Haščák chce zakázať publikovať knihu Gorila na Najvyššom súde

Bratislava 9. augusta (TASR/Foto:TASR)

Haščák sa nevzdáva 

Najvyšší súd (NS) SR sa bude musieť zaoberať dovolaním voči júnovému rozhodnutiu Krajského súdu (KS) v Bratislave, ktorý napokon povolil publikovať knihu novinára Toma Nicholsona o kauze Gorila.

NS eviduje dovolanie spolumajiteľa spoločnosti Penta Jaroslava Haščáka, respektíve jeho právnych zástupcov, od 3. augusta a spis už bol na NS zapísaný do príslušného senátu. Odvolací KS rozhodnutie nižšieho Okresného súdu Bratislava I, ktorý na základe predbežného opatrenia zakázal publikovať knihu o kauze Gorila kanadsko-slovenského novinára Toma Nicholsona, zamietol 7. júna. 

Odvolací súd zákaz predaja knihy zrušil 

“Považujeme to za víťazstvo zdravého rozumu. Verili sme, že to takto dopadne,” zareagoval následne 11. júna pre TASR právny zástupca vydavateľstva denníka Sme – Petit Press a zároveň právny zástupca novinára Nicholsona – Tomáš Kamenec. “Som rád, že si ľudia budú môcť prečítať knihu o tejto kauze a že už nebude prekážkou rozhodnutie sudcu, ktorý jej publikovanie predbežným opatrením zakázal,” povedal zase vtedy novinár Nicholson. Kniha sa už medzičasom začala podľa majiteľov kníhkupectiev úspešne predávať.

Odvolací Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa menil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia a zabezpečenie dôkazu zamietol. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (stručné, úplné je v písomnom vyhotovení uznesenia – poznámka TASR) bolo nasledovné: “Odvolací súd rozhodoval len o predbežnom opatrení, ktoré má dočasný charakter, a v merite veci (žaloby) zatiaľ rozhodnuté nebolo. Senát odvolacieho súdu preskúmaval potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi do času, než súd vo veci rozhodne, a zistil, že pre nariadenie predbežného opatrenia a zabezpečenie dôkazu neboli splnené zákonné predpoklady, ktoré navrhovateľ neosvedčil.

Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania upravuje zákon a k tomu, aby bolo možné vydať predbežné opatrenie, musia byť všetky splnené, čo v danom prípade nebolo, a preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej o ochrane osobnosti, súd prvého stupňa bude môcť rozhodnúť až na základe vykonaného dokazovania vo veci samej a určiť, či sú odporcovia povinní zdržať sa konania, ktoré by malo za následok ohrozenie osobnostných práv navrhovateľa,” informoval 11. júna TASR hovorca KS Pavol Adamčiak.