Môj profil 
Predplatné
„Mám za to, že žiadnym spôsobom nie je dokázané, že sa vôbec skutok stal. Z toho mi vychádza len jedna jediná možnosť oslobodiť obžalovaného,“ zdôvodnil sudca Fitt svoj verdikt. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) žiadal pre Romana M. finančný trest vo výške 1500 eur a v prípade jeho nezaplatenia dvojmesačné väzenie. Voči rozsudku sa prokurátor na mieste odvolal. „Je to rozsudok, rozhodnutie rešpektujeme, podali sme odvolanie a uvidíme, ako rozhodne nadriadený súd,“ zhodnotil pre médiá.
„Síce sme na hlavnom pojednávaní mali možnosť v rámci dokazovania vidieť, akým spôsobom prebehla prehliadka motorového vozidla obžalovaného a akým spôsobom došlo k zaisteniu vecného dôkazu – mikrokarty, na ktorej sa mali nachádzať utajené dokumenty, avšak to je asi tak všetko, čo bolo v tejto súvislosti preukázané zo strany obžaloby,“ skonštatoval sudca.
Počas zdôvodnenia rozsudku sudca vyjadril počudovanie nad amaterizmom vyšetrovateľa, ktorý po zaistení inkriminovanej mikrokarty s utajovanými dokumentmi si dal dole rukavicu a chytil ju do ruky, čím znemožnil vykonať forenzné dokazovanie.
Prokuratúre však vytkol aj to, že vôbec nepreukázala, že obžalovaný sa pokúšal vyzvedať, teda mal snahu utajované materiály odovzdať nepovolanej osobe.
Dokumenty na mikrokarte navyše podľa názoru sudcu neobsahovali skutočnosti, ktoré boli spôsobilé ohroziť záujmy Slovenskej republiky. „Nekomentujem ten rozsudok,“ reagoval na to prokurátor ÚŠP. „K tomuto sa ja vyjadriť neviem ani nemôžem“ odvetil na otázku, či v tomto prípad nemohlo ísť o spravodajskú hru namierenú voči vtedajšiemu šéfovi VSS.
„Od začiatku tvrdím, že som nevinný. V konečnom dôsledku by som dnes mal pociťovať nejakú radosť, ale je v tom trošku irónia, lebo som smutný, že sa dejú takéto veci v tejto krajine. Päť rokov sa tu vedie súdny spor s niekým, kto odhalí špinavosti druhých, krádeže a ‘zlodejiny’, ktoré sa nevyšetrujú. Naopak sa mrhajú verejné financie a ľudský potenciál na to, aby som ja ako nevinný človek preukázal, že som nič nespáchal,“ komentoval Roman M. rozsudok.
Do vojenskej služby by sa už podľa jeho slov nevrátil. Zdôvodnil to tým, že po spojení s Vojenským obranným spravodajstvom a vzniku Vojenského spravodajstva už nie je džentlmenskou službou, ako to bolo v jeho čase. „To, čo tam prišlo potom už s džentlmenstvom nemalo nič spoločné,“ ozrejmil.
Bývalý šéf VSS incident označuje ako spravodajskú hru namierenú proti nemu. „Zjavne tú mikrokartu tam niekto dal, a poviem to úprimne, viem aj, kto ju tam dal, ale to si samozrejme zatiaľ nechám pre seba,“ uviedol. Motivácia na takýto čin bola podľa neho logická. „Nejakú dobu pred tým vyšla najavo správa o tunelovaní vojenského spravodajstva, kde boli spomenuté aj konkrétne osoby a boli tam veľmi konkrétne popísané ich činy, ako dochádzalo k rozkrádaniu štátneho majetku. A samozrejme, niektoré z tých spomínaných osôb sa dostali na vysoké pozície v službe,“ vysvetlil.
Roman M. viedol VSS za vlády Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS). Za jeho pôsobenia sa začalo preverovanie podozrenia z tunelovania majetku tajných za prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). Obvinili ho po tom, ako sa na verejnosť dostali dokumenty.
Podľa polície mal zbierať údaje obsahujúce skutočnosti utajované na ochranu záujmov Slovenskej republiky, označené stupňom utajenia “dôverné” alebo “vyhradené”.
Strážcovia zákona tvrdili, že dokumenty boli nájdené 22. júna 2013 v Slávičom údolí v Bratislave v tlačenej textovej forme a zaznamenané aj na mikro SD karte pri prehliadke osobného motorového vozidla, ktoré používal Roman M.
