Summit o Grécku pokračuje, pre Atény sú problémom MMF a privatizácia

Brusel 13. júla 2015 (TASR/HSP- Jean-Francois Badias)

Dosiahnutiu kompromisnej dohody s Gréckom bránia ešte dva sporné body

Grécky premiér Alexis Tsipras na krízovom summite v Bruseli naďalej vzdoruje kľúčovým požiadavkám partnerov v eurozóne, keď odmieta privatizačný fond pre grécke aktíva s plánovaným objemom 50 miliárd eur. Informovali o tom diplomati dnes skoro ráno po asi 14 hodinách rokovaní, uviedla agentúra DPA.

Požiadavku na predaj majetku v hodnote 50 miliárd eur, ktorý by bol zároveň spravovaný osobitným fondom umiestneným v cudzine, považujú Gréci za príliš vysokú. Aktuálne podľa Guardianu odhadujú, že privatizáciou vedia získať maximálne 17 miliárd eur, pričom tieto peniaze by mali zostať v Aténach.

Gréci tiež údajne namietajú voči tomu, aby bol tretí balík pomoci podmienený účasťou MMF. To dlhodobo presadzuje Nemecko. “Našou ideou je, aby mal MMF len podpornú úlohu pre Európsky mechanizmus pre stabilitu. Je to niečo úplne odlišné ako požadovať, aby bola podmienkou dohody jeho priama účasť,” povedal pre POLITICO zdroj z prostredia gréckej delegácie.

Atény kritizujú aj účasť Medzinárodného menového fondu (MMF) na novom programe pomoci. Podľa gréckeho predstaviteľa citovaného agentúrou AP je práve vyriešenie týchto dvoch otázok kľúčovým pre to, aby mohol Tsipras prikývnuť na dohodu.

Predseda Európskej rady Donald Tusk predložil účastníkom kompromisný návrh dnes okolo 4.15 h, informoval jeho hovorca na Twitteri.

Summit v noci opakovane prerušili, aby zúčastnení lídri dostali čas na konzultácie v menších skupinách. Médiá spomínali najmä celkovo tri štvorstranné stretnutia Tuska, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda s Tsiprasom.

“Tsipras rokuje tvrdo, aby zachoval dôstojnosť Grékov, ale vie, že teraz sa musí rozhodnúť,” citovala DPA jedného z diplomatov.

Lídri krajín eurozóny sa od nedeľňajšieho popoludnia snažia na rokovaniach v Bruseli dosiahnuť dohodu o riešení gréckej dlhovej krízy. Snahou je rozhodnúť, či sa majú začať rokovania o treťom programe pomoci pre Grécko. Zrejme trojročný plán by si vyžiadal do 86 miliárd eur. Od Atén sa výmenou požaduje splnenie požiadaviek zahrnutých v štvorstranovom dokumente pripravenom ministrami financií štátov eurozóny. Ide okrem iného o privatizáciu štátneho majetku a reformu štátnej správy. Grécko sa celé mesiace bráni rozsiahlemu úspornému a reformnému programu.

Ak na summite nedôjde k dohode, hrozí Grécku štátny bankrot a vystúpenie z eurozóny, dodáva DPA.