Môj profil 
Predplatné
Bratislava 30. novembra (TASR) – Návrat slovenských potravín do obchodov považuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) za jednu zo svojich kľúčových úloh, pretože od nej bude závisieť, či sa Slovenskej republike podarí splniť strategický cieľ vládnej koncepcie rozvoja pôdohospodárstva – dosiahnuť do roku 2020 aspoň 80-% sebestačnosť v produkcii základných komodít mierneho pásma.
"Kedysi sme tento ukazovateľ nielen dosahovali, ale v mnohých prípadoch dokonca aj vysoko prekračovali, ale odvtedy sa situácia dramaticky zmenila. Nekoncepčnosť a časté zmeny prístupov štátu k agrárnej a potravinovej politike spôsobili, že s výnimkou obilnín a olejnín sme prakticky vo všetkých ostatných poľnohospodárskych výrobkoch stratili sebestačnosť," uviedol pre TASR tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec.
S klesajúcim rozmerom domácej agrárnej produkcie sa podľa neho postupne znižovala aj domáca výroba potravín, ktorá sa v ostatných rokoch stabilizovala približne na úrovni 3,1 až 3,3 miliardy eur ročne. Ešte pred desiatimi rokmi však predstavovala viac ako 4 miliardy eur a na začiatku sociálno-ekonomickej transformácie bola dokonca ešte vyššia.
"Jedným z kľúčových problémov, na ktorý poukazujeme už dlho, je nízke zastúpenie domácich potravín v ponuke obchodných sietí podnikajúcich na území SR. Skutočnosť, že sa v našej krajine predáva približne toľko dovozových potravín ako domácich, zaraďuje Slovensko do kategórie štátov s nedostatočne rozvinutou výrobnou základňou alebo inými objektívnymi príčinami nízkej domácej produkcie – a teda aj predaja – potravinárskeho tovaru," povedal predseda SPPK Milan Semančík.
Zastúpenie slovenských potravín na pultoch obchodov v SR sa podľa Semančíka v závislosti od použitej metodiky pohybuje od 32 % do 50 %. "Aj keby by sme sa priklonili k hornej hranici, stále to znamená, že potravinová sebestačnosť krajiny je zabezpečená iba na polovicu. Slabá ponuka v obchode priamo súvisí s jeho obmedzeným dopytom voči slovenským dodávateľom a s následným úpadkom výrobných kapacít. Situácia v západných krajinách je – na rozdiel od Slovenska – normálna. Tam minimálne 80 % a viac ponuky predstavuje domáca produkcia a dovoz sa využíva iba na doplnenie a oživenie ponuky. U nás však vytlačil domácu produkciu a tá v mnohých prípadoch doslova živorí," zdôraznil.
Podľa Semančíka to potvrdzujú aj výsledky, získané z hlásení obchodných reťazcov, ktoré museli zaslať v zmysle novelizovaného zákona o potravinách Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. "Hoci v minulosti obchodné reťazce často spochybňovali výsledky samosprávnych kontrol fyzického zastúpenia domáceho a zahraničného tovaru na predajných miestach argumentmi, že podiel predaja domácich výrobkov na ich celkovom obrate je výrazne nadpolovičný, hoci z hľadiska početného zastúpenia môže byť nižší, konkrétne hlásenia obchodu to nepotvrdili. Podľa nich totiž podiel predaja domácich potravín na celkovom obrate obchodných reťazcov v úhrne dosiahol len 51,8 %, pričom bol veľmi rozdielny vo vzťahu k produktom jednotlivých výrobných odborov potravinárskeho priemyslu," poznamenal Semančík.
"K zlepšeniu situácie môžu prispieť viaceré legislatívne opatrenia, najmä novelizácie zákonov o potravinách a o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. Uvedomujeme si však, že pri snahe o zvyšovanie predaja domácich potravín sa nemôžeme spoliehať len na legislatívu. Veľmi dôležité sú aj marketingové a propagačné aktivity, bez ktorých sa len ťažko budeme hýbať dopredu. V štádiu prípravy je Vyhláška o označovaní, propagácii a marketingu produktov a potravín označovaných dobrovoľnými údajmi, ktorú budú môcť na dobrovoľnej báze využívať všetci domáci producenti, ktorí sa budú chcieť výraznejšie ako doteraz odlíšiť od zahraničnej konkurencie," dodal šéf SPPK.
.JPG)
.jpg)
