Môj profil 
Predplatné
Slovensko 29. novembra 2016 (HSP/Foto: freeimages.com)
Jaroslav Spurný tvrdí, že neschopnosť miliónov občanov splatiť finančné záväzky je jedným zo zásadných dôvodov radikalizácie spoločnosti. Práve na radikalizáciu sa aktuálne odvolávajú mnohí politici pri presadzovaní zákonov týkajúcich sa napríklad slobody slova. Radikalizácia spoločnosti slúži ako alibi aj mnohým médiám, ktoré pri svojich článkoch zablokovali diskusiu.
Zo štatistických údajov vyplýva, že Slovensko má aktuálne medziročne klesajúci počet exekúcií. V roku 2015 bolo vybavených takmer 520.000 žiadosti o exekúciu, kým v roku 2014 bol tento počet vyšší, a to takmer 549.000.
V oficiálnych štatistikách tvoria najviac vymáhané pohľadávky na poistnom pre Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne. V súvislosti s tým v septembri navrhla strana Sme rodina, aby došlo k odpusteniu dodatočných poplatkov pri dlhoch voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a daňovým úradom. Predseda strany Boris Kollár uviedol, že každý musí svoj dlh zaplatiť, ale podľa neho je neprípustné, aby mal niekto dlh v Sociálnej poisťovni napríklad 200 eur a exekútor od neho po rokoch pýta 4260 eur. “To je likvidačné, ja som za to, aby zaplatil tých 200 eur a v tomto im musíme pomôcť,” opísal Kollár. Návrh strany, ktorého cieľom bolo zbaviť mnohých ľudí finančného otroctva, však potrebný počet poslancov NR SR nepodporil.
Vyššie uvedené čísla môžu na prvý pohľad pôsobiť priaznivo, avšak ďalším dôležitým faktom je aktuálne musia súdy rozhodnúť o približne 3,6 milióna exekučných spisoch.
Mnohé exekučné spory sa týkajú aj neprimerane vysokých úrokov za nízke pôžičky. V súvislosti s úžerníckymi úrokmi sa spája aj meno súčasného prezidenta Andreja Kisku. Bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin totiž upozornil, že Najvyšší súd vydal o úžerníckych úrokoch bývalých firiem Kisku päť rozsudkov, ktoré konštatujú, že jeho firmy zbohatli cez úžernícke úroky na slovenských občanoch.
Dobre nastražené pasce
Mnohí ľudia, ktorí čelia exekúcii, padli do priamo nastražených pascí. V týchto prípadoch ide teda o finančne negramotných ľudí, ktorí si požičajú peniaze, neprečítajú si ďalšie položky zmluvy, a následne prídu o dom alebo byt.
Všetci títo ľudia sa cítia nespravodlivo poškodení. Jaroslav Spurný ich oprávnený, ale i neoprávnený hnev vysvetľuje faktom, že sú zahnaní do existenčného kúta, z ktorého je málokedy úniku. Mnohí títo ľudí následne vzdávajú svoj boj s exekútormi, prichádzajú o svoje obydlia a odchádzajú bývať na ulicu.
„Pre väčšinu týchto ľudí strácajú výhody súčasného systému a jeho poistky zmysel. A často ani o poistkách alebo možnostiach návratu nevedia. Dôsledkom je radikalizácia, zlosť, zlomyseľné ataky demokracie aj tých, ktorí žijú “normálne a darí sa im dobre”. ‘Prečo by som volil stranu, ktorá sľubuje lepší výber daní alebo zníženie nemocenské, to je vaša záležitosť. Pre mňa je jediná šanca, že sa tento systém rozsype a moje problémy sa pri tom stratia,’ povedal mi na čierno pracujúcich muž, s ktorým som kedysi dávno hrával futbal, a ktorý sa nechce vrátiť do systému, pretože sa nedávno dozvedel, že dlhuje štvrť milióna na zdravotnom poistení,“ vysvetlil Spurný.
Vzhľadom na uvedené je preto podľa Spurného neschopnosť miliónov občanov splatiť finančné záväzky jedným zo zásadných dôvodov radikalizácie spoločnosti.
.jpg)
