Vo svojom vyjadrení zdôraznil, že výročie ukončenia druhej svetovej vojny nemožno vnímať len ako spomienku na historické udalosti, ale aj ako záväzok predchádzať opakovaniu chýb minulosti.

„Ako predseda parlamentu, inštitúcie, ktorá je symbolom demokracie, vnímam dnešok ako záväzok, že v našom politickom živote nesmie mať miesto relativizovanie zla ani zľahčovanie ideológií nenávisti. Demokracia nie je slabosť, je to naša najsilnejšia ochrana pred svojvôľou moci,“ uviedol Raši.

Predseda parlamentu zároveň pripomenul milióny obetí vojny a zdôraznil význam Slovenského národného povstania, ktoré podľa neho zaradilo Slovensko k víťazom a určilo jeho historický kompas. Apeloval tiež na ochranu mieru, demokratických hodnôt a odmietanie ideológií nenávisti.

„Nedovoľme, aby pohŕdanie človekom znovu dostalo priestor v našej spoločnosti. Spolu tvorme Slovensko ako sebavedomý štát, ktorý vie, akú cenu má sloboda, pretože ju sám musel vybojovať,“ dodal Raši. V piatok sa zúčastní na pietnom akte pri Pamätníku oslobodenia a víťazstva na Dargovskom priesmyku.

Vo svojom príhovore uviedol, že druhá svetová vojna nemôže byť izolovaná len na štatistiku v knihách, ale treba ju vnímať v kontexte konkrétnych ľudských osudov, miliónov obetí a nenávratne zničených rodín. Dargovský priesmyk bol dejiskom jednej z najkrvavejších operácií na našom území. Počas siedmich týždňov bojov na prelome rokov 1944 a 1945 boli takmer úplne zničené aj okolité obce ako Dargov či Bačkov. Ich obyvatelia sa tak ocitli priamo na frontovej línii, a po nútenej evakuácii prežili týždne bojov ukrytí v provizórnych bunkroch v okolitých lesoch. Takáto historická jazva a utrpenie civilistov sú podľa predsedu parlamentu dôvodom, prečo je povinnosťou spoločnosti nezabúdať na hrôzy vojny, ktorú spôsobili ideológie fašizmu a nacizmu, a aktívne sa k odkazu mieru neustále hlásiť.

Predseda NR SR sa v nedeľu (10. 5.) zúčastní na pietnom akte kladenia vencov k Pamätníku padlých vojakov na Pamätníku a vojenskom cintoríne Háj – Nicovô v Liptovskom Mikuláši. Následne sa popoludní zúčastní na slávnostnom programe pri príležitosti 81. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom v priestoroch Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, počas ktorého vystúpi s príhovorom.

Prezident: Vážme si hrdinov a nedopusťme, aby sa hrôzy vojny stali opäť realitou

V piatok si pripomíname koniec najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva. S úctou a vďakou myslíme na všetkých, ktorí so zbraňou v ruke bránili slobodu, aj na tých, ktorí priniesli tú najvyššiu obeť. Ich odvaha a hrdinstvo nám umožnili žiť v mieri, ktorý dnes považujeme za samozrejmosť. Prezident SR Peter Pellegrini to uviedol na sociálnej sieti pri príležitosti 81. výročia víťazstva nad fašizmom. Zároveň vyzval na ochranu mieru.

„Žiaľ, 81 rokov po najzničujúcejšej vojne v histórii sme svedkami úpadku svetového poriadku a čoraz viac veľmocí sa prikláňa k vojenským riešeniam konfliktov. Preto prosím všetkých, aby namiesto zloby a nenávisti dali vo svojom srdci priestor mieru a pokoju. Pripomínajme si dôležité momenty našej minulosti a nedopusťme, aby sa hrôzy vojny stali opäť realitou. Vážme si hrdinov. Stojme pevne za hodnotami slobody, ľudskej dôstojnosti a rešpektu medzi národmi. Nech je dnešný deň pripomienkou aj záväzkom – chrániť mier pre Slovensko aj pre celý svet,“ dodala hlava štátu.

