Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oznámil preverovanie piatich lekárov – Čo sa udialo a o čom rozhodli

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v decembri 2021 oznámil, že preveruje podnety na piatich lekárov pre ich vyjadrenia o pandémii COVID-19. V tej istej tlačovej správe požiadal zástupcov všetkých médií, aby zvážili, či im poskytnú priestor. V súvislosti so sociálnymi sieťami žiadal aj vymazanie príspevkov, ktoré podľa neho ohrozovali verejné zdravie.

V septembri 2026, takmer o päť rokov neskôr Mestský súd Bratislava IV zamietol žalobu jedného z menovaných lekárov, Jána Lakotu, na ochranu osobnosti. ÚDZS oznámil tento výsledok 5. októbra 2026 s upozornením, že rozsudok nie je právoplatný.

Problém nie je v tom, že úrad preveroval lekárov. Je v tom, že súčasne odporúčal médiám zvážiť obmedzenie priestoru pre ich vyjadrenia. Čím takýto postup odôvodnil a kam až siahajú jeho kompetencie?

Päť mien, ale nie päť uzavretých prípadov

V tlačovej správe z 20. decembra 2021 ÚDZS menoval Štefana Hrušovského, Andreja Janca, Jána Lakotu, Petra Liptáka a Michala Pijáka.

Kritizoval spochybňovanie existencie COVID-19, označovanie vakcín za podvod či odporúčanie neregistrovaných liekov. Z takýchto vyjadrení vyvodzoval pochybnosť, či lekári správne postupujú aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Pochybnosť však nie je preukázané pochybenie. Úrad informoval o začatých dohľadoch u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, kde dotknutí lekári pôsobili. Pri Jánovi Lakotovi však neuviedol konkrétny prípad nesprávne poskytnutej starostlivosti ani výsledok dohľadu, ktorý by také pochybenie potvrdzoval.

Pri Petrovi Liptákovi sa ÚDZS odvolal na disciplinárnu pokutu 500 eur od Slovenskej lekárskej komory. Tá však nesúvisela s nesprávnou liečbou pacienta, ale s jeho výrokmi na verejnom zhromaždení v decembri 2020. Správny súd v Bratislave 5. novembra 2025 obe disciplinárne rozhodnutia zrušil, pretože komora začala konanie po uplynutí zákonnej lehoty. Súd pritom nerozhodoval o správnosti Liptákových odborných názorov na pandémiu.

Nevieme, či boli podnety opodstatnené, a nespochybňujeme právo úradu preveriť ich. Z tlačovej správy však nebolo možné zistiť, čo už bolo jednotlivým lekárom preukázané a čo zostávalo predmetom preverovania. Napriek tomu úrad nezostal pri zdravotníckom dohľade. Obrátil sa aj na médiá.

Odbornú diskusiu žiadali. ÚDZS vyzýval obmedziť priestor

Už 25. augusta 2021 požiadala iniciatíva Hovorme spolu vedenie RTVS o päť živých diskusií medzi odborníkmi podporujúcimi pandemické opatrenia a ich kritikmi. Medzi navrhovanými účastníkmi boli Hrušovský, Piják, Lakota a Janco. Štyria z piatich lekárov, ktorých ÚDZS neskôr menoval vo svojej správe. Podľa iniciátorov sa navrhované diskusie nepodarilo uskutočniť vo verejnoprávnej ani v oslovených komerčných televíziách. Preto sami zorganizovali dve online diskusie v októbri a novembri 2021, na ktorých sa pozvaní odborníci podporujúci vládne opatrenia osobne nezúčastnili.

Výzva Hovorme spolu nedokazuje, že na Slovensku neexistovala žiadna odborná diskusia. Dokladá však konkrétnu snahu zorganizovať priamu konfrontáciu rozdielnych stanovísk v televíznom vysielaní a jej neúspešný výsledok.

O necelé štyri mesiace po otvorenom liste prišiel ÚDZS s výzvou smerujúcou k vytesneniu nekonformných odborných hlasov z mediálneho priestoru. Redakcie žiadal, aby zvážili poskytovanie priestoru menovaným aj ďalším lekárom, a v prípade sociálnych sietí dokonca požadoval vymazanie súvisiacich príspevkov ohrozujúcich verejné zdravie.

