Slovensko 22. decembra (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Predvianočný čas má byť radostným očakávaním. Štyri týždne do Vianoc nazvané advent uznávajú nielen veriaci ľudia. Sviece na adventných vencoch žiaria aj tam, kde Vianoce nevnímajú ako sviatky narodenia Božieho syna. Počas adventu sa všetci ľudia pripravujú na sviatočný Štedrý deň.
Už len tým, že chystáme dary pre svojich blízkych, upratujeme, pripravujeme výzdobu, pečieme a varíme tradičné jedlá. Chceme prežiť Vianoce v pohode a v pokojnej atmosfére svojej rodiny. Otázkou však je, či nielen na Vianoce, ale aj v advente dokážeme vytvárať príjemné ovzdušie a už aj tak vnútorne sa pripraviť na deň „D“. Z úst mnohých ľudí počúvam, akí sú unavení, nestíhajú upratovať, nakúpiť darčeky, pečenie je stres a po Štedrom dni odpadávajú od vyčerpania.
Asi je toho až píliš veľa, čo všetko by sme chceli postíhať a pripraviť. Možno sa sústreďujeme na veci, ktoré ani nie sú také dôležité. Veď upratujeme priebežne počas celého roku, prečo by to malo byť pred Vianocami iné? Nakupujeme extra dary a veľa, ale nie o kvantite darov sú Vianoce. Pečenie a varenie by malo byť spojené s radosťou, nie so stresom. Žiaľ, nie je to tak. Často si stres prenášame domov z práce, kde sa zvyšuje tempo, pretože pred sviatkami chcú ešte všade veľa postíhať. Celé to nastavenie spoločnosti je akési pomýlené. Reklamy nám tlačia Vianoce do hlavy už od októbra a robia z nich strašiaka, ktorý už je blízko, čím vytvárajú na ľudí tlak, aby sa už začali pripravovať. V mnohých firmách si dávajú na splnenie úloh „deadline“ do Vianoc, aby už potom „medzi sviatkami“ bol pokoj. Tak chodíme z práce vyčerpaní a ešte nás kde-kade strašia nápisy tipu „Vianoce sú za dverami!“, „Ešte ste nestihli nakúpiť darčeky? Urobte to u nás!“, „Ak si tovar objednáte do Vianoc, získate navyše…“
So stupňujúcim sa tempom stúpa aj nervozita v ľuďoch a tak namiesto pokojných príprav a radostného očakávania objavia sa hádky a nezhody. Niektorí akoby priam čakali na predvianočný čas a namiesto toho, aby zo seba ponúkli lásku, radosť a pokoj, ponúkajú svoju averziu, odmietnutie, výčitky, obvinenia… Od niektorých by sme to ani neočakávali, ale prekvapenie, ktoré pripravia, nemá nič spoločné s hodnotami, ktoré naoko vyznávajú, a v úzkych medziľudských vzťahoch nepraktizujú. Je to akoby nám chceli ukradnúť radosť a pokoj. A o láske tu nemôže byť ani reči.
Ako teda „prežiť“ advent a Vianoce? Upracme si prednostne svoje vnútro a myšlienky. Skúmajme, či je v našich srdciach láska, radosť a pokoj, ktoré by sme mohli ponúknuť ľuďom. A ak ich vo svojom srdci nenachádzame, hľadajme príčiny. „Napiecť“ a „navariť“ môžeme okolo seba príjemnú atmosféru, v ktorej prežijeme spolu pohodu, prijatie, či vzájomné odpustenie. A darovať si môžeme blízkosť, čas na rozhovor, prechádzku, na ktorú bežne priestor nie je. Stretnúť sa ako ľudia a byť spolu s láskou, v radosti a v pokoji je najkrajší dar a darovať ho vôbec nie je ľahké napriek tomu, že je úplne zadarmo. Je však v našich rukách, čo s ním urobíme.
Tak šťastné a veselé, priatelia! Áno, Vianoce už sú tu! A kde sme my?! Prajem nám všetkým, aby sme boli blízko jeden k druhému. Aby sme dokázali nájsť to dobré, čo nás spája. A aby sme to našli nielen v sebe, ale aj vo svojom partnerovi, dieťati, mame, otcovi, v bratovi či sestre…v človeku, ktorého nestrpíme, nevieme ho prijať a nemáme pre neho miesto vo svojom srdci. Veď v tomto čase môžeme obdarovať aj sami seba. Trebárs tým, že prekročíme svoj vlastný tieň…
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno.