Svätý Timotej, biskup a mučeník

Bratislava 21. augusta 2016 (HSP/Foto:Karol Jerguš)

Ako verným sluhom Ježiša Krista a svätým mužom musel byť Timotej, to dosvedčuje svätý Pavol. On ho nazýva svojím synom, verným a milým synom, druhom v práci, s ktorým je čo najvrúcnejšie spojený a zjednotený

Timotej sa narodil v meste Listre alebo Silistrii v Likaonii. Jeho otec bol pohan, matka menom Eunike bola židovka. Eunike vychovávala svojho syna v Božej bázni, dala mu do ruky sväté písma Starého Zákona a učila ho žiť podľa horlivosti Dávida a múdrosti kráľa Šalamúna. Keď apoštol Pavol na svojej prvej ceste prišiel do Listry aj so sv. Barnabášom a na verejnom mieste postavil na nohy človeka od narodenia krivého a zvestoval meno Ježiša, ktoré mu je daná všetká moc na nebi aj na zemi, pohania sa čudovali a mysleli si, že na zem zostúpili nesmrteľní bohovia, a tak sa im chystali obetovať býka ozdobeného vencami. Zo židov však mnohí popudili pohanov proti apoštolom, mnohí sa ale dali pokrstiť. Medzi tými, ktorí tu prijali svätý krst, bola aj Eunike so svojím synom Timotejom. Ten ako kresťan znamenite prospieval v poznaní Pána Ježiša a v nábožnom živote tak, že si ho čoskoro ctili všetci veriaci, ktorí ho poznali. Najlepší dôkaz o jeho viere a mravopočestnosti je skutočnosť, že si ho sv. Pavol vybral za svojho pomocníka na svojej druhej ceste do Listry v roku 51 alebo 52. Vo všetkej pokore a plný poslušnosti Timotej opustil otca a matku a nasledoval sv. Pavla. Ten ho vysvätil za kňaza a vzal ho so sebou na apoštolské cesty, posielal ho tiež na rozličné miesta, aby obrátených kresťanov vo viere utvrdzoval, a aby zbieral pre chudobných almužny.

Timotej sa podrobil všetkým týmto prácam s najochotnejšou horlivosťou. Na zvláštne vnuknutie Ducha svätého ho sv. apoštol vysvätil za biskupa a odovzdal mu k riadeniu obec v Efeze. Aby ho potešil a posilnil, napísal mu sv. Pavol dva veľmi krásne listy, ktoré doteraz máme v Biblii. Z jedného týchto listov vyplýva, že svätý Timotej viedol veľmi prísny život, lebo pri všetkých svojich namáhavých prácach nepil nič iné len vodu. Ešte niekoľkokrát vidíme Timoteja u sv. Pavla v mestách Troas a Korinte a napokon v Ríme. Sv. Pavol keď bol uväznený v Ríme, zatúžil vidieť svojho milovaného učeníka, Timotej sa vydal na cestu k nemu a mučeníckou smrťou svojho milovaného otca k horlivosti ešte viac povzbudený, vrátil sa opäť do Efezu, aby tam obnovenou chuťou na vinici Pána pracoval a napokon, ako majster jeho, pre Krista umrel.

Roku 97 slávili efezskí pohania slávnosť bohyne Diany s najstreštenejšou zúrivosťou a ohavnosťou. Svätý Timotej povstal proti tomu a odvážil sa ľudu pred oči postaviť nezmyselnú poveru, za čo ho zlostní pohania kameňovali a kyjmi na smrť ubili. Kresťania ale jeho telo pochovali na pahorku, ktorý sa nachádza za mestom Efez.

Svätý Pavol píše vo svojom 1. liste svätému Timotejovi nasledovne: „Nepi viac samú vody, ale pi aj trochu vína pre žalúdok a tvoju častejšiu chorobu.“ Svätý Timotej teda, poznajúc dobre učenie Spasiteľa, svoje telo držal tak prísne na uzde, že si ani vína nedoprial a len čistú vodu pil. Čo však povedať o tých, čo sa oddávajú nemiernemu pitiu vína a iných opojných nápojov? Sv. Pavol nehovorí: „Pi vína koľko chceš, ale “pi len trochu vína”, na dôkaz toho, že opilcom nie je len ten, kto býva napitý ako snop, ale aj ten, čo peniaze márni, a častým pitím zdravie, chuť a chuť k práci si kazí. Avšak bohužiaľ, koľko je opilcov v našej vzdelanej dobe. Keď príde hodina, v ktorú sa do krčmy chodieva, ako keby bolo pár volov zapriahnutých do srdca opilcovho a ťahalo ho do krčmy. Miera je hneď primalá, a preto sa musí dolievať, až mu celá krv páleným jedom presiakne, nos napuchne, tvár sa zduje a ruky sa trasú, chlap je nespôsobný ku každej práci, kým hneď za rána žalúdok páleným nenaplní. Aký je však z toho úžitok?

1. Zdravie sa podrýva, hlavy bôľ, vodnatieľka, záduch, suchoty sú odplatou opilca a číhajú naň z každého kúta, ako na svoju korisť.

2. Majetok ide na mizinu, dlhy rastú, práca zaostáva, opilec padne na obťaž obci, a deti? Rozdelia sa medzi cudzích ľudí.

3. Pokoj sa vysťahuje z domu opilca, žena narieka, bedáka alebo preklína a považuje teba, opilec, za svojho satanáša, ktorý jej otravuje život, deti nepoznajú človeka, ktorým by viac pohŕdali, ktorého by viacej v ošklivosti mať mohli, než teba, otca svojho, snáď i sama matka ich k tomu pridŕža, aby ťa v ošklivosti mali.

4. Pozbavuješ sa úcty a dobrého mena, lebo sa znižuješ pod zviera. Nerozumné zviera sa nikdy neopije, a rozumný, na obraz božský stvorený človek, volí byť radšej hovädom než človekom!

5. Keď sa ti, opilec, víno alebo pálenka z hlavy vykúri, vtedy ti je horšie, než tomu najbiednejšiemu človekovi.

6. A napokon si uvedom, že žiaden opilec nebude vládnuť kráľovstvom Božím.

Karol Jerguš