Zamyslenie nad voľbami

Pri PS sa jasne ukázalo, že je to strana z bratislavskej a košickej kaviarne a bez Mečiarovho danajského daru v podobe jedného volebného obvodu by nemala šancu dostať sa do parlamentu. SNS napriek oslavnému tónu jej predsedu stratila okrem iného svoje dva najvýznamnejšie posty primátorov v Holíči a v Spišskej Novej Vsi. Tak sa mi vidí, že podpredsedovi SNS Z. Čambalovi a dlhodobému „koňovi“ strany P. Bečárikovi spojenectvo s A. Dankom skôr poškodilo, ako pomohlo. Ale to si  už musia na to odpovedať sami.

Pri hodnotení ďalších strán stojí hádam zaznamenať citeľné straty Maďarskej aliancie v počte zvolených predstaviteľov obcí. Nieže by miesta obsadili Nemaďari, ale od straníckej príslušnosti k tejto strane sa vo viacerých obciach odklonili. Vidím dva dôvody. Jedným je salto mortale vedenia strany, ktoré z večera na ráno odkoplo konzervatívne smerovanie s oporou na V. Orbana na raketové … ako sa to slušne povie … vletenie do náruče P. Magyara. No a tým druhým dôvodom je asi aj únava z neustáleho jednorozmerného nacionalistického smerovania, z ktorého, ako povedal klasik slovenskej politiky, sa najesť nedá. Skôr opačne.

O Nitrianskom a Trnavskom kraji bude rozhodovať najmä 70 % poslancov za menšinové maďarské strany

Osobitým prípadom je KDH. Jeho predseda, dalo by sa povedať, uspel v svojej župe s odretými ušami. Pri obrovskej kampani, ktorú proti jeho oponentovi rozpútali tzv. hlavnoprúdové média, sa mi zdá jeho výsledok málo adekvátny. Tieto voľby ukázali aj ďalšiu charakteristickú vlastnosť KDH. V slovenskej slovesnosti je to zaznamenané v prísloví o slanine z vlka a baranine zo psa. Veru nebude z KDH ani národná, ani konzervatívna sila. Stačí sa len pozrieť na zoznam kandidátov, ktorých s PS, SaS a Demokratmi(sic!) podporili a všetkým to musí byť jasné. Túto charakteristiku KDH ešte priklincoval F. Mikloško útokom na podpredsedu KDH V. Karasa, ktorý sa postavil celkom racionálne k otázke ďalšieho tratenia prostriedkov na nezmyselné zabíjanie na Ukrajine. Z postoja šedej eminencie hnutia je celkom zrejmé, že „kresťan“ jeho typu na Slovensku, aby mohol pokojne popíjať latečko v bratislavskej kaviarni so svojimi progresívnymi priateľmi, nemá žiaden súcit s často násilne donútenými ukrajinskými vojakmi. Veď predsa niekto sa musí nechať zabíjať, aby bol pokoj v bratislavskej kaviarni!

Osobitným prípadom je Bratislava. Človek by očakával, že ľudia v hlavnom meste vedia racionálne posúdiť skutočný význam slovných spojení „mal dať a dal“, „sľúbil a splnil“, „postavil alebo nepostavil“, „vie alebo nevie“ a pod. Však tu je sústredená alebo mala by byť sústredená intelektuálna elita národa. Ale kde! Metropolitný Slovák prestal racionálne uvažovať a je vedený len prvoplánovou myšlienkou, že nie je dôležité, že vedenie Bratislavy zlyhalo vo všetkých svojich funkciách, dôležité je, aby sa nedostali k moci omnoho schopnejší ľudia z druhého tábora. Veď by sa mohlo stať, žeby sa k ním priplazili hady a škorpióny a zrušili by napr. nezmyselný cyklochodník na Vajanského nábreží, kolaudovali by už konečne zbabranú električkovú trať, prestali by zadlžovať mesto, nerozpredávali by mestské majetky spriazneným neziskovkám za facku atď., atď.

Jozef Ráž reaguje na tvrdenie progresívcov k údajnému zneužívaniu pošty na primátorskú kampaň

Na jedno by som v tejto súvislosti upozornil. V súvislosti s výsledkom volieb v Bratislave, ktoré odrážajú úplne iné voličské správanie oproti ostatnému Slovensku, sa niekto opäť pokúša oprášiť myšlienku presťahovania hlavného mesta. Je to úplne scestná myšlienka z dvoch dôvodov. Prvým je to, že v novom hlavnom meste by sa vytvorila taká istá situácia, ako je dnes v Bratislave. No a na odchod hlavného mesta od Dunaja by musel reagovať aj Jožo Raž st. zmenou textu jednej zo svojich pesničiek. Už by nemohol spievať o Slovensku ako krajine od Tatier k Dunaju, ale od Tatier k Seredi! Odchodom z Bratislavy by sme totiž prišli o Dunaj. Na šťastie na takéto projekty nie je väčšinová vôľa a ani peniaze.

Na záver ešte o správnej terminológii. Za 33 rokov našej samostatnej štátnosti by sme sa už mali prestať báť slovenčiny. Už by sme si nemuseli lámať jazyk nezmyselným pomenovaním vyšší územný celok, keď tu máme slovenské pomenovanie z hĺbky dejín, župa. Už keď sa prijímal roku 1990 zákon o obecnom zriadení, som poukazoval na to, že slová primátor a starosta sú českého pôvodu, hoci slovo primátor je tak trochu latinsky znejúce. Slovenčina mala svoje historické pomenovanie na tieto funkcie, ktoré sa používali až do roku 1945. V prípade predstaveného mesta to bol pojem mešťanosta a predstaveného štatutárneho mesta hlavný mešťanosta (tieto pomenovania sú adekvátne maďarskému polgármester, főpolgármester a nemeckému Bürgermeister, Oberbürgermeister). Pripadá mi čudné, keď sa prekladá napr. hlavný mešťanosta napr. New Yorku ako primátor. Nakoniec by sa odstránila aj anomália, že napr. predstavený Petržalky sa nazýva starosta ako predstavený nejakej dedinky s 50 obyvateľmi.

Anton Hrnko