Môj profil 
Predplatné
Referendum sa sústredí na budúcnosť takmer 25.000 mladých ľudí – tretiu generáciu prisťahovalcov. Vláda sa snaží uľahčiť im získanie švajčiarskeho občianstva, a to zefektívnením byrokratického procesu.
Nacionalistická Švajčiarska ľudová strana (SVP) viedla kampaň proti tomuto návrhu. Varovala, že opatrenie umožní islamským extrémistom získať švajčiarske cestovné pasy.
Voliči rozhodnú aj o vládnom návrhu na zrušenie preferenčných daňových sadzieb pre zhruba 24.000 medzinárodných holdingových spoločností založených vo Švajčiarsku, a to s cieľom zosúladiť krajinu s medzinárodnými daňovými normami. Aby vláda zabránila nadnárodným spoločnostiam v odchode z krajiny, všeobecné firemné dane chce znížiť.
Voliči v kantóne Graubünden rozhodnú o návrhu, či sa tam môžu konať v roku 2026 zimné olympijské hry. V rokoch 1980 a 2013 tamojší voliči hlasovali v referende proti hostení olympijských hier.
Voliči v referende podporili urýchlenie naturalizačného procesu
Švajčiarski voliči podporili návrh, aby krajina uľahčila prístup k švajčiarskemu občianstvu mladým imigrantom z tzv. tretej generácie prisťahovalcov. Ide približne o 25.000 ľudí, ktorých starí rodičia sa pred rokmi rozhodli žiť vo Švajčiarsku. V referende podporilo vládny návrh na to, aby im bolo uľahčené získanie občianstva, 60 percent švajčiarskych voličov.
Väčšina z týchto mladých sa vo Švajčiarsku narodila a ich starí rodičia tam prišli zo susedného Talianska alebo z Turecka či juhovýchodnej Európy.
Najsilnejšia politická strana Švajčiarska, nacionalistická Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá viedla kampaň proti tomuto návrhu, tak utrpela tretiu porážku v referende týkajúcu sa migrantov za dva roky.
Vlani v júni voliči podporili urýchlenie azylového procesu a posilnenie integračných opatrení pre utečencov.
A vo februári 2016 voliči odmietli návrh SVP na zavedenie prísnych pravidiel týkajúcich sa vyhostenia cudzincov odsúdených za trestný čin, vrátane cudzincov z tzv. tretej generácie prisťahovalcov.
SVP neuspela ani so snahou obmedziť prisťahovalectvo, ktoré tesná väčšina voličov požadovala v referende v roku 2014. Návrh však porušoval dohodu Švajčiarska a EÚ o voľnom pohybe ľudí. Švajčiarsky parlament preto prišiel s balíčkom mäkších opatrení pre obmedzenie prisťahovalectva, ktorý žiadne početné limity nestanovuje.
Voliči však zamietli návrh na komplexnú daňovú reformu, ktorý mal za cieľ zosúladiť Švajčiarsko s medzinárodnými daňovými normami.
Reforma mala zrušiť dvojaký daňový systém, ktorý zdaňuje nižšie zahraničné firmy, aby ich prilákal investovať vo Švajčiarsku.
Švajčiarska verejnoprávna televízia SRF oznámila, že proti reforme korporátnych daňových sadzieb sa vyslovilo 59,1 percenta voličov.
Kritici návrhu reformy, medzi ktorými boli aj predstavitelia vlády a veľká časť politickej ľavice, varovali, že iniciatíva by vyprázdnila daňové pokladnice a má iba neistú návratnosť.
Navrhovatelia iniciatívy argumentovali, že daňová reforma je potrebná, aby sa udržala konkurencieschopnosť krajiny, ktorá má málo vývozných prírodných zdrojov a je silno závislá na globalizovaných priemyselných odvetviach ako sú financie či farmaceutiká.
Dnešné referendum bolo najnovším príkladom priamej demokracie, ktorá poskytuje voličom možnosť vyjadriť sa k politickým rozhodnutiam. V tretej referendovej otázke 61,9 percenta voličov schválilo navrhované výdavky na infraštruktúru.
Voliči vo východošvajčiarskom kantóne Graubünden dnes v referende zamietli návrh, aby sa tam v roku 2026 konali zimné olympijské hry. Pred štyrmi rokmi kantón v podobnom referende zamietol návrh na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022, ktoré napokon budú v Pekingu.
