Michael Shellenberger, bojovník za slobodu slova a proti cenzorsko-priemyselnému komplexu sa v nedávnom rozhovore pre Parlamentní listy vyjadril, že kedysi bolo predmetom mediálnej výchovy naučiť ľudí kriticky myslieť a neprijímať nekriticky všetko, čo sa k ním dostane, hoc aj z dôveryhodného zdroja. Ale hlavne klásť otázky. Naproti tomu dnes naučiť sa kriticky myslieť znamená, naučiť sa, ktorému zdroju máme bezvýhradne dôverovať a ktorému sa máme na hony vyhnúť. Viac o boji Michaela Shellenbergera za slobodu slova sme písali (tu a tu).

Európska únia zašla ešte ďalej, tá média, ktorých informácie nie sú vhodné k tomu, aby sa dostali k občanom, rovno umlčí.

Rusko reagovalo na opatrenie zákazu pôsobenia ďalších ruských masmédií na území EÚ, ktoré je súčasťou 14. balíčka protiruských sankcií. Opatrenie Rada EÚ schválila na svojom zasadnutí 17.5.2024 z dôvodu že „tieto médiá majú zásadný význam a pomáhajú pri presadzovaní a podpore ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine”. Nie je to prvé opatrenie tohto druhu z dielne cenzorov EÚ. V marci 2022 v reakcii na eskaláciu vojny na Ukrajine zo strany RF bolo na území EÚ zakázané pôsobenie štátnych mediálnych spoločnosti prinášajúcich ruský pohľad na veci okolo nás Russia Today a Sputnik.

Rusko prostredníctvom hovorkyne ministerstva zahraničných vecí varovalo vedenie EÚ, že Rusko bude na toto opatrenie bleskovo reagovať a že to bude EÚ bolieť.

Reakcia Ruska nenechala na seba dlho čakať. So zákazom médií prišlo v deň nadobudnutia platnosti opatrenia EÚ. Na zoznam v Rusku zakázaných médií sa dostalo 81 subjektov (vysielateľov, denníkov, časopisov a online portálov z 25 členských krajín EÚ. “V reakcii na rozhodnutie Rady EÚ zo 17. mája zakázať “všetku vysielaciu činnosť” troch ruských médií (RIA Novosti, Izvestija a Rossijskaja Gazeta), ktoré nadobúda účinnosť od utorka, 25. júna, sa zavádzajú protiobmedzenia prístupu z územia Ruskej federácie k vysielaniu viacerých médií členských štátov EÚ a prevádzkovateľov médií v celej EÚ, ktorí systematicky šíria nepravdivé informácie o priebehu špeciálnej vojenskej operácie.”, odôvodnilo tento počin Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej Federácie na svojej web stránke.

Na zozname skončilo množstvo významných európskych mediálnych spoločností ako Rakúsky vysielateľ ORF, nemecké publikácie Der Spiegel, Die Zeit a Frankfurter Allgemeine Zeitung, dánske noviny Berlingske, írske noviny The Irish Times a The Irish Independent, španielske noviny El Mundo a EFE, talianske noviny La Stampa a La Repubblica, lotyšský televízny kanál Latvian Television, litovský portál LRT, poľský kanál Belsat, fínske noviny Ilta-Sanomat a Helsingin Sanomat, francúzske noviny Le Monde, Liberation a Agence France-Presse, švédsky vysielateľ SVT, estónsky národný vysielateľ ERR a mediálny zdroj Delfi a ďalšie. Mediálne tituly môžu nájsť na zozname aj Poliaci, či Maďari.

Svoje miesto na zozname zakázaných médií si našli aj internetové verzie dennikN.sk a SMEsk. Naši susedia si v zozname môžu nájsť verejnoprávnu Českú televíziu (ceskatelevize.cz) a Seznam Zpravy (seznamzpravy.cz).

Na protiopatrenie RF zareagovala kriticky komisárka EÚ Věra Jourová. Domnieva sa, že rozhodnutie obmedziť európske médiá v Rusku je dôkazom “neustáleho porušovania slobody médií zo strany Kremľa”. Čím sa prezentovala dnes už typickým dvojitým metrom. “Je to nezmyselná odveta. Nie, propagandistické médiá financované Ruskom na šírenie dezinformácií ako súčasť ruskej vojenskej doktríny nie sú to isté ako nezávislé médiá. Demokracie to vedia,” vyjadrila svoje rozhorčenie podpredsedníčka Európskej komisie na sociálnej sieti X.

Continuous violation of #MediaFreedom by the #Kremlin 👇

It’s a non-sense retaliation. No, propaganda outlets funded by 🇷🇺 to spread #disinformation as part of Russia’s military doctrine are not the same as independent media.

