Môj profil 
Predplatné
Na Facebooku spravuje stránku s názvom “Claudio Locatelli – il giornalista combattente” (Claudio Locatelli – bojujúci novinár), kde publikuje vlastné videá, fotky a krátke príbehy z boja, ktorý zažil. “To, že som novinár beriem ako poslanie. Pre mňa je dôležité, že keď sa snažíme hľadať pravdu, môžeme zlepšiť svet a prehovoriť za tých, ktorí inak hovoriť nemôžu. Keď som pochopil, čo sa v skutočnosti deje, nemohol som zostať a len sa na to pozerať. O situácii na Strednom východe som sa zaujímal roky, nebolo to rozhodnutie na poslednú chvíľu, ale uvedomenie, ku ktorému som dospel krok za krokom.”
Talian sa priznal, že už sa nemohol ďalej pozerať na zverstvá IS vnútorné presvedčenie mu hovorilo, aby sa aktívne zapojil do odboja. “Islamský štát pre mňa predstavuje niečo, proti čomu som bol vždy. Radikálna náboženský konzervativizmus, ktorý obmedzuje normálny život a diskriminuje. Jedna z udalostí, ktorá popohnala moje rozhodnutie odísť, bol masaker na Sinaji, kde zabili desiatky ľudí, vyhnali ich z domovov. A tiež to, že veľa žien, jezídok, sa stalo sexuálnymi otrokyňami. Ako môžeme v roku 2017 niekoho nechať zotročiť a opakovane znásilňovať stovky žien, bez toho aby sme proti tomu niečo neurobili?” pýta sa znepokojene.
“Od roku 2013 som sledoval vývoj sýrskeho konfliktu a Ľudové obranné jednotky (kurdsky Yekîneyên Parastina Gél, skrátene YPG) sú tí, ktorí pre mňa stelesňujú hodnoty boja proti IS. Ako novinár som mal kontakty a na to, aby som bol vybraný, stačilo osloviť medzinárodnú akadémiu YPG.,” vysvetľuje na základe čoho si vyberal jednotku, v ktorej sa postaví Islamskému štátu.
Bývalý novinár tiež povedal, že rozhodnutie mu uľahčilo to, že niekoľko rokov strávil v Palestíne, tiež bol v Gaze, v Turecku počas pokusu o prevrat a v Káhire na konci povstania na námestí Tahrír. V Palestíne, Taliansku a Berlíne absolvoval zopár workshopov o vojenskej žurnalistike, ale hlavné skúsenosti získal až počas boja v Sýrii. “Pred odchodom som nemal žiadny vojenský výcvik, ten mi zabezpečila až akadémia YPG. Predtým som mal v ruke pušku len na pár minút,” doplnil.
Ostrý boj zažil prvý raz v Tabke: “Pred konfliktom to bolo nádherné mesto. Konflikty stavby väčšinou zničia, ale Tabka bola našťastie celkom zachovalá. Cieľom YPG pri oslobodzovaní je vždy minimalizovať ľudské a materiálne škody. Mesto bolo v podstate nedotknuté, ale prázdne. Ako mesto duchov, žiadne svetlo, žiadny zvuk až na výstrely. Prvá misia, ktorej som sa zúčastnil, bola počas dňa a na rozdiel od ďalších nebola tak zložitá. Jednoducho išlo o “čistenie” mesta. Hľadali sme, čo zostalo po príslušníkoch IS v južnej štvrti mesta, kontrolovali sme domy a ulice niekoľko dlhých hodín.
“Keď sa práve nebojovalo, vstal som o 5:00. O 5:30 začínalo cvičenie, to som mal v prápore na starosti ja. Niekto z vojakov pripravil raňajky. Vojenský výcvik, obed, výcvik, večera, niekedy stráž a obhliadky hodinu cez deň a hodinu v noci, občas len jednu hodinu v noci. Nech už robíš čokoľvek, hliadka je vždy dôležitejšia, musíš ju vykonať hneď a čo najstarostlivejšie. Nie je neobvyklé, že sa vojaci IS snažili preniknúť na základňu alebo do mesta a umiestniť nálože,” opísal v rozhovore svoj rutinný deň v Sýrii.
V Tabke zažil aj najhoršie fyzické vyčerpanie. “Spali sme, ako sa dalo. Len pár hodín, nie viac ako tri alebo štyri. Všade bol počuť boj. Jedli sme z krabičiek, vodu sme mali, ale museli sme šetriť. Po jednom nočnom útoku na budovu sme ju strážili dvanásť hodín denne, štyri dni za sebou. Kto nemal hliadku, nemohol oddychovať, buď hľadal jedlo, pripravoval ho, alebo čistil zbrane. Vždy pripravený, vo svojej uniforme, topánky na nohách a kalašnikov po ruke.”
Po oslobodení mesta pokračoval v boji v Rakke, kde bojoval najmä v noci. “Vždy sme sa zamerali na cieľ a vždy sa potom vrátili na základňu. Dlho bol náš štartový bod na kraji mesta. Bitka tam bola oveľa ťažšia, vyžadovala opatrnejší prístup. Každý prápor mal pridelenú oblasť, ktorá dohromady viedla k oslobodeniu celého mesta. Časť, ktorú sme mali za úlohu oslobodiť my, bolo staré mesto. Neopustili sme ho, kým sa tak nestalo.”
Hovorí aj o tom, že v boji je náročné odlíšiť civilistov od príslušníkov IS: “Civilistov sme evakuovali dokiaľ to len šlo, ale tam, kde boli väzni IS sme museli dávať väčší pozor. Skôr než by som zabil civilistu, strieľaniu som sa radšej vyhol.”
Počas bojov nemal príliš veľa času na reportáže, ako tomu bolo v jeho predošlých misiách. “Moje vystupovanie ako novinára sa vždycky odvíjalo od poslania odovzdať pravdu, urobiť z nej vzdelávací nástroj. Nástroj s ktorým by sme bojovali proti zahmlievaniu faktov, ktorého je presne IS príkladom. Ako novinár hovorím: Už som “bojoval” s kamerou. Prejsť na inú formu boja pre mňa ale nezmenilo dôvod: poraziť mentalitu, ktorú vytvára IS “pre dobro všetkých,” vyznal sa mladý Talian. “Prinášať fotky a informácie z jadra diania vám dovolí mať veľmi odlišný materiál než ten, ktorý sa bežne používa na vytvorenie obrázka o celej tej udalosti. Všetko, čo teraz mám, poslúži k šíreniu čo najpresnejších informácií a tiež ako odpovede na rozhovory, na konferenciách, aby to ľudia pochopili.”
.jpg)
.JPG)
