Môj profil 
Predplatné
Správa uverejnená 18. novembra svedčí o tom, že v niektorých mestách až 88 percent štátnych úradníkov periodicky komunikuje s občanmi nie vo francúzštine (ide predovšetkým o angličtinu). V Montreale je to 74 percent. V rozhovore pre Sputnik vysvetľuje Lamarreová príčiny svojich obáv o osud jazyka Molièra.
Predsedníčka odboru týkajúceho sa 28 tisíc členov sa obrátila na vládu Françoisa Legaulta, ktorú nepovažuje zďaleka za tak nacionalistickú, ako sa o nej hovorí.
Premiér Québecu v tlači neustále opakuje, že obhajuje svojráznosť provincie, nerobí však nič konkrétneho pre ochranu francúzskeho jazyka, tvrdí Line Lamarreová. A predsa sa francúzština považuje za hlavný pilier tejto jedinečnej provincie.
“Zdá sa, že Legaultova vláda nepovažuje francúzsky jazyk za základný prvok québeckej kultúry. Vláda pozerá na francúzštinu ako na jazyk užitočný pre integráciu imigrantov ako nástroj v službách ekonomiky. Práve preto bola Správa francúzskeho jazyka preradená do rezortu ministerstva imigrácie… Nemali by sme ľuďom vnucovať, že sa angličtina môže užívať v oficiálnej sfére v Québecu, kvôli čomu môže francúzština čoskoro zaniknúť,” povedala Line Lamarreová v rozhovore pre Sputnik.
Použitie iných jazykov ako úradných môže poškodiť klímu v pracovnom kolektíve, domnieva sa Lamarreová. V konečnom dôsledku to spôsobí nedorozumenie a dokonca aj napätie medzi štátnymi zamestnancami.
“Problém nie je v tom, že niektorí zamestnanci posudzujú vo svojich jazykoch osobné témy. Problém je v samotnej práci… Zamestnanci hovoriaci po francúzsky sa hanbia poprosiť, aby sa hovorilo po francúzsky z obáv, že ich budú považovať za rasistov… Moja úloha ako predsedu odboru štátnych zamestnancov spočíva tiež v tom, aby som obhajovala právo členov môjho odboru pracovať v zdravom pracovnom prostredí, a nie v ovzduší konfliktov, ktoré vznikajú kvôli nepoužívaniu spoločného jazyka,” podotýka.
V najväčšej miere ustupuje francúzština do pozadia v Montreale, uvádza sa v správe. Prednosť sa dáva angličtine, ale nielen jej. To isté je zaznamenávané tiež v Gatineau (v provincii Québec).
“Aby ste ma správne pochopili: myslím si, že imigrácia je obohacujúca. Na druhej strane máme, najmä v Montreale, skupiny pracovníkov z celého sveta, ktorí hovoria rôznymi jazykmi. Dokonca však aj v tomto meste má byť hlavným jazykom komunikácie francúzština. Bohužiaľ, vedúci predstavitelia so stále väčšou neochotou považujú francúzštinu za pracovný jazyk,” konštatuje s poľutovaním Line Lamarreová.
Aby bola situácia znovu kontrolovateľná, navrhuje predsedníčka odboru štátnych zamestnancov okrem iného zvýšiť status francúzskeho jazyka zapísaním do kolektívnych zmlúv bodov o jeho použití ako pracovníkmi tak aj zamestnávateľmi.
Line Lamarreová je presvedčená, že Legaultova vláda nemá ochotu zaoberať sa jazykovými otázkami. Lamarreová je povolaním sociologička a nevylučuje dokonca, že vláda nastolí otázku svetovosti, aby odsunula do pozadia problém francúzskeho jazyka. Pripomenieme, že v júni 2019 bol na návrh Legaultovej vlády schválený historický zákon o svetovom štáte. Tento zákon má okrem iného obhajovať svojráznosť Québecu.
“François Legault nepodporuje frankofónny a samostatný Québec. Sotva ho zaráža skutočnosť, že v obchode sa užíva výhradne angličtina… V jeho chápaní nacionalizmu je svetovosť oveľa dôležitejšia ako francúzština,” zdôrazňuje Line Lamarreová.
Zverejnenie listu predsedníčky odboru štátnych zamestnancov sa časovo zhodlo so začatím novej kampane, ktorá má za cieľ “depolitizovat propagáciu francúzskeho jazyka“ v Québecu. Kampaň pod heslom Hovorím francúzsky srdcom (Je parle français par cœur) riadi Pauline Maroisová, bývalá premiérka, ktorá vystupuje za nezávislosť Québecu. Terajší premiér François Legault kampaň podporil a sľúbil, že jeho vláda vynaloží v najbližších mesiacoch väčšie úsilie na šírenie francúzštiny.
.JPG)
.jpg)
