Brusel zahrňuje prípravu na krízové situácie do osnov základných škôl a opäť zavádza 72-hodinové balíčky

Európska komisia vyzvala členské štáty, aby deti už od raného detstva učili, ako reagovať na núdzové situácie, a to v rámci novej iniciatívy zameranej na to, aby boli Európania počas prvých 72 hodín krízy sebestační.

Európska komisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbibová predstavila tieto plány 3. novembra na otvorení deviateho Európskeho fóra civilnej ochrany v Bruseli.

Balík pozostáva zo štyroch usmernení o pripravenosti obyvateľstva, z ktorých každé je doplnené usmerňovacím dokumentom obsahujúcim príklady osvedčených postupov z krajín EÚ aj mimo nej. Podľa Komisie nie sú tieto usmernenia záväzné a môžu byť revidované na základe spätnej väzby.

„Keď dôjde ku katastrofe, prvé hodiny môžu byť rozhodujúce,“ povedala Lahbibová. „Každý Európan by mal vedieť, čo robiť, ako chrániť svoju rodinu a ako pomáhať ostatným.“ Prvá smernica preberá odporúčania, ktoré Brusel vydal v marci 2025 v rámci svojej stratégie „Únia v pohotovosti“ (Preparedness Union Strategy). Domácnosti by mali byť schopné pokryť svoje základné potreby na tri dni, kým sa zmobilizujú záchranné služby.

To znamená zásoby pitnej vody, potravín a liekov, ako aj batoh pripravený na rýchlu evakuáciu. Komisia tiež odporučila, aby si rodiny vypracovali núdzové plány a osvojili si praktické zručnosti, ako je poskytovanie prvej pomoci alebo varenie bez elektriny.

Druhé usmernenie vyzýva vnútroštátne orgány, aby začlenili prípravu na mimoriadne situácie do učebných osnov pre predškolské a základné vzdelávanie a aby v tomto smere vyškolili učiteľov.

Komisia uviedla, že by sa to malo realizovať prostredníctvom aktivít primeraných veku v rámci existujúcich hodín, a nie ako nový predmet, a to „bez vyvolávania strachu alebo úzkosti“.

„Naučiť sa, čo robiť, keď zaznie siréna, by malo byť rovnako prirodzené ako naučiť sa plávať,“ povedala Lahbibová.

Vzdelávanie zostáva v rámci zmlúv EÚ v pôsobnosti členských štátov, pričom Brusel má iba podpornú a koordinačnú úlohu. To isté platí aj pre civilnú ochranu.

Tretie usmernenie sa týka osôb so zdravotným postihnutím. Vyzýva na zavedenie prístupných výstražných systémov, prispôsobených evakuačných postupov, úkrytov a dopravy, ako aj individuálnych núdzových plánov, ktoré zohľadňujú lieky alebo kompenzačné pomôcky.

Štvrté usmernenie sa zaoberá komunikáciou o rizikách. Orgány sú vyzvané, aby občanom poskytovali včasné, prístupné a spoľahlivé informácie pred, počas a po núdzovej situácii prostredníctvom viacerých kanálov a aby bojovali proti dezinformáciám, ktoré by mohli brániť reakcii verejnosti.

Tieto usmernenia nadväzujú na nedávno prijaté odporúčanie Komisie o zabezpečení prevádzky a stresových testoch. Ich cieľom je zabezpečiť nepretržitú prevádzku národných kontaktných miest pre civilnú ochranu aj počas závažných výpadkov.

Lahbibová zasadila tieto usmernenia do kontextu rozširujúceho sa spektra bezpečnostných hrozieb, od extrémneho počasia až po kybernetické útoky, sabotáž a možnosť ozbrojeného konfliktu.

„Nie sme vo vojne, ale ani v mieri,“ povedala. Európu opísala ako kontinent žijúci v „nebezpečnej šedej zóne“, ktorá sa môže „v okamihu“ zmeniť na červenú, a uviedla, že EÚ musí byť pripravená na najhoršie, „vrátane ozbrojeného konfliktu v Európe“. Ako príklad toho, ako jedna kríza môže vyvolať ďalšiu v rôznych sektoroch, uviedla výpadok elektrickej energie, ktorý 28. apríla 2025 postihol Španielsko a Portugalsko a donútil nemocnice prejsť na generátory.

Podľa Lahbibovej bol mechanizmus civilnej ochrany EÚ v uplynulom roku aktivovaný viac ako 60-krát, čo je desaťkrát častejšie ako v prvých rokoch jeho fungovania. Belgicko patrilo medzi krajiny, ktoré tento mechanizmus využili, keď v auguste požiadalo o pomoc lietadlá EÚ na hasenie požiarov, aby zvládlo rekordný lesný požiar.

Zároveň naliehala na zabezpečenie dostatočného financovania civilnej ochrany v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ, ktorý má platiť od roku 2028.

Koncepcia 72 hodín vychádza zo severských modelov. Niekoľko krajín v regióne, napríklad Nórsko, zintenzívnilo plánovanie civilnej ochrany od momentu, keď Rusko začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.

Komisia tiež navrhla zaviesť každoročný Deň pripravenosti EÚ 23. októbra, a to od roku 2027. Tento dátum pripomína založenie mechanizmu civilnej ochrany 23. októbra 2001.

Lahbibová uviedla, že túto myšlienku predloží Rade Európskej únie a Európskemu parlamentu. Komisia zároveň uviedla, že bude usilovať o prijatie spoločného vyhlásenia s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Európskym výborom regiónov. Návrh vychádza z iniciatívy Európskeho občianskeho panelu pre pripravenosť, ktorý v období od marca do mája tohto roku zhromaždil 150 občanov a odporučil zavedenie „Týždňa pripravenosti EÚ“.

Posolstvo o 72 hodinách nebolo všade prijaté rovnako. Keď ho Brusel prvýkrát vydal v roku 2025, viaceré členské štáty sa proti nemu ohradili.

V Írsku Úrad pre núdzové plánovanie Ministerstva obrany vypustil koncepciu 72 hodín zo svojej brožúry „Be Emergency Ready“, ktorá bola od 21. septembra doručená do približne 2,2 milióna domácností.

Úradníci zmenili taktiku po tom, čo prieskum trhu naznačil, že takéto formulovanie by mohlo vyvolať u ľudí obavy, prečo vláda vôbec vydáva takéto odporúčanie.Lahbibová trvala na tom, že cieľom bol práve opak. „Chceme byť ostražití, nie vystrašení; pripravení, nie vystrašení,“ povedala.

Na záver načrtla víziu Európy, v ktorej by o 25 rokov bola núdzová taška pri vchodových dverách rovnako bežná ako lekárnička v aute.

Prečítajte si tiež:

• Medzi obeťami havárie lietadla Learjet 60 na Floride bol podnikateľ s rodinou
• Merz nevidí na ruskej strane ochotu rokovať o mieri. Zelenskyj verí, že Abú Zabí otvorí dvere k stretnutiu s Putinom