Španielsky arcibiskup Jesús Sanz z Ovieda varoval pred prijímaním genderovej ideológie. Tá podľa jeho slov nie je ničím iným ako hriešnou snahou “hrať sa na Boha”. Ideológiou, ktorá s poľutovaním prenikla už aj do Cirkvi.

Obdobie “veľkého antropologického zmätku”

V rozhovore pre španielsky spravodajský portál El Debate biskup Sanz pomenoval súčasnú dobu, že toto je obdobie “veľkého antropologického zmätku”. Na otázku, či je tento zmätok prítomný aj v Cirkvi, s poľutovaním odpovedal : „O tom niet pochýb.“

„Rodová ideológia prenikla do Cirkvi,“ povedal. „Antropologický zmätok, ktorý súvisí so vzťahom medzi mužom a ženou, s obrazom pravdy o mužovi, s obrazom pravdy o žene… A s pedagogikou, ktorá necháva deti zdravo rásť bez toho, aby ich nasmerovala tak, aby sa mohli pridať k vašej zvrátenej antropológii… To všetko preniklo do Cirkvi. Vidíme to, keď sa v školách, vo vyučovaní, ba dokonca aj v katechéze objavujú vyjadrenia a gestá, v ktorých možno rozpoznať dvojznačnosť alebo ústupok.“

Arcibiskup tiež upozornil, že na kňazov a biskupov sa vyvíja tlak. Majú hovoriť o témach, ktoré sú súčasťou progresívnych ideológií, a nie o spásonosných pravdách evanjelia. Sanz to odsúdil ako zradu viery.

„Musíme byť veľmi pozorní, pretože sa môžeme v debate zamerať na témy, ku ktorým nás vedú, a nehovoriť tak o tom, čo je skutočne hodnotné,“ zdôraznil Sanz. „To je spôsob, ako zradiť Kristovo posolstvo, dobrú zvesť jeho evanjelia a to, čo tradícia kresťanstva vždy obhajovala,“ uviedol.

Rozdiel medzi mlčaním a nemotou

Španielsky kazateľ pokračoval, že kňazi a biskupi by mali odmietnuť vnucovanie rodovej ideológie a klamstvá o klimatických zmenách.

„Dnes, ak nehovoríte žargónom rodovej ideológie, ak nespomínate klimatické zmeny, ak nenosíte odznak alebo nereagujete na program Agenda 2030, sa môže zdať, že ste v inom svete a ste zahnaní do kúta,“ pokračoval.

Nuž teda: žiadny odznak, žiadna agenda, žiadna zmena klímy, žiadna rodová ideológia. Budeme musieť povedať tým skupinám, ktoré toto všetko podporujú a obhajujú, alebo nám to vnucujú, že aspoň niektorí z nás sa tomu nepoddávajú. A to aj za cenu, že ak to neprijmete, odoberú nám dotáciu, ktorú nám nikdy nedali.

Otázku, či hlasy v Cirkvi sú umlčané strachom, keď ide o odpor voči ideologickým útokom na vieru, potvrdil. „Strach z odvety naozaj často udržiava duchovných v tichosti,“ uviedol. Čerpajúc však inšpiráciu z tých, ktorí sa tvárou v tvár ideologickému prenasledovaniu vyjadrujú otvorene, v odpovedi pokračoval . „Iní sú však odvážnejší, slobodnejší a my sa na nich pozeráme, aby sme sa trochu poučili o tom, aká by Cirkev mala byť,“ uviedol.

Mali by sme rozlišovať medzi rozvážnym dočasným mlčaním a “nemotou”. Sanz ďalej povedal, že “nemota sa vždy rodí zo zbabelosti”.

„Jedna vec je byť obozretný a druhá vec je byť zbabelý,“ vysvetlil.

“Fiducia complicans”

Nedávne dokumenty z Vatikánu vrátane Fiducia Supplicans spôsobili zmätok. Dokument umožňuje kňazom “požehnávať” cudzoložné a homosexuálne “páry”. Arcibiskup odsúdil akceptovanie ideológie transgenderu a homosexuality ako pokusy “pretvoriť” človeka “podľa svojho ideologického návrhu”.

Sanz dokument nazval “Fiducia complicans”. Vyhlásil o ňom: „Len niekoľko týždňov pred Fiducia Supplicans vyšiel iný dokument z Doktríny viery. Ten stanovil, že transsexuálne osoby, ktoré podstúpili hormonálnu liečbu, môžu byť pokrstené. Ale ako budú pokrstené? Podľa pohlavia, s ktorým sa narodili, alebo s ktorým boli zaregistrované po hormonálnom alebo chirurgickom zákroku? To je otázka,“ uviedol.

Prepisujeme pôvodný projekt

Práve toto máme na mysli, keď hovoríme o nejednoznačnom a zvláštnom zmätku, v ktorom sa obraz a podoba muža a ženy prepisuje. Dnes sa prepisujú nielen dejiny vyhraných alebo prehratých vojen – prepisuje sa aj pôvodný projekt. Pretože starým a jedinečným pokušením človeka je chcieť byť ako Boh. A osobný hriech nie je ničím iným ako nešikovným komentárom tohto starého a jedinečného pokušenia – chcieť byť ako Boh.

Tento prístup k transsexualizmu naznačuje, že by som chcel stvoriť človeka, ako ho stvoril Boh. A preto si ho dovolím vytvoriť alebo pretvoriť podľa svojho ideologického návrhu. Dikastérium pre náuku viery tento bod neobjasňuje. Necháva preto s pozoruhodnou dávkou dvojznačnosti otvorené dvere pre niekoho, kto bude musieť potom povedať “áno” alebo “nie”. V partikulárnych cirkvách majú túto zodpovednosť biskupi.

Je však takáto kritika vatikánskych dokumentov a z nich vyplývajúci zmätok kritikou pápeža Františka? Arcibiskup to poprel. Rozlišoval však medzi tým, čo pápež vyhlasuje magistratívnym spôsobom, a tým, čo hovorí ako svoj vlastný názor. Medzi tým “čo hovorí pápež František a čo hovorí Jorge Mario Bergoglio”. Arcibiskup však priznal, že nám to nemusí byť vždy jasné.

„Vždy rešpektujeme pápeža Františka,“ potvrdil Sanz. „Je Petrovým nástupcom… Preto sa vždy rešpektuje to, čo pápež povie v magistériu. Iná vec je, keď sa vracia v lietadle – vtedy si dovolí nejaký komentár, alebo na konci audiencie zavtipkuje. A to má priaznivý temperament, ako keď ste s ním osobne… Takže niekedy pápež nehovorí naozaj ako pápež… Dokonca aj v encyklikách, ktoré vydal… Existujú otázky, ktoré treba upresniť.“