Plénum odmietlo novelu banského zákona z dielne PS

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok neposunuli do druhého čítania novelu zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva (tzv. banský zákon). Do parlamentu ju predložila skupina poslancov za opozičné hnutie PS. Navrhovala v nej, aby sa poplatok za vydobyté nerasty rozdeľoval medzi obce a Environmentálny fond.

Úprava hovorila o tom, že polovica úhrady za vydobyté nerasty by sa stala príjmom obcí, na území ktorých sa dobývacie priestory nachádzajú, a druhá polovica by putovala do Envirofondu. V súčasnosti platia spoločnosti, ktoré vykonávajú ťažbu, celú sumu štátu, konkrétne Envirofondu.

Predkladatelia navrhovali použitie peňazí za vydobyté nerasty zo strany obce účelovo viazať na zlepšovanie stavu životného prostredia. “Čím by sa zabezpečilo ich použitie priamo v lokalitách, ktoré čelia negatívnym vplyvom v dôsledku ťažby,” ozrejmili. Novelou chceli dosiahnuť spravodlivejšie prerozdelenie finančných zdrojov a podporu komunít, ktoré sú priamo ovplyvnené činnosťou spojenou s ťažbou nerastov. Pripomenuli, že samosprávy, najmä tie v menej rozvinutých regiónoch, čelia vážnym environmentálnym a sociálnym dôsledkom ťažobnej činnosti.

Plénum neprijalo uznesenie k zaisteniu politikov Náhorného Karabachu

Parlament v utorok neprijal návrh uznesenia k zaisteniu politických funkcionárov Náhorného Karabachu. Bolo z dielne opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR Františka Mikloška a Mariána Čaučíka (obaja KDH).

“Uznesenie NR SR o zaistení politických funkcionárov Náhorného Karabachu vychádza z viacerých právnych princípov a záväzkov SR v rámci medzinárodného práva a zmluvných záväzkov. Cieľom uznesenia bolo vyjadriť poľutovanie nad zaistením a väznením politických predstaviteľov Náhorného Karabachu zo strany Azerbajdžanu a apelovať na ich prepustenie z humánnych dôvodov,” ozrejmili predkladatelia.

Poslanci okrem toho mali návrhom tiež požiadať podpredsedu parlamentu, ktorý je poverený jeho riadením, Petra Žigu (Hlas-SD), aby o prijatom uznesení informoval premiéra Roberta Fica (Smer-SD), veľvyslanectvá Azerbajdžanu pre SR aj Arménska pre SR vo Viedni.

Poslanci odmietli novely z dielne SaS

Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli v utorkovom rokovaní novely z dielne SaS. Plénum nepodporilo návrh novely Civilného sporového poriadku ani novelu zákona o prokuratúre.

Poslanci za SaS chceli novelou Civilného sporového poriadku dosiahnuť to, aby zákon výslovne uvádzal, že súdny zmier je možné schváliť iba v situáciách, keď to pripúšťa “povaha veci”. Zmenou Civilného sporového poriadku chceli novelizovať aj zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a zákon o pamäti národa. Navrhovali tiež, aby sa pri súdnom zmieri neupínalo len na preventívnu súdnu kontrolu jeho súladu so “všeobecne záväznými právnymi predpismi”, ale aby sa pripustila aj možnosť kontroly súladu po jeho schválení. Chceli, aby zmiery nebolo možné uzatvárať v situáciách, keď by išlo o rozpor so zákonom o pamäti národa.

Novelou zákona o prokuratúre chcela SaS zaviesť prideľovanie vecí náhodným výberom schválených generálnou prokuratúrou tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí a aby bolo zabezpečené rovnomerné zaťaženie prokurátorov.

Poslanci odmietli uznesenie k súdnemu zmieru medzi ministerstvom vnútra a Babišom

Plénum Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní odmietlo uznesenie k súdnemu zmieru uzavretom medzi Andrejom Babišom a Ministerstvom vnútra (MV) SR v spore o ochranu osobnosti, týkajúcom sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti. Návrh predložila skupina poslancov parlamentu za opozičnú SaS.

Zákonodarcovia mali uznesením vyzvať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) na zverejnenie všetkých analýz, ktoré boli podkladom pre schválenie súdneho zmieru. Rovnako ním mali vyzvať vládu na rešpektovanie výsledkov zistení Ústavu pamäti národa o minulosti akejkoľvek osoby a na nezasahovanie do nezávislej súdnej moci.

Uznesenie hovorilo aj o tom, že Ústav pamäti národa je kľúčovou inštitúciou pre vysporiadanie sa so zločineckou minulosťou komunistického režimu. “Slovenská republika sa dodnes dostatočne nevysporiadala so svojou minulosťou a takéto kroky vlády to len zhoršujú,” podotkli predkladatelia.

Príplatok k dôchodku sa veteránom protikomunistického odboja nezvýši

Príplatok k dôchodku sa veteránom protikomunistického odboja nezvýši. Národná rada (NR) SR v utorok odmietla opozičnú novelu zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom. Do parlamentu ju predložili poslanci parlamentu z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ.

“V súčasnosti, keď si vládna väčšina v konsolidácii odhlasovala zvýšenie daní a ľudom stúpnu životné náklady, je zvýšenie tohto príplatku nástrojom kompenzácie zvýšených výdavkov. Považujeme za potrebné vzdať úctu a oceniť politických väzňov, ktorým bolo priznané postavenie veterána protikomunistického odboja,” skonštatovali predkladatelia.

Úpravou plánovali zvýšiť veteránom protikomunistického odboja príplatok k dôchodku zo súčasných desať na 15 eur. Urobiť tak chceli za mesiac väzby alebo mesiac výkonu trestu odňatia slobody, za mesiac zaradenia do táborov nútených prác, vojenských táborov nútených prác, mesiac protiprávneho násilného odvlečenia alebo mesiac internácie v centralizovaných kláštoroch.

Možnosť skrátiť volebné obdobie aj referendom sa nezavedie

Možnosť skrátiť volebné obdobie aj referendom sa nezavedie. Presadiť to chceli opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR za klub Slovensko, Za ľudí, KÚ. Plénum však ich novelu Ústavy SR v utorkovom hlasovaní odmietlo.

“Cieľom novelizácie Ústavy SR bolo posilnenie práva občanov SR zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu aktuálnej politickej situácie, keď sa javí, že parlamentná väčšina v NR SR nechráni verejný záujem, ale vlastné záujmy a záujmy finančných skupín,” skonštatovali predkladatelia.

.

Poukázali na to, že podľa súčasnej právnej úpravy sa môže volebné obdobie skrátiť len na základe uznesenia parlamentu, nie referendom. Navrhovali preto, aby ústava občanom priznala právo, aby mohli v referende priamo rozhodnúť o skrátení prebiehajúceho volebného obdobia.

Plénom neprešli zmeny pri hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov

Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa nebude novelizovať. Parlament v utorok nepodporil novelu zákona z dielne opozičných poslancov z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ. Navrhovali zaviesť mechanizmus “trestania” prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.

Opoziční poslanci pripomenuli, že v minulosti bolo viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami, no všetky skončili neúspešne.

Predkladatelia navrhovali upraviť rozsah zodpovednosti a spôsob, akým možno uplatniť nárok na náhradu škody. Chceli tiež ustanoviť, kto a v akom rozsahu zodpovedá za škodu v prípade, ak rozhoduje viacero verejných činiteľov alebo kolektívny orgán. Na základe novely by mohol v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy na uplatnenie práva na náhradu škody konať generálny prokurátor, a konať by mohol ex offo.

Poslanci v závere rokovania debatovali o maximálnych čakacích lehotách

Poslanci Národnej rady (NR) SR venovali záver utorkového rokovania diskusii k návrhu uznesenia k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov. Predložili ho poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ. V pléne ho predstavil poslanec a exminister zdravotníctva Marek Krajčí.

V uznesení žiadajú ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD), aby predložil parlamentu správu o stave pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov. Pripomínajú, že súčasná vláda odložila zavedenie maximálnych čakacích lehôt o jeden rok.

Zo strany ministerstva zdravotníctva podľa predkladateľov nie je garancia, že od budúceho roka budú maximálne čakacie lehoty platiť. Preto chcú, aby minister informoval o prípravách a ubezpečil, že od 1. januára 2025 budú platiť garantované maximálne čakacie lehoty na operácie a medicínske služby.

Poslanci budú v 23. schôdzi pokračovať opäť v stredu (4. 12.) ráno. Hlasovať o 11.00 h nebudú, najbližšie hlasovanie o prerokovaných bodoch ich tak čaká až v stredu o 17.00 h.