Šieste výročie vražednej porážky zdravého rozumu a neúcty k našim predkom

Namiesto sviatočných dní spojených s úctou k našim predkom, Matovičova vláda realizovala vojenskú operáciu „Spoločná zodpovednosť“. Stalo sa to so súhlasom najvyššej veliteľky ozbrojených síl SR prezidentky Zuzany Čaputovej. Minister Jaroslav Naď povolal vojakov a minister Roman Mikulec policajtov. Milan Krajniak sa obliekol do maskáčov a za asistencie ministra zdravotníctva Mareka Krajčiho vyhlásil nové Slovenské národné povstanie. Realizovali tak vojensko-policajnú akciu na vynútenie povinného testovania všetkých obyvateľov Slovenska mimo zdravotnícky systém.

Klasické zdravotníctvo bolo porazené hrubou silou. Porušili sa všetky medicínske pravidlá riešenia epidémie, aké sa dovtedy používali. Zdôvodnenie bolo mizerné, lebo mortalita bola nižšia, ako pri bežnej chrípke. Hľadať vírusy v zdravých ľuďoch nemalo žiadnu medicínsku logiku. Dať však pri hromadnom testovaní dohromady zdravých s chorými, bolo obrovským rizikom. A tak to aj dopadlo.

Dovtedy pri chrípkových epidémiách boli zakázané divadelné predstavenia a premietanie filmov v kinách. Zatvorili sa školy v postihnutých obciach a mestách. Teraz príslušné orgány štátu, ktoré to mali na starosti, dali pri celoštátnom plošnom testovaní súhlas na masové zhromaždenie zdravých ľudí s chorými.

Donútili ich k tomu vyvolávaním strachu a terorizovaním. Na 5 tisíc testovacích miestach sa takto vystavilo nebezpečenstvu nákazy 3,6 milióna ľudí, čo malo samozrejme fatálne následky. Matovičovci tvrdili, že zachraňujú životy, ale každý súdny odborník videl ohrozenie životov, takýmto šírením nákazy.

Pokiaľ dovtedy za 10 mesiacov na nákazu vírusom SARS-CoV-2 zomrelo 219 ľudí, tak po tomto testovaní za dva mesiace viac ako 4tisíc osemsto.

Zaviedli sa nezmyselné zelené papieriky, ktoré mali vytvárať ilúziu, že človek je po testovaní 14 dní zdraví a môže sa pohybovať mimo svojho bydliska. Polícia sledovala pohyb osôb medzi okresmi a bez zelených lístkov nemohol človek ísť ani do lesa. Venčenie psov bolo povolené iba do určitej vzdialenosti od bydliska.

Profesor Krčméry a ďalší odborníci tvrdili, že takéto nákazy majú postupný utlmujúci priebeh a že na SARS-CoV-2 sú lieky, iba ich treba doviesť a preložiť príbalové letáky do slovenčiny. Profesor Beran navrhoval liečenia antivirotikom Isoprinosine, doktor Bukovský sa zase zasadzoval o posilňovanie imunity vitamínmi D a C so selénom a zinkom. Minister Marek Krajči po tlaku lekárov, ktorí sledovali skúsenosti zo zahraničia, povolil dovoz lieku Ivermektin odmeneného Nobelovou cenou.

Ministerstvo však paradoxne vydalo všeobecným lekárom usmernenie, aby prešli na ordinovanie cez telefón a internet. Tak sa stalo, že namiesto intenzívneho liečenia podľa stavu pacienta, ktorý lekár vie posúdiť iba v priamom kontakte, sa chorí udržiavali doma. Preto neliečení pacienti samozrejme následne zahltili nemocnice a mnohí aj zomreli.

Lekári, ako napríklad doktor Peter Lipták, doktorka Etela Janeková a mnohí ďalší, ktorí neboli schopní opustiť svojich pacientov, ďalej liečili kovidových pacientov vo svojich ordináciách a tí im nezomierali. Takýto lekári sa však dostali na index vrátane profesora Berana a doktora Bukovského. Krajčiho ministerstvo nemalo záujem ich prax rozšíriť na celé Slovensko. Preto bol ďalší vývoj tragický.

Pokiaľ Matovič pred voľbami hovoril, že vinou vtedajšej vlády je na Slovensku viac ako 3,5tisíca odvrátiteľných úmrtí, tak za jeho vlády to bolo viac ako 20 tisíc o čom jednoznačne svedčia štatistiky.

Sú sviatočné dni, stretávame sa so svojimi blízkymi a spomíname na tých, čo nás predišli do večnosti. Mnohí sú medzi nimi takí, ktorí sú na večnosti vinou konania uvedených pánov.

Preto si musíme pripomínať, čo sme prežili v čase kovidovej pandémie. Menovaní páni chodia po Slovensku a svoje konanie vykresľujú v hrubom rozpore s realitou. Stále sa tvária, že zachraňovali životy a mnoho naivných ľudí im stále verí.

Nezabudnime na to ako ľudí s inými názormi označovali za dezolátov a nedovolili, aby sa podľa ich návrhov liečilo. Na dôvažok do tých čo protestovali strieľali gumovými projektilmi a v mrazivých dňoch ich polievali vodnými delami.

Veríme, že takýto teror už určite nikto nechce zažiť. Svet je v obrovských ťažkostiach a ak chceme prežiť tak správu štátu musíme zveriť múdrym a zodpovedným ľuďom.

Viliam Oberhauser