Blanár: Medzinárodné spoločenstvo sa musí vrátiť k mierovým základom

Druhá svetová vojna aj po 81 rokoch pripomína, že mier, sloboda a bezpečnosť nie sú samozrejmosťou a vyžadujú si zodpovedný prístup medzinárodného spoločenstva. Pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom to zdôraznil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD). Medzinárodné spoločenstvo sa podľa neho musí vrátiť k mierovým základom.

Šéf rezortu diplomacie si 81. výročie ukončenia druhej svetovej vojny uctil v piatok na vojenskom cintoríne sovietskych vojakov na Bôriku v Žiline. „Druhá svetová vojna bola najstrašnejším konfliktom v dejinách ľudstva a slovo mier malo v tom období nepredstaviteľnú hodnotu. Práve preto vznikla aj Európska únia na myšlienke mierového spolužitia a spolupráce medzi národmi. Je dôležité vrátiť sa k týmto základom a presadzovať mierové riešenia nielen v Európe, ale všade vo svete,“ uviedol Blanár.

Upozornil, že po desaťročiach stability začala spoločnosť vnímať mier ako samozrejmosť. Súčasný vývoj však opätovne ukazuje jeho krehkosť a význam diplomacie pri riešení konfliktov. Podľa jeho slov je preto potrebné posilňovať medzinárodný dialóg, vzájomný rešpekt a hľadať riešenia založené na spolupráci a dodržiavaní medzinárodného práva.

Minister zahraničných vecí vyjadril úctu všetkým, ktorí sa podieľali na oslobodení Slovenska spod fašizmu. „Našou povinnosťou je uchovávať historickú pamäť a s úctou si pripomínať tých, ktorí položili svoje životy za našu slobodu. Ich odvaha a obeta nesmú zostať zabudnuté. Práve odkaz generácie, ktorá zažila vojnu, upozorňuje na hodnotu mieru a zodpovednosť za jeho ochranu pre budúce generácie,“ zdôraznil Blanár.

Hlas-SD: Dnešok má byť výstrahou pre všetkých, ktorí podnecujú nenávisť

Dnešný deň by mal byť pripomienkou a výstrahou pre všetkých, ktorí podnecujú nenávisť, volajú po vojne a slovo mier je im cudzie. Pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom to v piatok povedal šéf Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Spolu s ďalšími predstaviteľmi strany sa zúčastnil na pietnom akte kladenia vencov na vojenskom pamätníku Slavín v Bratislave.

Výročie konca druhej svetovej vojny je podľa Šutaja Eštoka pripomienkou toho, kam až môže zájsť ľudská spoločnosť, ak sa nechá zmanipulovať pomýlenou nenávistnou ideológiou. „Obzvlášť v tento deň si musíme jasne povedať, že sme proti tomuto. Musíme jasne povedať nie všetkým, ktorí sa ešte aj dnes snažia nacistický režim obhajovať alebo sa dokonca stotožňujú s jeho presvedčením. Rovnako však musíme povedať nie aj tým, ktorí sa v mene nového moderného politického smerovania snažia prekrúcať naše dejiny a zľahčovať obetu tých, ktorí bojovali za oslobodenie našej vlasti,“ vyhlásil Šutaj Eštok na Slavíne. Pripomenul potrebu usilovať sa o mier v súčasnosti, keď svet ohrozujú ďalšie vojenské konflikty. Odmieta „zbytočnú ideologickú polarizáciu“. Pamiatka padlých vojakov nesmie byť podľa neho nikdy spochybňovaná.

Druhá svetová vojna sa v Európe skončila 8. mája 1945. V tento deň, pred 81 rokmi, podpísalo nacistické Nemecko bezpodmienečnú kapituláciu. Koniec druhej svetovej vojny v Európe si štáty protihitlerovskej koalície pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom.