Paríž/New York 20. júla 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Kontroverzný miliardár George Soros tento rok odkúpil podiel v prestížnych amerických novinách New York Times, ktoré tento týždeň publikovali veľký portrét jedného z najbohatších mužov sveta. Soros objasňuje svoje kroky od nacistickej okupácie Maďarska v roku 1944, cez emigráciu do Anglicka, vzostup svojej kariéry špekulatívneho obchodníka až po začiatok politického angažovania, keď začal po celom svete presadzovať liberalizmus. Ako vníma svoj vzťah s niekdajším priateľom Viktorom Orbánom? Prečo v USA často mení svoju podporu republikánskej a demokratickej strany?  Odpovedá v rozhovore

Sorosova nadácia Open Society je druhou najväčšou filantropickou organizáciou sveta po nadácii Billa Gatesa. Jej ročný rozpočet vo výške približne 1 miliardy dolárov využíva na financovanie projektov v oblasti vzdelávania, verejného zdravia, médií, prisťahovalectva, reformy trestného súdnictva a ďalších oblastí. Mnohé kontroverzné organizácie ako Human Rights Watch, Amnesty International, American Civil Liberties Union či Planned Parenthood sú financované z jej grantov.

Soros v rozhovore priznal, že v roku 2010 plánoval úplne ukončiť pôsobenie v projekte Open Society. Nechcel sa údajne filantropii venovať do konca života, pretože sa obával, že potom môže stratiť svoju dynamiku a podnikateľský duch. Ale neskôr zmenil názor, keď si uvedomil, že, ako to sám povedal, „mám viac peňazí, ako môžem realisticky a užitočne minúť počas môjho života.“ Povedal tiež, že videl, že v oblasti „liberálnych hodnôt a krehkej občianskej spoločnosti má práca Open Society čoraz väčší význam,“ povedal a dodal: „Našiel som poslanie, úlohu a cítil som, že by som mal pokračovať.“

Pri otázke ako sa ideologicky charakterizuje sa len pousmial. „Moja ideológia je neideologická,“ povedal. „Ja som v klube neklubov.“ Keď redaktor podotkol, že je skôr stredo-ľavicový,  príliš nesúhlasil. Povedal, že nie je jasné, kde sa teraz nachádza, lebo ľavica sa presunula ďalej doľava, a to je vývoj, ktorý sa mu nepáči. „Som rozdielny od extrémnych ľavicových strán,“ povedal. „Ľudia by nemali držať krok ani s extrémistami napravo,“ doplnil.

NY Times píše, že v 90. rokoch ho krajná ľavica opisovala ako agenta amerického imperializmu, keďže pomohol vývinu tzv. neoliberálnej agendy (napríklad vo forme masovej privatizácie) vo východnej Európe. Pre niektorých kritikov bolo pozadie Sorosa ako obchodníka z Wall Street jasnou negatívnou črtou. S jeho filantropiou to tiež nie je vnímané pozitívne. Soros je údajne na čele toho, čo sa stalo známym ako „filantro kapitalizmus“, v podstate rozsiahle sociálne investovanie miliardárov ako Bill Gates, Mark Zuckerberg a Soros (časopis Forbes zaraďuje Sorosa medzi 20. najbohatšieho Američanov). Pre tých, ktorí sú proti, to predstavuje privatizáciu sociálnej politiky prostredníctvom značných daňových výhod na charitatívne dary. Z verejného sektora tak unikajú peniaze, ktoré by sa dali využiť na iné sociálne výdavky.

Soros poskytol dlhodobý rozhovor redaktorom NY Times počas jeho zastávky v Paríži v rámci európskeho turné. Pôvodne chcel zavítať aj do Budapešti, ale podotkol, že kvôli súčasnej politickej nálade v krajine by to nebolo vhodné.

