Účastníci fóra diskutovali o aktuálnych otázkach ukrajinskej reality, hlavne o situácii na Donbase, vzťahoch s Ruskom, hospodárskej a sociálnej situácii, bezpečnosti, medzinárodných vzťahoch a investíciách do ukrajinskej ekonomiky.

Ukrajinské média dnes komentujú hlavne vystúpenia niektorých zahraničných hostí a predovšetkým „výbuch“, ktorý spôsobil ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov. Vo svojom vystúpení navrhol zrušiť Minské dohody a fakticky dobyť Donbas vojenskou silou. Vyhlásil, že Minské dohody sú už mŕtve.

Novinári poukazujú na to, že minister nepochodil: prezident Petro Porošenko a viacerí rečníci, hlavne, americkí hostia, navrhovali úplne opačné riešenie a dokazovali, že záväzky, ktoré má Ukrajina v súlade s dohodami Minsk-2, Kyjev bude musieť splniť a iná alternatíva nie je. Avakov pomerne razantne reagoval na tieto vyhlásenia vo svojom rozhovore pre ukrajinské média a zopakoval, že Ukrajina vôbec nemusí dodržiavať Minské dohody.

Špeciálny predstaviteľ Bieleho domu na Ukrajine Kurt Volker kritizoval pozíciu ukrajinského ministra vnútra a vo svojom prejave znova prízvukoval, že Ukrajina musí dodržiavať Minské dohody, pripomenul, že presne podobný názor má aj jeho ruský kolega Vladislav Surkov, s ktorým rokuje o upokojení situácie na Donbase.

Ukrajinské média prízvukujú, že na tom však prekvapenia pre súčasné ukrajinské vedenie neskončili. Dosť nečakane veľvyslankyňa USA na Ukrajine Marie Louise Yovanovitchová vyhlásila, že Kyjev má obnoviť vyplácanie dôchodkov pre obyvateľov Donbasu, ktorí žijú na územiach, ktoré nekontroluje ukrajinská armáda. Pripomenula, že týmto ľuďom Kyjev už takmer 4 roky nevypláca dôchodky a označila to za porušovanie ľudských práv. Pripomenula, že Kyjev nevypláca dôchodky ani mnohým tým ľuďom, ktorí presťahovali z Donecku a Luhansku a v súčasnosti žijú v mestách a obciach Ukrajiny.

Dosť razantný prejav na margo situácie s Krymom predviedol šéf Medžlisu krymsko-tatárskeho ľudu Refat Čubarov, ktorý však priznal, že v súčasnosti neexistuje ani jeden viac-menej reálny projekt návratu polostrova „pod krídla Ukrajiny“, ako podčiarkol. Vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby vytváralo stále väčší tlak na Rusko a požiadal aj o sprísnenie a rozšírenie sankcií voči Moskve.

Bývalý Generálny tajomník NATO Fog Rasmussen zdôraznil, že nikto na svete neuznáva Ruskom anektovaný Krym za ruské územie. Poznamenal, že osud Krymu sa asi bude podobať osudu pobaltských štátov, ktoré, ako povedal, „strávili 40 rokov v sovietskej okupácii“. Hneď na to vystúpil bývalý ukrajinský prezident Leobid Kučma a zdôraznil, že Ukrajina nemôže a ani nechce čakať 40 rokov, ako Lotyšsko, Litva a Estónsko.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko vo svojom prejave sa skôr venoval hospodárskym otázkam, pretože ostatní rečníci neustále „prežúvali“ situáciu na Donbase, Krym a sankcie voči Rusku. V podobnom duchu vystúpil aj ukrajinský premiér Vladimír Grojsman, ktorý poukázal na to, že na Ukrajine treba predovšetkým riešiť hospodárske a sociálne otázky. Generálny prokurátor Ukrajiny Jurij Lucenko prezentoval recepty, ako by sa dalo odstrániť korupciu z ukrajinského súdnictva.

Bývalý americký minister zahraničia John Kerry sa pokúsil prezentovať americký pohľad na situáciu na Ukrajine a tiež predložil niekoľko návrhov, ako by sa dalo vyriešiť tie otázky, ktoré sám nestihol, keď ešte bol vysoko postaveným predstaviteľom americkej vlády. Prízvukoval, že Majdan daroval Ukrajine šancu samostatne rozhodovať o svojej budúcnosti, podotkol však, že, ako povedal, „bude nám veľmi ľúto, ak Ukrajina kvôli gigantickej korupcii túto šancu stratí…“ Podčiarkol, že treba pozorne študovať všetky návrhy Moskvy: možno s niečím by sa dalo súhlasiť, „…ale všetky návrhy treba preverovať: čo keď v niektorom z nich bude pasca?“ podčiarkol John Kerry.

Exminister obrany USA Robert Gates a niektorí iní americkí hostia sa vyjadrili v tom duchu, že Rusko skôr či neskôr, ale predsa prehrá vojnu na Donbase, pretože nepostačí so silami a ruské hospodárstvo skrachuje. Ďalšia bývalá americká ministerka zahraničia Condoleezza Riceová poukázala na to, že Kremeľ, podľa nej, počíta s tým, že Západ bude unavený z ukrajinských problémov a korupcie a prestane pomáhať Kyjevu. Vyhlásila, že sa to však nikdy nestane a Západ bude vždy pomáhať Ukrajine.

Poľský exprezident Aleksander Kwaśniewski poukázal na to, že v budúcnosti by sa Európska únia zasa mala rozširovať, ale pripomenul, že v súčasnosti existuje veľa problémov kvôli tomu, že, ako podčiarkol, „v súčasnosti Európu rozdeľujú odlišné rýchlosti.“ Podčiarkol, že Ukrajina musí dokázať, že to s členstvom v EÚ myslí vážne a preto musí vyriešiť veľa otázok, aby ukázala, že sa môže stať členskou krajinou EÚ.

Bývalý britský premiér Tony Blair podčiarkol: „Ako bývalý premiér krajiny, ktorá v súčasnosti odchádza z EÚ, hovorím vám, že ste na správnej ceste, a mali by ste sa pripojiť k Európe. Musíte však vyriešiť viaceré problémy,“ zdôraznil. Bývalý ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk podporil myšlienku britského kolegu a vyzval Ukrajinu, aby sa stala členskou krajinou EÚ.

Ukrajinské média označili toto fórum za významné medzinárodné podujatie. Niektorí novinári však poukázali na zaujímavý fakt: na fóre vystúpili niektorí súčasní vedúci ukrajinskí politici a zahraniční hostia – prakticky všetko „bývalí“: bývalí ministri, bývalí prezidenti, bývalí premiéri… Niektorí ukrajinskí novinári už označili VIII. Národné expertné fórum „Ukrajina: snaha o rovnováhu“ za „stretnutie bývalých…“

Eugen Rusnák