Hranie videohier môže v primeranom množstve prinášať aj benefity

Okruhlica pripomenul, že medzi novodobé nelátkové závislosti patria v súčasnosti aj porucha hazardného hrania (tzv. gambling disorder) a porucha hrania digitálnych hier. Zdôraznil, že pri digitálnych hrách je veľký rozdiel medzi bežným hraním, problematickým hraním a samotnou závislosťou. „S poruchou hazardného hrania sa stretávame veľmi často (…), aj tu u nás máme stovky pacientov. Pokiaľ ide o diagnózu hrania digitálnych hier, ktoré ale nie sú hazardné v tom pravom zmysle slova, tak prakticky na Slovensku sú možno traja, štyria ľudia, ktorí túto diagnózu majú,“ konštatoval Okruhlica. Dodal, že poznatky o tom, kedy už ide o diagnózu poruchy hrania, sú zatiaľ obmedzené, preto treba byť aj pri diagnostike obozretný.

Ako doplnil klinický psychológ CPLDZ Adam Kurilla, medzi stredoškolákmi v posledných rokoch klesá skúsenosť s alkoholom aj užívanie nelegálnych drog. Zároveň však rastie výskyt hrania digitálnych hier, ktorý dosahuje 87 percent. Pri poruche hrania digitálnych hier ide asi o tri percentá hráčov. Okruhlica upozornil, že ide len o asociáciu a nie je zatiaľ jasné, do akej miery je hranie hier priamou príčinou nižšieho užívania alkoholu či drog.

„V prípade hrania digitálnych hier neexistujú dôkazy o tom, že by aj malé množstvo alebo malý čas strávený pri hraní poškodzoval zdravie,“ poznamenal Kurilla. Primerané hranie podľa neho môže zlepšovať napríklad sústredenú pozornosť, priestorové rozlišovanie, strategické plánovanie, pamäť či schopnosť spolupráce.

Zároveň však podotkol, že online prostredie prináša aj riziká. Dodal, že nadmerné hranie môže viesť k problémom so spánkom, zhoršenému prospechu, bolestiam chrbta či vyššiemu výskytu úzkosti a depresie. „Známkami, že ide o problematické hranie, je, keď si dieťa prestane plniť svoje povinnosti, napríklad sa zhorší jeho prospech v škole alebo má problémy so spánkom. Môže byť nervóznejšie, utiahnutejšie do seba alebo reagovať agresívne či podráždene, najmä keď sa rodičia snažia regulovať čas strávený pri hraní alebo pri digitálnych technológiách,“ spresnil Kurilla.

Odborníci zdôraznili, že rozhodujúca je miera a obsah hrania. Pri dospievajúcich odporúčajú čas pri obrazovkách mimo školských povinností obmedziť približne na dve hodiny denne, dbať na dostatok spánku a pravidelnú fyzickú aktivitu. Rodičia by zároveň mali mať prehľad o tom, aké hry deti hrajú a ako trávia čas online. Odporučili v tejto súvislosti riadiť sa Zásadami zdravého používania obrazovkových médií u detí, ktoré vydalo vlani Ministerstvo zdravotníctva SR spolu s odborníkmi.