritatívnejšieho štýlu vládnutia prezidenta,” píše autor článku, špecialista na otázky obrany a medzinárodné vzťahy Con Coughlin.

Podľa jeho slov bude NATO musieť Turecko pravdepodobne vylúčiť zo svojich radov: turecký prezident nedáva vojenskej aliancii inú možnosť.

Coughlin hovorí, že Turecko hralo v NATO vždy veľmi dôležitú úlohu, práve preto je dôležité brať plány aliancie vážne.

Počas studenej vojny o dôležitosti Turecka nikto nepochyboval: americké lietadlá mohli doletieť k hraniciam ZSSR behom hodiny od štartu z tureckých základní, píše Coughlin.

NATO teraz potrebuje Turecko kvôli jeho blízkosti k Sýrii a Iraku, čo sú teritória, ktoré sa stali epicentrom ostrého vojenského konfliktu.

“Preto fakt, že Washington teraz otvorene hovorí o možnosti pozastavenia členstva Turecka v NATO, ukazuje, nakoľko sa zhoršili vzťahy medzi Ankarou a jej západnými spojencami po neúspešnom vojenskom prevrate,” myslí si žurnalista.

Otázka o možnom vylúčení Turecka z vojenskej aliancie podľa jeho slov vznikla na pozadí “uťahovania skrutiek”, s ktorým Recep Tayyip Erdogan začal po udalostiach minulého týždňa.

Od minulého týždňa boli v Turecku prepustené zo služby alebo zadržané tisíce vojakov, policajtov a advokátov.

Teraz prišiel rad na vzdelávací systém: viac ako 15 tisíc pracovníkov univerzít bolo prepustených za to, že mali údajne podporovať Fethullaha Gülena – v USA žijúceho islamského učenca, ktorého obviňujú z organizácie tureckého puču. Okrem toho bolo vyzvaných viac ako 1,5 tisíc dekanov tureckých univerzít, aby požiadali o uvoľnenie z funkcie.

V minulosti sa Turecku darilo udržať sa v NATO, dokonca aj nehľadiac na represívne obarenia vlády voči vlastným občanom.

Teraz sú však mnohí európski lídri NATO s tureckým prezidentom nespokojní. Niektorí sú dodnes nahnevaní kvôli tomu, že práve Erdogan v mnohom spôsobil európsku migračnú krízu po tom, čo nedokázal zastaviť činnosť pašerákov, ktorí migrantov prevážajú. Nijako sa nezmenilo ani znepokojenie zo spojenia jeho režimu s organizáciami islamistov-radikálov v Sýrii.

V ideálnom svete by bolo výhodné, keby Erdogan prestal s pokusmi zmeniť Turecko na islamskú krajinu v štýle Iránu a vďaka tomu si udržal miesto pri rokovacom stole NATO. “Ak sa ale chystá držať sa svojej radikálnej islamistickej politiky, NATO nebude mať žiadnu inú možnosť, ako zbaviť sa svojho problémového tureckého spojenca,” uzatvára Coughlin.