Pri slávnosti s dvoma stovkami prítomných v Klementínskej sále Apoštolského paláca Svätý Otec František v príhovore vyjadril pocity vďačnosti a obdivu voči emeritnému pápežovi Benediktovi XVI. a laureátov povzbudil pokračovať v štúdiu a rozvíjaní jeho diela:

„Ako obdivovatelia jeho kultúrneho a duchovného dedičstva, dostali ste misiu pestovať ho a robiť ho plodným, s tým silne cirkevným duchom, aký charakterizoval Josepha Ratzingera už od čias jeho plodnej teologickej aktivity v jeho mladosti, keď prispel cenným ovocím už na II. vatikánskom koncile a neskôr v stále náročnejších ďalších etapách jeho života služby, ako profesor, arcibiskup, hlava dikastéria a napokon pastier univerzálnej Cirkvi. Je mu vlastný duch, ktorý hľadí s povedomím a s odvahou na problémy našich čias a vie čerpať z načúvania Písma v živej tradícii Cirkvi múdrosť potrebnú pre konštruktívny dialóg s kultúrou dneška. V tejto línii vás povzbudzujem naďalej študovať jeho spisy, ale postaviť sa aj k novým témam, pri ktorých je viera vyzvaná k dialógu, ako sú tie, na ktoré ste vy sami poukázali a ktoré považujem za mimoriadne aktuálne: starostlivosť o stvorenstvo ako spoločný domov a obrana dôstojnosti ľudskej osoby.“

Úloha žien na poli teológie

Pápež František vyjadril radosť, že ocenenie sa tento rok udeľuje žene – teologičke, v osobe prof. Schlosserovej:

„Je veľmi dôležité, aby stále viac dochádzalo k uznaniu ženského prínosu na poli vedeckého teologického bádania a pri vyučovaní teológie, ktoré boli  dlho považované za pôdu vyhradenú takmer výlučne klerikom. Je nevyhnutné, aby sa takémuto prínosu dostávalo povzbudenie a nachádzal širší priestor, dôsledne s rastom prítomnosti žien v rozličných oblastiach zodpovednosti Cirkvi, zvlášť, a nielen, na kultúrnom poli. Odkedy Pavol VI. vyhlásil Teréziu z Ávily a Katarínu Sienskú za učiteľky Cirkvi, nemožno viac pochybnosť o tom, že ženy môžu dosiahnuť najvyššie vrcholy v inteligencii viery. Aj Ján Pavol II. a Benedikt XVI. to potvrdili zaradením medzi učiteľov mená ďalších žien, sv. Terézie z Lisieux a Hildegardy z Bingenu.“

Duchovný rozmer v architektúre

Okrem teologičky prof. Marianne Schlosserovej  sa Ratzingerova cena tento rok dostáva aj do rúk umelca – architekta Maria Bottu zo Švajčiarska, autora viacerých sakrálnych stavieb. Pápež František v tejto súvislosti uviedol:

„Úloha architekta, tvorcu posvätného priestoru v meste ľudí má mimoriadne vysokú hodnotu a zasluhuje si uznanie a povzbudenie zo strany Cirkvi, zvlášť, keď hrozí zabudnutie na duchovnú dimenziu a odľudštenie urbanistických priestorov. Na pozadí a v kontexte veľkých problémov našich čias, teológia a umenie musia teda naďalej byť oduševňované a pozdvihované mocou Ducha, zdroja sily, radosti a nádeje.“

Dúfať znamená lietať

Na záver pápež František zacitoval myšlienku Benedikta XVI., ktorú ako pápež vyslovil pri návšteve Bagnoreggia, rodiska jeho obľúbeného teológa sv. Bonaventúru. V duchu adventných kázní veľkého františkánskeho mysliteľa vtedy prirovnal hnutie nádeje k letu vtáka, ktorý rozpína svoje krídla do najväčšej možnej šírky a do ich pohybu vkladá všetky svojej sily:

„Dúfať znamená lietať, hovorí sv. Bonaventúra.

Ale nádej si vyžaduje, aby sa všetky naše údy vložili do pohybu a nasmerovali sa k pravej výške nášho bytia, k Božím prisľúbeniam.“

Ako zvyčajne laureátov Ratzingerovej ceny po ceremónii v Apoštolskom paláci čakala aj súkromná návšteva u emeritného pápeža Benedikta XVI. v jeho rezidencii.

Laureáti Ratzingerovej ceny 2019

Katolícka teologička Marianne Schlosserová, narodená v r. 1959 v Bavorsku, pôsobí na Viedenskej univerzite. Je odborníčkou na teológiu a spiritualitu obdobia cirkevných otcov a neskorého stredoveku s osobitným zameraním na žobravé rády. Do nemčiny preložila veľkú časť diela sv. Bonaventúru a bola kurátorkou druhého dielu Opera omnia Josepha Ratzingera o pojme Zjavenia a Bonaventúrovej teológii dejín. V roku 2014 ju pápež František menoval za členku Medzinárodnej teologickej komisie.

Medzinárodne známy architekt pôvodom zo Švajčiarska 75-ročný Mario Botta zrealizoval početné svetské i sakrálne diela v rôznych častiach sveta, medzi ktorými je aj Katedrála v Evry pri Paríži, Konkatedrála Svätej Tváre v Turíne či Chrám sv. Jána Krstiteľa vo švajčiarskom Mogne. Je autorom jednej z kaplniek z expozície Svätej stolice na práve prebiehajúcom Bienále architektúry v Benátkach.