Výskumníčka overuje, čo pomáha včas odhaliť riziko Alzheimerovej choroby

Na výskume spolupracovali odborníci zo Slovenska a z Liverpool John Moores University v Spojenom kráľovstve. Tím pracoval s dátami amerického National Alzheimer’s Coordinating Center, ktoré zahŕňali 1193 ľudí (742 žien a 451 mužov) sledovaných v mediáne viac ako sedem rokov. Počas sledovania sa u 240 z nich rozvinula aMCI.

Väčšina doterajších štúdií sa venuje prechodu z miernej kognitívnej poruchy do Alzheimerovej choroby. Tento výskum sa pozrel na skoršiu fázu, teda na prechod od normálnej kognície k aMCI. Namiesto jednoduchej klasifikácie „zdravý/chorý“ autori použili analýzu prežitia. Tá dokáže pracovať s rôzne dlhým sledovaním pacientov a odhadnúť riziko pre ľubovoľný časový horizont. Štúdia tiež porovnala klasický, dobre interpretovateľný štatistický model (Coxova regresia) s modelmi strojového učenia (Random Survival Forest a Gradient Boosting Survival) a overila, či sa výsledky líšia medzi ženami a mužmi.

Výskumníci sa zamerali na oblasti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí mali tieto oblasti na snímkach z MRI väčšie a lepšie zachované, mali nižšie riziko, že sa u nich objavia problémy s pamäťou. Prekvapivé však bolo, že magnetická rezonancia spresnila odhad rizika len veľmi málo, zhruba o jeden percentuálny bod. Väčšinu potrebných informácií poskytli už bežne dostupné údaje, ako je vek, vzdelanie či výsledky jednoduchých vyšetrení u lekára. Jednoduchší a lekárom zrozumiteľný výpočtový model fungoval rovnako dobre ako zložitejšia umelá inteligencia. Výsledky boli podobné u žien aj u mužov.

Včasné odhalenie ľudí s vyšším rizikom umožňuje skoršie sledovanie, prevenciu a liečbu v štádiu, keď môže byť najúčinnejšia. Výsledky naznačujú, že spoľahlivý odhad rizika možno postaviť najmä na ľahko dostupných údajoch. Drahé a menej dostupné vyšetrenie by sa podľa autorov mohlo cieliť na ľudí, u ktorých je odhad rizika hraničný, alebo na ľudí s miernymi ťažkosťami s pamäťou. Takýto prístup môže pomôcť zdravotným systémom s obmedzenými zdrojmi a sprístupniť skríning širšej populácii. Autori zároveň upozorňujú, že výsledky treba overiť na ďalších, nezávislých súboroch dát.

„Výskum je ukážkou toho, ako informatika a umelá inteligencia na FIIT STU prispievajú k riešeniu spoločensky dôležitých problémov v zdravotníctve,“ povedala Billichová. Štúdia vyšla v časopise BMC Medical Informatics and Decision Making.