Democracies know that. https://t.co/QIcV0EjzvM pic.twitter.com/Q6QqbORr9W

— Věra Jourová (@VeraJourova) June 25, 2024

.

Spoločné vyhlásenie EÚ, ktorým by protiopatrenie Ruska odsúdili, zablokovalo Maďarsko. Rusko odsúdil vo svojom vyhlásení za EÚ len Josep Borrell. Vo vyhlásení pre médiá okrem iného uviedol že zakázané európske médiá pracujú podľa novinárskych zásad a noriem. Poskytujú vecné informácie, a to aj ruskému publiku, vrátane informácií o nezákonnej ruskej agresívnej vojne proti Ukrajine. Naopak, ruské dezinformačné a propagandistické médiá, proti ktorým EÚ zaviedla reštriktívne opatrenia, nepredstavujú slobodné a nezávislé médiá. Ich vysielanie v EÚ bolo pozastavené, pretože tieto médiá sú pod kontrolou ruských orgánov a prispievajú k podpore agresívnej vojny proti Ukrajine.

Na protiopatrenia reagoval aj šéfredaktor POLITICO (tiež sa ocitlo na zozname) pre Európu Jamil Anderlini: “Odvetné opatrenia ruskej vlády voči novinárom z médií v celej Európe vrátane POLITICO sú úplne neprijateľné.” Ruské protiopatrenie nepovažuje za prvý prípad obmedzenia slobody tlače prostredníctvom politicky motivovaných útokov. Medzi takéto opatrenia zaradil aj z jeho pohľadu „nespravodlivé uväznenie Evana Gershkovica za to, že sa dopustil spravodlivej a presnej žurnalistiky“. POLITICO žiada okamžité zrušenie týchto obmedzení a naďalej žiada aj Evanovo okamžité prepustenie. „Naďalej sa nevzdávame poslania POLITICO prinášať vecné a nestranné spravodajstvo – bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú naši čitatelia.”, dodáva šéfredaktor POLITICO. Gershkovic čaká v Rusku na súd, nakoľko ho Rusko obvinilo zo špionáže.

Talianske ministerstvo zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce na svojej stránke dôrazne „odsudzuje rozhodnutie Ruskej federácie obmedziť na svojom území prístup k vysielaniu a internetovým stránkam viacerých európskych médií – vrátane talianskych Rai, La7, La Repubblica a La Stampa.“ Zároveň vyjadruje ľútosť nad neoprávneným opatrením prijatým „proti talianskym vysielateľom a novinám, ktoré vždy poskytovali objektívne a nestranné informácie o konflikte na Ukrajine“. Ministerstvo ďalej uvádza, že „Informácie, ktoré tieto médiá poskytovali, boli objektívne a v každom prípade vychádzali z nezávislej interpretácie faktov po invázii Ruskej federácie na Ukrajinu.“

Nakoľko EK vo svojom vyhlásení k schváleniu opatrenia Radou EÚ o zákaze pôsobenia ruských médií na území EÚ uviedla, že „opatrenia by sa mali zachovať, kým sa neukončí agresia voči Ukrajine a kým Ruská federácia a s ňou spojené subjekty neprestanú vykonávať dezinformačné akcie a manipuláciu s informáciami proti EÚ a jej členským štátom“, nenávistné interpretácie udalostí našim dennikom N a SME si čitatelia v Moskve tak skoro neprečítajú.

Cenzorské opatrenie z dielne Európskej komisie je presne jedným z tých opatrení na podporu novodobého poňatia kritického myslenia v Európskej únii. Je prejavom prehlbujúcej sa straty dôvery elít EÚ v občanov EÚ, keďže tieto dospeli k záveru, že dnes, v čase hybridnej vojny už nestačí ku kritickému mysleniu učiť, rozumej diktovať, ktorému zdroju má a ktorému naopak nemá občan dôverovať, dnes treba občana chrániť pred možnosťou sa k pre neho „škodlivým“ informáciám dostať vôbec.

Ak niečo umrelo v tejto vojne na začiatku, tak to bola Pravda. Prijímaním takýchto opatrení zostane občanom na jednej aj druhej strane len domáca jednostranná propaganda.

Prečítajte si tiež

• Cenzurně-průmyslový komplex
• Michael Shellenberger: Sorošove mimovládky prepojené s vládou a médiami slúžia na diskreditáciu opozície
• Západ to nazýval “ruskou propagandou” a teraz je nútený to priznať: Fakty o Ukrajine, ktoré všetko zmenili