Šesť opatrení by mohlo zachrániť 1,6 milióna životov ročne, pomohli by aj svetovej ekonomike

Medzi odporúčané opatrenia patria systémy včasného varovania pred extrémnymi horúčavami a budovanie infraštruktúry na zásobovanie pitnou vodou a zabezpečenie hygieny, ktorá bude odolná voči klimatickým zmenám. WHO zároveň odporúča zlepšiť hygienu rúk, rozšíriť používanie čistejších zdrojov energie v domácnostiach a efektívnejšie nastaviť ceny fosílnych palív.

„Klimatická kríza je zdravotnou krízou, ale veľkej časti škôd, ktoré spôsobuje, možno predísť pomocou nástrojov, ktoré už máme,“ uviedol generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Podľa organizácie by realizácia navrhovaných opatrení priniesla trojitý úžitok v podobe zdravšej populácie, nižších emisií a silnejšej ekonomiky.

Správa odhaduje, že zavedením týchto krokov by sa každoročne mohlo predísť vypusteniu 16,7 miliardy ton oxidu uhličitého. Fiškálne prínosy by mohli dosiahnuť až 5,4 bilióna dolárov ročne a ďalší ekonomický prínos v hodnote takmer štyroch biliónov dolárov by vyplynul zo zachránených životov, predchádzania katastrofám a nižších nákladov na zdravotnú starostlivosť.

WHO zároveň pripúšťa, že jej odhady vychádzajú z ambicióznych scenárov a sú spojené s nedostatkom niektorých údajov aj neistotou prognóz. Tedros však zdôraznil, že „rozšírenie overených a cenovo dostupných opatrení by mohlo zachrániť milióny životov, pričom najväčší prínos by mali krajiny, ktoré ich najviac potrebujú“. Svetových lídrov preto vyzval, aby na budúcotýždňovej konferencii COP31 v Turecku postavili ochranu zdravia do centra klimatických opatrení.