Okrem iného povedal, že demokracia v súčasnom svete má značné problémy, pretože v mnohých krajinách sa stala sklerotickou a nedostatočne reagovala na potreby verejnosti. „Stráca sa,“ povedal. Illiberálna demokracia, ktorú Orban vytvoril v Maďarsku, sa ukázala ako „efektívnejšia“ aspoň v súčasnosti, podotýka NY Times. Noví autokrati sa ukázali byť obzvlášť šikovnými, keď útočili na tzv. občiansku spoločnosť a využili to ako prostriedok na upevnenie svojej moci. „Je to menej abrazívny spôsob výkonu kontroly, ako skutočne zabíjanie ľudí, ktorí s vami nesúhlasia,“ povedal George Soros.

Pri diskusii o jeho eokonomickej moci poznamenal: „Pre mňa peniaze znamenajú slobodu a nie moc,“ vyhlásil. Po dlhú dobu mu peniaze dávali slobodu robiť a hovoriť, čo sa mu páčilo, a tiež slobodu, aby sa nestaral o to, čo si ostatní ľudia myslia o jeho činoch. Ale pripustil, že sa časom o to začal starať a dodal aj to, že občas ho mrzí, že svojimi investíciami v 80. a 90. rokoch zanechal mnoho ľudí v biede. „Nie som rád, že mám toľko nepriateľov,“ povedal. „Prajem si, aby som mal viac priateľov.“

História

Článok NY Times, ktorého podiel tento rok Soros odkúpil, uvádza aj celú históriu Georga Sorosa, ktorý sa narodil v Maďarsku a ako 13-ročný bol v roku 1944 prenasledovaný nacistami. Na základe sfalšovaných dokladov, ktoré vybavil jeho otec, právnik Tivadar Soros, sa spoločne s bratom Paulom vyhli deportáciám. Soros sa údajne skrýval na farme istého maďarského roľníka, ktorý sa mal podieľať na zhabaní majetku niekoľkých maďarských židov a pri týchto udalostiach mal byť prítomný aj mladý George Soros, za čo ho neskôr niektoré médiá obviňovali, že spolupracoval s nacistami. Sám však takéto tvrdenia razantne odmieta.

V rozhovore pripomenul, že v roku 1946, keď komunisti prebrali moc v Maďarsku, utiekol do Anglicka. Vyštudoval na London School of Economics, kde bol jeho profesorom Karl Popper. Popper publikoval v roku 1945 politickú štúdiu  „Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia“, v ktorej útočil na totalitarizmus vo fašistických a marxistických formách. V tomto texte bola zjavne preferovaná liberálna demokracia. myslienky profesora sa tak stali hlavným mottom neskoršej činnosti Georga Sorosa.

Najprv však musel zarobiť peniaze. Keď sa presťahoval do New Yorku v roku 1956, aby začal pracovať na Wall Street, jeho cieľom bolo za päť rokov zarobiť 100 000 dolárov, čo by umožnilo „opustiť finančné prostredie a obrátiť sa na vedecké aktivity“. V rozhovore priznal, že tento ciel napokon prekonal.

V roku 1969 vytvoril prelomový fond Quantum Fund. Bol to jeden z nových druhov investičných nástrojov známych ako hedžové fondy, ktoré zabezpečovali inštitucionálnym investorom a bohatým súkromníkom pôžičky, ktorí nimi väčšinou financovali nákupy akcií, dlhopisov, mien či komodít. Spoločnosť Quantum bola od svojho začiatku vysoko úspešná a dosiahla 40% ročnú návratnosť. Soros neskôr pripisoval svoj talent skvelej orientácie na trhoch tomu, čo nazval „teóriou reflexivity“ – v podstate ide o to, že ľudské vnímanie môže zmeniť ceny v smeroch, ktoré nie sú v súlade s pôvodnou realitou, ako to sám definoval.

Koncom 70. rokov sa Soros stal veľmi bohatým obchodníkom. Už mal prostriedky na to, aby sa stal „činiteľom histórie“. Ako napísal vo svojej knihe z roku 1991 „Podpis demokracie“: „Bol som egoista, ale považoval som snahu o vlastný záujem za príliš úzku základňu pre svoje dosť nahustené ja. Vtedy som cítil pomerne silné mesiášske fantázie, že musím veci ovládať, inak by mohli nastať problémy. Keď som sa dostal k prostriedkom, chcel som realizovať svoje fantázie do tej miery, do akej som si to mohol dovoliť. “

