Môj profil 
Predplatné
“SPPK veľmi pozitívne hodnotí fakt, že v roku 2019 sme historicky zo štátnej pomoci prerozdelili najviac finančných prostriedkov. Žiaduce finančné zdroje smerovali do odvetvia cez projekty, ako je napríklad zelená nafta pre poľnohospodárov, preplatenie časti ročného poistenia a ďalšie. Práve zelenou naftou sa podporili oblasti slovenského poľnohospodárstva, ktoré potrebujú našu najväčšiu pozornosť – a tými sú špeciálna rastlinná a živočíšna výroba,” priblížila.
Preplatenie časti poistného je podľa nej zase súčasťou manažmentu riadenia rizík v poľnohospodárstve, tzv. 1. pilierom, na ktoré sa musíme viac sústrediť práve v kontexte klimatických zmien a ich dosahu na domáce agropotravinárstvo. Druhý pilier riadenia rizík v poľnohospodárstve má tvoriť rizikový fond, o ktorého zriadení a potrebe sa diskutuje už roky. Práve zriadenie tohto fondu ostáva naďalej oblasťou, ktorú sa nepodarilo v tomto roku zrealizovať.
Holéciová pripomenula, že v tomto roku sa “rozbehla” aj pomoc pre potravinárske odvetvia – tzv. zelená nafta pre potravinárov.
Zdôraznila zároveň, že SPPK pozitívne hodnotí aj fakt, že slovenskí poľnohospodári majú konečne po rokoch svojho vlastného zástupcu v Rade Slovenského pozemkového fondu. Jeho činnosť už začína prinášať prvé výsledky.
“Ako predseda najväčšej agropotravinárskej samosprávnej organizácie si viem do budúcnosti predstaviť, že by takýchto pozitívnych opatrení mohlo byť ešte viac. Potrebujeme správne nasmerovať systémové opatrenia, aby sme zvýšili konkurencieschopnosť našich poľnohospodárov a potravinárov na jednotnom trhu Európskej únie,” uzavrel predseda SPPK Emil Macho.
Holéciová dodala, že SPPK aj v roku 2019 veľkú časť svojich aktivít sústredila na proces prípravy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) po roku 2020. Presadzovanie priorít pre agropotravinársky sektor rieši aj prostredníctvom svojho členstva v medzinárodnej organizácii COPA-COGECA, ktorá obhajuje záujmy európskych poľnohospodárov.
.JPG)
