Ľudskoprávni aktivisti si vydýchli, exemplárny prípad porušovania ľudských práv skončil

Ľudskoprávni aktivisti sa tešili z toho, že sa v ten deň skončilo 14 ročné Assangeovo martýrium.

Všetko začalo v roku 2010, keď sa na jeho platforme WikiLeaks, ktorú prevádzkoval od roku 2006, objavil verejne dostupný súbor s viac ako 700 000 dokumentami, ktorý obsahoval diplomatické správy a záznamy z bojísk. Bolo medzi nimi aj video z roku 2007, na ktorom americký vrtuľník Apache strieľa na podozrivých povstalcov v Iraku a zabíja desiatku ľudí vrátane dvoch pracovníkov spravodajskej agentúry Reuters. To bola červená čiara pre šíriteľov demokracie.

Assange zatkli v Británii v roku 2010 na základe európskeho zatykača po tom, ako ho švédske orgány chceli vypočuť v súvislosti s pochybnými obvineniami zo sexuálnych trestných činov, ktoré boli neskôr stiahnuté. Ušiel na ekvádorské veľvyslanectvo, kde zostal sedem rokov, aby sa vyhol vydaniu do Švédska.

V roku 2019 (po zmene vlády v Ekvádore) ho odvliekli z veľvyslanectva a uväznili za to, že ušiel kaucii. Odvtedy bol až do svojho prepustenia v londýnskom väzení s najvyššou ochranou Belmarsh, kde celých päť rokov bojoval proti vydaniu do Spojených štátov. V prípade vydania do USA by bol Assange prvým vydavateľom súdeným podľa zákona o špionáži, ktorý neobsahuje obhajobu vo verejnom záujme, čo znamená, že každý, kto je takto obvinený, sa nemôže dostatočne brániť. Hrozil mu až 175-ročný trest odňatia slobody.

Západným elitám sa uľavilo, otlak prestal tlačiť, svedomie prestalo hrýzť

Západným elitám sa uľavilo, lebo Assangovo „prepustenie“ im vytrhlo tŕň z päty. Po 14 rokoch nemusia predstierať, že im na ľudských právach záleží. Uväznený žurnalista im nastavoval zakaždým, keď sa niekde vo svete zasadzovali za dodržiavanie ľudských práv, zrkadlo pokrytectva.

Julian sa previnil tým, že ako žurnalista z krajiny, ktorá si ctí slobodu slova, zverejnil vo verejnom záujme na ním vytvorenej platforme WikiLeaks dokumenty (elektronickú komunikáciu), ktoré získal od whistleblowera z prostredia spravodajských služieb Bradley Manninga (dnes po tranzícii Chelsea Manning).

Zverejnené dokumenty usvedčujú spojené štáty, krajinu, ktorá rozsieva po celom svete demokraciu a ukazuje na iných, ak títo porušujú ľudské práva, z páchania vojnových zločinov v Iraku, či v Afganistane. Za skutočnosť, že išlo o utajované dokumenty bol uväznený a dnes už prepustený zdroj (Bradley Manning), ktorý mu tie dokumenty poskytol.

Julian Assange nerobil nič iné, len plnil svoje novinárske poslanie. Ukázal svetu tú tvár pra-vzoru demokracie, USA, ktorú pred svetom dovtedy skrývala. V roku 2010 zakričal na celý svet, že cisár je nahý.

Aj vlk sa najedol aj ovca zostala celá. Ale…

V deň svojho prepustenia na slobodu 52-ročný Assange súhlasil s priznaním viny v jedinom bode obžaloby, zo sprisahania s cieľom získať a zverejniť utajované dokumenty národnej obrany USA, ako sa uvádza v dokumentoch na okresnom súde USA pre Severné Mariány v Tichomorí. Takže Assangeom ponížené Spojené štáty dosiahli svoje. Assange priznal vinu. Trest mu vymerali presne na dobu, ktorú strávil v britskom väzení, 62 mesiacov. A Joe Biden sa zbavil jedného kamienka, ktorý ho pred prezidentskými voľbami tlačil v topánke.

Vydavateľ bol donútený priznať sa k zločinu, ktorý nespáchal. Plnil len poslanie novinára v demokratickej spoločnosti, čím je kontrola vládnej moci. Spôsob akým sa na slobodu dostal, je fackou pre slobodu slova, nesceliteľnou ranou pre slobodné novinárske povolanie.

Okrem toho Julian Assange, hoc bol v práve a väznený neprávom, nezvíťazil tým, že by si elity priznali chybu. Nie, ony ho zlomili. Prestal vidieť zmysel vo svojom boji za slobodu slova všetkých novinárov. Chorý na srdce by aj tak v neľudských podmienkach britského väzenia, prípadne po jeho vydaní do Ameriky toho amerického v krátkom čase zomrel. Sám, odlúčený od svojej rodiny. Koľkokrát si položil otázku, či mu tento boj stojí za to? Nakoniec priznal, že nestojí. A nemožno mu to vyčítať.

Navyše Julian Assange nie je občanom Spojených štátov. Tým, že Američania donútili priznať vinu vydavateľa z Austrálie pred americkým súdom, ukázali slobodnému svetu, že jurisdikcia Spojených štátov platí na kohokoľvek na tejto planéte. Žiaden vydavateľ sa pred jej chápadlami nemôže cítiť v bezpečí.

Je priam neuveriteľné, že si dopad tohto precedensu neuvedomujú tí, ktorí sa u nás stavajú do role bojovníkov za slobodu tlače. A cítia jej ohrozenie, len preto, že im nejaký politik nechce odpovedať na otázky. Dokonca sú schopní viesť polemiku o tom, že Assange mohol byť pre niekoho hrdinom a pre iného teroristom. Halooo!!!, Julian Assange neurobil nič iné len zverejnil pravdu. Pravdu o zločine vládnej moci. To je terorizmus?

Kým tí, čo dokážu viesť tieto polemiky, nielen že držali basu s elitami, oni ich dokonca podporovali a šírili vojnovú propagandu v čase, keď Spojené štáty so svojimi spojencami pod falošnou zámienkou rozbehli vojenskú kampaň v Iraku, či v Afganistane.

Julian Assange na Slovensku

Naše transatlanticky orientované elity si určite oddýchli tiež. Aj u nich bol očividný dvojitý meter. Vraždu slovenského novinára Jána Kuciaka si aj bývalá hlava štátu Zuzana Čaputová dokázala pripomínať každý rok. Zaujímala sa aj osud Alexeja Navaľného v ruskom väzení. Avšak, Julian Assange aj napriek inicitívam slovenských ľudskoprávnych aktivistov pre ňu neexistoval.

Možno je to aj preto, že v roku 2011 zverejnili Wikileaks emailovú komunikáciu medzi Georgom Sorosom a Hillary Clintonovou, ktorá usvedčuje jej chlebodarcu z vplyvu na ministerstvo zahraničných vecí USA, rozhodovacie procesy v EÚ a dianie vo svete.

V zverejnenej mailovej komunikácii miliardár a finančník George Soros požiadal vtedajšiu ministerku zahraničia USA Hillary Clintonovú o upokojenie situácie na Balkáne v roku 2011. Medzi vhodnými kandidátmi sa prekvapujúco objavil aj minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.

Podľa Sorosa v tom čase Európska únia a USA museli v tejto veci postupovať v absolútnej harmónii. Vzhľadom na európske ambície Albánska to podľa miliardára musí byť EÚ, ktorá prevezme vedenie. Riešenia situácie sa mal podľa Sorosa chopiť jeden z troch kandidátov – Carl Bildt, Marti Ahtisaari a Miroslav Lajčák. Clintonovej ich odporučil najmä preto, že ako píše, „majú silné väzby na Balkáne“.

Niekoľko dní po odoslaní mailu Európska Únia vyslala do regiónu jedného z navrhovaných kandidátov Miroslava Lajčáka. Jeho úlohou bolo stretnúť sa v Tirane s albánskymi lídrami a vyjednať upokojenie situácie.

14 rokov kauzu Juliana Assangea sleduje na Slovensku Inštitút ľudských práv Petra Weissenbachera. Pravidelne organizoval protestné akcie pred britským veľvyslanectvom. Prepustenie Juliana Assangea privítal a pri tejto príležitosti poskytol rozhovor RTVS. V ňom okrem iného uviedol, že Julian Assage je symbolom boja za slobodu tlače.

Podľa Petra Weissenbachera plynie z kauzy pre nás občanov ponaučenie, že Británia a USA majú plné ústa ľudských práv a slobody tlače, ale vtedy, keď sa to týka Ruska, Číny, nejakých afrických krajín alebo blízkeho východu, či latinskej Ameriky. Avšak v okamihu, „keď majú tieto ľudské práva dodržiavať, tak zrazu to býva veľmi problematické“. Dnešný západ má veľký problém s očividným dvojitým metrom, ktorý už vidia ľudia po celom svete, dodal Peter Weissenbacher.

Peter Weissenbacher dúfa, že Julian Assange konečne dostane Nobelovu cenu mieru. Julian Assange sa vrátil k svojej rodine. Otázkou je, či sa môže, hoc v Austrálii (jeho domovine) cítiť bezpečne, nakoľko svojou činnosťou ohrozil záujmy Americkej CIA. „Americkí investigatívni novinári pred niekoľkými rokmi zistili, že CIA ešte za vlády prezidenta Trumpa zvažovala možnosť jeho fyzickej likvidácie, mimosúdnej vraždy v Londýne“, upozornil divákov Peter Weissenbacher.

Oslobodením Assangea činnosť ľudskoprávneho aktivistu Petra Weissenbachera nekonči. Ako uviedol, prípadov väznených novinárov po svete je veľa. A že za obdobný delikt (špionáž) je momentálne v Rusku väznený Americký novinár s WSJ Evan Gerškoviča. Pričom podľa vyjadrení Petra Weissenbachera sa ruský režim nechal motivovať pri uväznení tohto novinára prípadom Juliana Assangea. „Je nádej, že by Kremeľ mohol prepustiť Evana Gerškovič“, dodal Weissenbacher.

Julian Assange tŕňom v päte elít Európskej Únie

Na týchto dvoch prípadoch Juliana Assangea a Evana Gerškoviča sa dá nádherne ilustrovať dvojitý meter EÚ. Rusko je cepované aktivistami EÚ za väznenie Gerškoviča neustále, naposledy sme o lobovaní za jeho prepustenie šéfredaktorom POLITICO, ktorý si na neho spomenul pri odsúdení Ruska za zákaz pôsobenia „nezávislých“ 81 médií EÚ na území Ruska, písali sme o tom tu.

Európsky parlament prijal v apríli 2024 rezolúciu o nedemokratických voľbách v Rusku, kde nezabudol vyzvať ruský režim na okamžité a bezpodmienečné prepustenie a rehabilitáciu nespravodlivo uväznených novinárov vrátane Alsy Kurmaševovej a Evana Gerškoviča. Rezolúciu voči Veľkej Británii, v ktorej by EP vyzýval v okamžitému prepusteniu Juliana Assangea by ste hľadali márne.

V roku 2022 Juliana Assangea nominovala Sabrina Pignedoliová a 40 ďalších europoslancov na Sacharovovu cenu, ktorú EP udeľuje od roku 1988 výnimočným jednotlivcom a organizáciám , ktoré bránia ľudské práva a základné slobody. V tom roku túto cenu dostal odvážny ukrajinský ľud zastúpený prezidentom, volenými predstaviteľmi a občianskou spoločnosťou. Rok predtým dostal túto cenu Alexej Navalnyj. A v roku 2023 Mahsa Aminiova, Iránka, ktorej podozrivá smrť viedla k rozsiahlym protestom pod heslom Žena, život, sloboda.

Prepustením Juliana Assangea sa uľavilo mnohým

“Je to výsledok celosvetovej kampane, ktorá zahŕňala organizátorov z radov občanov, aktivistov za slobodu tlače, zákonodarcov a lídrov z celého politického spektra až po OSN,” uvádza sa vo vyhlásení na X účte WikiLeaks:

JULIAN ASSANGE IS FREE

Julian Assange is free. He left Belmarsh maximum security prison on the morning of 24 June, after having spent 1901 days there. He was granted bail by the High Court in London and was released at Stansted airport during the afternoon, where he boarded a…

— WikiLeaks (@wikileaks) June 24, 2024

.

Správu privítal aj kolumbijský prezident Gustavo Petro, ktorý na sociálnej sieti X napísal: “Assangeovo uväznenie a mučenie bolo útokom na slobodu tlače na celom svete.”

Felicito a Julian Assange por su libertad.

La prisión eterna de Assange y su tortura era un atentado contra la libertad de prensa a escala global.

Denunciar la masacre de civiles en Irak por parte de la acción bélica de EEUU fue su crimen, ahora la masacre se repite en Gaza… pic.twitter.com/kT3GCM8ytq

.

— Gustavo Petro (@petrogustavo) June 25, 2024

Bývalý bolívijský prezident Evo Morales tiež zverejnil na X: “Bol uväznený na mnoho rokov za to, že svetu odhalil zločiny USA. Pomohol odhaliť a rozbiť lži, ktoré ospravedlňujú vojny a invázie.”

Nos alegra mucho la libertad de Julian Assange. Estuvo preso muchos años por exponer ante el mundo los crímenes de los Estados Unidos. Nos ayudó a develar y desmantelar las mentiras sobre las que justifican guerras e invasiones.
Es un día de alegría para la lucha por la paz y la… pic.twitter.com/d2XeLUW8Fh

— Evo Morales Ayma (@evoespueblo) June 25, 2024

.

Julian Assange je po 14 rokoch opäť slobodný. Jedno zrkadlo ľudskoprávneho pokrytectva elít západu sa rozbilo. Už im nebude môcť byť predhadzované jeho bezprecedentné väznenie, keď budú poukazovať na porušovanie ľudských práv v Rusku, či Číne.

Po svojom prepustení sa stal vypadnutým brvnom z oka mnohých transatlantických pokrytcov. Už ich nebude hrýzť svedomie. Preto ten rachot padajúcich kameňov a črepov rozbitého zrkadla otriasol celou planétou.

Prečítajte si tiež

• Julian Assange je voľný. Prvé zábery
• Assange sa ešte nevzdal: Odvolal sa proti svojmu vydaniu do USA
• O hrdinovi Assangeovi