Pri zásahoch španielskej polície proti ľuďom, ktorí sa pokúšali hlasovať v dnešnom referende o nezávislosti Katalánska, utrpelo zranenia viac ako 460 osôb, pričom stav niektorých je vážny. Vyhlásila to starostka katalánskej metropoly Barcelona Ada Colauová. Zároveň z titulu svojej funkcie vyzvala na “okamžité ukončenie policajných operácií proti bezbrannému obyvateľstvu”, uviedla agentúra AP. Španielske úrady predtým informovali, že zranených bolo aj 11 policajtov.

Podľa spravodajco ČT Petra Zavadila panujú obavy z toho, čo sa bude diať po zotmení, pretože úrady majú údajne informácie o tom, že do Barcelony sa stiahli antiglobalistickí aktivisti nielen z iných častí Španielska, ale možno aj zo zahraničia.

Ústredná španielska vláda premiéra Mariana Rajoya medzitým vyzvala katalánsky regionálny kabinet, aby zastavil hlasovanie v dnešnom referende zakázanom Ústavným súdom. Obe strany sa musia vrátiť k rokovaciemu stolu a do konfliktu by sa mala vložiť Európska komisia. Podpredsedníčka španielskej vlády Soraya Sáenz de Santamaría postup polície obhajovala.

Carles Puigdemont a jeho vláda sú “osobne zodpovední za všetko, čo sa dnes stalo a čo by sa ešte mohlo stať, ak túto frašku neukončia,” cituje stránka nemeckého týždenníka Der Spiegel splnomocnenca španielskej vlády v Katalánsku Enrica Milla.

Puigdemont neskôr vyhlásil, že Madridu sa nepodarilo zastaviť referendum, pretože mnohí Katalánci hlasujú napriek “neodôvodnenému” násiliu zo strany bezpečnostných síl.

https://www.youtube.com/watch?v=nEJ6ab6nE84&feature=youtu.be

V celom Katalánsku bolo o 13.00 hod. uzatvorených 183 volebných miestností. Na Twitteri to uviedla katalánska regionálna polícia (Mossos d’Esquadra), nešpecifikovala však, či sa v nich nachádzali ľudia a či bola použitá sila na ich vypratanie, ani to, v ktorých mestách alebo obciach sa tieto miestnosti nachádzali.

Predseda opozičnej Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE) Pedro Sánchez označil dnešok na Twitteri za “smutný deň” pre španielsku demokraciu. “Nepáči sa nám, čo vidíme alebo čo vidí svet,” napísal.

Jedno z mnohých videí zachytávajúcich policajné zásahy zverejnil na Twitteri aj redaktor El Periódica Xabier Barrena, ktorého policajti pred školou Ramona Llulla v Barcelone zasiahli obuškami a kopali.

Predseda katalánskej vlády Carles Puigdemont, ktorý už hlasoval, ale v inej miestnosti, ako pôvodne zamýšľal, obvinil vládu v Madride, že používa “neoprávnené a úplne neadekvátne a nezodpovedné násilie”, to však pomohlo zbaviť sa všetkých pochybností pri hlasovaní.

“Eskalácia v Španielsku je znepokojujúca. Madrid a Barcelona musia okamžite pristúpiť k deeskalácii a hľadať dialóg,” napísal na Twitteri bývalý predseda Európskeho parlamentu a súčasný šéf nemeckých sociálnych demokratov Martin Schulz. Násilie v Katalánsku odsudzuje i belgický premiér Charles Michel. “Násilie nikdy nemôže byť odpoveďou! Odsudzujeme všetky formy násilia a opätovne vyzývame na politický dialóg,” uviedol Michel na Twitteri. Pobúrenie z toho, čo sa deje v Katalánsku, vyjadrila dnes i britská spisovateľka J.K. Rowlingová. “Je to odpudzujúce a neospravedlniteľné,” napísala na Twitteri.

Hovorca katalánskej vlády Jordi Turull podľa agentúry AP oznámil, že vzhľadom na napätú situáciu môžu občania voliť všade, kde nájdu otvorenú volebnú miestnosť. Môžu odovzdať aj hlasovacie lístky, ktoré si stiahli z internetu a vytlačili doma.

Španielske súdy nariadili polícii, aby za pomoci kordónov uzavrela v Katalánsku školy, ktoré majú slúžiť ako hlasovacie miestnosti, a skonfiškovala volebné urny a hlasovacie lístky.

Najprudšie zrážky vypukli v katalánskej metropole Barcelona, kde polícia násilím zabránila niekoľkým stovkám ľudí vstúpiť do volebnej miestnosti. Na rozohnanie davov používa aj gumené projektily.

Napätá atmosféra zavládla aj v meste Girona na severovýchode Katalánska, kde polícia nechcela vpustiť voličov do hlasovacej miestnosti a viacero jej príslušníkov miestnosť, ktorá sa podľa spravodajskej televízie CNN nachádza v miestnej škole, obsadilo. V Girone mal o 09.30 hod. hlasovať aj katalánsky líder Carles Puigdemont, ktorý stojí na čele miestneho separatistického hnutia.

Madrid trvá na tom, že referendum o nezávislosti Katalánska je protiústavné a usiluje sa ho prekaziť. Centrálna vláda vyslala do tohto autonómneho regiónu policajné posily v počte niekoľko tisíc príslušníkov. Hoci nezávislosť podporuje len približne 40 percent Kataláncov, väčšina sa vyslovila za referendum o tejto otázke. Región so 7,5 miliónmi obyvateľov má pritom výkonnejšiu ekonomiku ako Portugalsko.

Dokonca aj rozhodní odporcovia referenda a nezávislosti Katalánska sú znechutení postupom polície. Jeden z najprestížnejších španielskych televíznych novinárov Jordi Évole, ktorý referendum doteraz ostro kritizoval, na Twitteri reagoval slovami: “Tí, ktorí vymysleli tento plán na zmarenie referenda, možno nevedia, že asi vydláždili cestu k definitívnemu odchodu Katalánska”.