Úrad teda neodporúčal iba vyvracať konkrétne sporné tvrdenia. Vyzval médiá, aby zvážili poskytovanie priestoru samotným lekárom.

Výzva nebola príkazom. Jej autorom však bol štátny úrad

Redakcia má právo odmietnuť vedecky nepodložené tvrdenie, konfrontovať ho s dôkazmi alebo nepozvať konkrétneho hosťa. Rozhodnutie však má vychádzať z jej vlastného posúdenia. Výzva ÚDZS nebola záväzným zákazom. Prichádzala však od štátnej inštitúcie, ktorá zároveň vykonávala dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Takéto odporúčanie môže mať váhu aj bez právnej záväznosti.

V pôvodnom dokumente je navyše dôležitý detail. Úrad nehovoril iba o piatich menovaných lekároch. Použil formuláciu „horeuvedeným a ďalším lekárom“, ktorých vyjadrenia podľa neho mohli negatívne ovplyvňovať verejnú mienku. Odporúčanie teda presahovalo konkrétny zoznam. Dokument pritom neuvádzal, podľa akých overiteľných kritérií mali médiá rozpoznať ďalších lekárov, na ktorých sa výzva vzťahovala.

Nemáme dôkaz, že niektorá redakcia na výzvu reagovala odmietnutím rozhovoru alebo že na jej základe došlo k vymazaniu konkrétnych príspevkov. Preukázaná je samotná požiadavka štátneho úradu, nie jej účinok.

Otázkou preto zostáva, prečo ÚDZS považoval za potrebné vstupovať aj do rozhodovania médií.

Čo vlastne potvrdili súdy?

Ján Lakota sa proti tlačovej správe bránil žalobou na ochranu osobnosti. Žiadal jej odstránenie, ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy 20-tisíc eur. Najskôr neuspel s návrhom na neodkladné opatrenie, ktorým chcel dosiahnuť odstránenie správy pred rozhodnutím o žalobe. Vec sa dostala aj na Najvyšší súd SR. Mestský súd Bratislava IV následne 21. septembra 2026 žalobu zamietol. ÚDZS v oznámení z 5. októbra uviedol, že rozsudok ešte nie je právoplatný.

Úrad zároveň tvrdil, že Najvyšší súd sa stotožnil s jeho názorom o spoločenskej nezodpovednosti a odsúdeniahodnosti konania lekára, ktorý spochybňuje bezpečnosť vakcíny a nosenie rúšok. Advokátska kancelária Weis & Partners, zastupujúca Lakotu, namieta, že Najvyšší súd riešil procesné otázky dovolania týkajúceho sa neodkladného opatrenia, nie dôvodnosť samotnej žaloby.

Bez originálneho uznesenia Najvyššieho súdu a písomného odôvodnenia septembrového rozsudku tento rozpor nevieme nezávisle vyhodnotiť. Zamietnutie Lakotovej žaloby však samo osebe nepreukazuje, že súdy osobitne schválili aj výzvu ÚDZS adresovanú všetkým médiám. Z dostupných podkladov zatiaľ nevieme, či túto časť postupu úradu vôbec posudzovali.

Čím ÚDZS odôvodní výzvu médiám?

ÚDZS má zákonné kompetencie preverovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Môže tiež verejne upozorňovať na nebezpečné zdravotnícke tvrdenia. Prečo však považoval za potrebné odporúčať médiám, aby zvážili poskytovanie priestoru konkrétnym aj ďalším, nemenovaným lekárom? A prečo žiadal vymazanie súvisiacich príspevkov zo sociálnych sietí?

Hlavné správy preto požiadali ÚDZS podľa informačného zákona o odborné a právne podklady výzvy, výsledky preverovania menovaných lekárov aj prípadné zdokumentované následky odporúčania médiám. O príslušné súdne rozhodnutia sme požiadali aj súdy. Zistenia z odpovedí prinesieme v ďalšom článku.

Ochrana verejného zdravia je legitímnym cieľom. Sama osebe však ešte nevysvetľuje, prečo má štátny úrad odporúčať redakciám obmedzenie priestoru konkrétnym ľuďom. Potrebnosť a primeranosť takéhoto kroku musí vedieť osobitne odôvodniť.

O tom, či je odborné tvrdenie pravdivé, rozhodujú dôkazy. O tom, komu dá priestor redakcia, má rozhodovať redakcia. Nie štátny úrad.