Rozhodol sa, že jeho cieľom bude otvorenie globálnej neziskovej organizácie. Vytvoril filantropickú organizáciu, ktorú potom v roku 1979 nazval Open Society Fund a začal sponzorovať vysokoškolské štipendiá pre čiernych študentov z Južnej Afriky. Čoskoro obrátil svoju pozornosť na východnú Európu, kde začal financovať disidentské skupiny. Sprostredkoval peniaze pre členov Solidarity v Poľsku v roku 1981 a Charty 77 v Československu. V jednom mimoriadne dômyselnom kroku poslal stovky kopírovacích strojov Xerox do Maďarska, aby uľahčili šírenie svojich bulletinov a zakázaných publikácií. Koncom 80. rokov ponúkol desiatkam študentov z východnej Európy štipendiá na štúdium na Západe s cieľom podporiť generáciu liberálnych demokratických vodcov. Jedným z týchto študentov bol Viktor Orbán, ktorý študoval občiansku spoločnosť v Oxforde. „Od jeho obchodného stola na Manhattane sa Soros stal podivným druhom revolučného antikomunistického expatriátu,“ píše NY Times.

Medzitým sa Quantum stal kolosom v celkovej hodnote niekoľkých miliárd dolárov. Soros urobil svoj najslávnejší obchod v roku 1992, keď investoval proti britskej libre. Mena bola zraniteľná, pretože bola spojená s nezvyčajne vysokým kurzom voči nemeckej marke. V súvislosti s recesiou v Británii, uvažoval Soros, že britská vláda by rada videla libru devalvovanú, namiesto zachovania vysokých úrokových sadzieb potrebných na jej odvrátenie od špekulatívnych investorov. Sorosov príkaz svojmu hlavnému obchodníkovi, Stanleymu Druckenmillerovi, znel „ísť až do konca“. Druckenmiller to urobil a v „čiernu“ stredu 16. septembra – Bank of England prestala podporovať hodnotu libry. Okamžite začala klesať oproti nemeckej marke, vypadla z európskeho mechanizmu výmenných kurzov a riešila otázku väčšej európskej integrácie. Sterlingová kríza premenila hedžeové fondy na očarujúce finančné zlaté bane a preukázala represívnu moc, ktorú by mohol mať rovíjajúci sa kapitál voči politikom na celom svete. Tieto udalosti pre Quantum dosiahli zisk 1,5 miliardy dolárov a Soros, ktorého britské bulvárne médiá nazvali „muž, ktorý porazil Bank of England“, sa stal celosvetovo známym.

Po rozpade ZSSR Soros venoval obrovské sumy zo svojich vlastných zdrojov, aby sa pokúsil podporiť prechod od komunistickej vlády. Napríklad daroval 100 miliónov dolárov na podporu ruských vedcov a nechal ich, aby predávali služby krajinám nepriateľským voči Západu; dal 250 miliónov dolárov na program na revíziu ruských učebníc a na vzdelávanie učiteľov s cieľom podporiť „kritické myslenie“. Zdalo sa, Rusko a ďalšie nové krajiny nevyhnutne prijmú liberálnu demokraciu, Soros upozornil, že to nebude jednoduché, keďže, „táto časť sveta mala len málo tradícií s občianskou spoločnosťou a liberálnou demokraciou“, a podľa neho je potrebné tieto aspekty „dlhodobo živobytie podporovať, ak sa región chce vyhnúť spätnému skoku do autokracie.“ Povedal: „Všeobecne však vidím potenciál. Je to niečo, čo som na finančných trhoch praktizoval veľmi dobre a preniesol som to do politiky.“

Počas 90.  rokov Soros prepínal medzi svojou dennou prácou a jeho filantropiou. Nebolo vždy ľahké zvládnuť jeho dvojité postavenie. V decembri 1992, tri mesiace po svojej megainvestícii proti britskej libre, Soros oznámil dar 50 miliónov dolárov na vybudovanie zariadenia na úpravu vody vo vojnou poškodenom Sarajeve a bolo ťažké nevidieť, že peniaze pochádzali priamo z britskej pokladnice.

Ďalší významný krok prišiel v roku 1997, kedy sa fond Quantum sústredil špekulatívny útoku na thajskú banku. Epizóda bola takmer identickou reprízou toho, čo sa stalo s britskou librou. (Quantum tentoraz robil zhruba 750 miliónov dolárov.) Existoval však jeden kritický rozdiel: zatiaľ čo Británia bola veľká industrializovaná krajina, ktorá v podstate nemala problém absorbovať útok na svoju menu, Thajsko bolo rozvíjajúcou sa ekonomikou, pre ktorú  boli následky zničujúce. Ekonomická produkcia sa takmer zastavila, banky a podniky sa skrachovali a obrovské množstvo ľudí bolo prepustených z práce. Táto kríza sa presunula do iných ázijských ekonomík. Malajský premiér Mahathir Mohamad nazval Sorosa a ďalších špekulantov „bezohľadnými zúfalcami“, ktorých nemorálna práca nemala žiadnu sociálnu hodnotu. Soros verejne odmietol kritiku, ale keď sa investori zamerali na indonézsku rupiu na jeseň roku 1997, Quantum sa už obchodu nezúčastnil. Ani sa nepripojili k iným hedžovým fondom, keď sa zamerali na ruský rubeľ nasledujúci rok. Keďže už predtým investoval stovky miliónov dolárov a snažil sa stabilizovať Rusko, sám by podkopal svoju vlastnú prácu investovaním proti ruskej mene. Celkovo v Rusku skončil so stratou 400 miliónov dolárov. „V tom čase bol na križovatke medzi filantropom a investorom a bolo to ťažké,“ hovorí Rob Johnson, dlhoročný spolupracovník Sorosa, ktorý v 90. rokoch pôsobil ako manažér portfólia Quantum.

V prejave na univerzite v Moldavsku v roku 1994 Soros opísal, prečo sa stal politickým filantropom. Jeho cieľom bolo urobiť z Maďarska „krajinu, z ktorej by nechcel emigrovať“. Za týmto účelom po páde berlínskeho múru priviedol do Maďarska s peniaze a zdroje. Začiatkom 90. rokov Open Society poskytla 5 miliónov dolárov programu, ktorý ponúkal maďarským školákom bezplatné raňajky. Dal milióny na modernizáciu systému zdravotnej starostlivosti v Maďarsku. Celkovo Soros financoval projekty v Maďarsku v hodnote približne 400 miliónov dolárov od roku 1989 – a táto suma nezahŕňa počiatočných 250 miliónov dolárov, ktoré poskytol Stredoeurópskej univerzite, ktorú otvoril v Prahe v roku 1991, o dva roky neskôr sa presťahovala do Budapešti a odvtedy vyprodukovala viac ako 14 000 študentov z celej východnej Európy a strednej Ázie.

Počas neskorých 80. a začiatkom 90. rokov Soros vychoval niekoľko mladých aktivistov, o ktorých sa domnieval, že by mohli presadiť jeho sen o prebudovaní Maďarska ako miesta, ktoré už nikdy nebude nútený opustiť. Medzi nimi bol Viktor Orban, charizmatický študent, ktorý bol výrazne prodemokratický, „alebo aspoň sa tak zdalo,“ Píše NY Times. Okrem toho, že Orbánovi poskytol štipendium na Oxforde, Soros daroval peniaze Fideszu (Aliancii mladých demokratov), ​​študentskej organizácii, ktorú Orban pomohol založiť a ktorá sa potom vyvinula do jeho súčasnej politickej strany.

Ale počas 90. rokov sa Orbán zmenil smer. V roku 1998 bol zvolený za predsedu vlády, radil sa medzi konzervatívcov a zdôrazňoval vlastenectvo a tradičné hodnoty. V zahraničí zostal prozápadný. Pod jeho vedením vstúpilo Maďarsko do NATO a položil základy pre prijatie do Európskej únie. Avšak porážka vo voľbách v roku 2002 ho radikalizovala. Keď v roku 2009 prevzal kanceláriu premiéra, začal konsolidovať moc. „Na súdy dosadil ľudí lojálnych Fidezsu a nezávislé médiá odkúpili podporovatelia Orbanu. Zároveň sa odvrátil od Západu a pritiahol sa smerom k Vladimírovi Putinovi,“ konštatuje NY Times. Orbán bol opätovne zvolený v roku 2014. Nasledujúci rok zasiahla Európu utečenecká kríza. Desaťtisíce utečencov prešlo cez Balkán na maďarskú hranicu. Vláda Viktora Orbána postavila 109 míľ dlhý plot na to, aby ich zastavila, a neskôr odmietla dodržiavať plán, ktorým Európska únia chcela povinne prerozdeliť žiadateľov o azyl do jednotlivých krajín.

Viaceré skupiny, ktoré získali finančnú podporu od Open Society. poskytovali pomoc utečencom zhromaždeným na hraniciach Maďarska, čo sa stalo zámienkou pre Orbánovu vojnu proti Sorosovi. Maďarský parlament prijal právne predpisy, ktoré vyžadujú, aby sa mimovládne organizácie zaregistrovali pri vlády a zverejnili zahraničné zdroje príjmov nad určitú hodnotu; prijal návrh zákona, ktorý zbavil Stredoeurópsku univerzitu práva udeľovať diplomy v Maďarsku. Vláda zaviedla zákon „Stop Soros“, čím sa kriminalizovala pomoc nelegálnym prisťahovalcom.

Na jednom z predvolebných mítingov v Budapešti sa Orbán odvolával na Sorosa ako na „strýka Georga“ a povedal desiatkam tisíc fanúšikov, že „bojujeme proti nepriateľovi, ktorý je odlišný. Nie je viditeľný, skrýva sa, je neúprimný a šialený. Nie je vnútroštátny, ale medzinárodná, neverí v prácu, ale špekuluje s peniazmi, nemá vlastný domov, ale cíti, že vlastní celý svet.“ Spolu s tým sa objavili aj billboardy, ktoré obsahovali obraz usmievajúceho sa Sorosa a posolstvo „Nechcem, aby sa George Soros smial posledný.“

Orbánova koalícia získala 49 percent hlasov, dosť na to, aby ovládla parlament. Kampaň proti Sorosovi však po voľbách nekončila. Pár dní po hlasovaní uverejnil časopis vo vlastníctve pro-orbánovskej podnikateľky mená viac ako 200 ľudí v Maďarsku, ktoré sú „žoldnieri“ Sorosa. V zozname boli podľa NY Times zástupcovia skupín zaoberajúcich sa ochranou ľudských práv, protikorupčný bojovníci a vyučujúci na Sorosovej univerzite. V polovici mája Open Society oznámila, že zatvára kanceláriu v Budapešti, ktorá organizovala takmer polovicu medzinárodných grantov.

USA

Soros bol hlavným politickým donorom v Spojených štátoch počas vlády Georgea W. Busha. Svoju snahu vtedy údajne vnímal ako podporu boja proti terorizmu, keď však vysvitli mnohé omyli jeho politiky, v strachu začal darovať obrovské sumy demokratickým kandidátom a progresívnym politikom. Pomohol financovať Centrum amerického pokroku, liberálny think-tank, ako aj MoveOn.org, a vynaložil viac ako 20 miliónov dolárov na podporu neúspešnej kampane Johna Kerryho, aby zabránil Bushovi  v druhom mandáte- Okrem toho, že bol štedrým darcom, bol otvorený. Obvinil Bushovu administratívu, že používa nacistické propagandistické techniky, a neskôr povedal, že Spojené štáty budú musieť podstúpiť „určitý proces denacifikácie“ po tom, čo Bush opustil svoju kanceláriu.

Soros bol tiež podporovateľom prezidentskej kampane prezidenta Baracka Obamu z roku 2008. V Paríži Soros povedal, že Obama je „vlastne jeho najväčší sklamanie.“ Na žiadosť poradcu sa okamžite kvalifikoval a povedal, že nebol sklamaný Obamovým predsedníctvom, ale cítil, že ho nechal na profesionálnej úrovni. Aj keď nemal žiadnu formálnu úlohu v administratíve, dúfal, že Obama bude hľadať jeho radu, a to najmä vo finančných a ekonomických záležitostiach. Namiesto toho bol zmrazený.

Po tom, ako bol zvolený Obama, „zavrel predo mnou dvere,“ povedal Soros s tým, že sa stal obeťou osobnosti Obamu. „Bol to niekto, kto bol známy už od chvíle, keď súťažil o cenu The Harvard Law Review, mal mnohých priaznivcov a bral to ako samozrejmosť, vedel tiež bojovať so svojimi súpermi,“ ozrejmil Soros.

Počas volebného cyklu v roku 2016 poskytol Soros viac ako 25 miliónov dolárov Hillary Clintonovej a ostatným demokratickým kandidátom. Predpokladal, že sa objaví postava podobná Trumpovi („Americká verejnosť sa ukázala ako mimoriadne náchylná na manipuláciu s pravdou, a to stále viac dominuje politickému diskurzu v krajine“, povedal pre The Guardian v roku 2007), po jeho víťazstve však bol prekvapený rovnako ako všetci ostatní. Soros povedal, že s Trumpom sa spoznal a dokonca sa s ním socializoval asi pred dvadsiatimi rokmi. „Nemal som tušenie, že má nejaké politické ambície,“ povedal Soros. Trump sa ho pokúsil presvedčiť, aby sa stal nájomníkom v jednej z jeho komerčných budov. „Povedal som mu, že si to nemôžem dovoliť,“ spomínal Soros s úsmevom.

Povedal, že sa „veľmi bál“, že Trump „by radšej vyhodil do vzduchu svet, namiesto toho, aby potlačil svoj narcisizmus“, ale bol rád, že prezidentovo ego ho priviedlo k tomu, aby sa stretol s lídrom Severnej Kórey. „Myslím si, že nebezpečenstvo jadrovej vojny sa výrazne znížilo a to je veľká úľava.“ Vo svojom každoročnom výročnom prejave v Davose v tomto roku Soros povedal, že Trump „by rád založil mafiánsky štát, ale on nemôže, pretože Ústava, iné inštitúcie a živá občianska spoločnosť to nedovolia.“ Taktiež charakterizoval Trumpa ako „čisto dočasný fenomén, ktorý zmizne v roku 2020, alebo dokonca skôr“ a predpovedal pád demokratov v roku 2018. Po piatich mesiacoch sa tejto predpovede držal. „na každého nasledovníka Trumpa tu je viac ako jeden jeho nepriateľ, ktorý bude  v ďalšom hlasovaní viac odhodlaný, rozhodnejší,“ povedal Soros. A aj činmi sa usiluje o čo najskorší koniec Trumpa, keď voľbami do Senátu v novembri 2018 doteraz prispel minimálne 15 miliónov dolárov na podporu demokratických kandidátov.

Na otázku, či by podporil Bernieho Sandersa, ak senátor štátu Vermont získal nomináciu v roku 2020, Soros povedal, že je príliš skoro na takéto rozhodnutiee. Vyjadril nespokojnosť so senátorkou Kirsten Gillibrandovou z New Yorku, ďalšou možnou kandidátkou, v súvislosti s jej snahou odstaviť Ala Frankena z kongresu: „Využila #MeToo na podporu svojej osoby.“ Povedal Soros a dodal, že jeho hlavným cieľom je vrátiť Spojeným štátom vyrovnanosť strán (bipartizáciu), čo je prekvapivé tvrdenie v súvislosti s jeho výraznou podporou demokratov.

Práve údajný extrémizmus republikánskej strany ho podnietil, aby sa stal hlavným demokratickým darcom. Chcel, aby sa republikánska strana reformovala do umiernenej podoby. Povedal, ale, že sám úplne nestotožňuje s niektorou z politík: „Nechcem byť demokratom.“ Hovoril o jeho úcte k Johnovi McCainovi. Dokonca povedal, že bude mať tendenciu poskytovať finančnú podporu miernym republikánom, akými sú Lisa Murkowski a Susan Collins, aj keď rýchlo odložil túto pripomienku: „Nemal by som to hovoriť. Mohlo by im to ublížilo. „A kým republikáni nedosiahnu bipartizáciu, nechcel, aby sa demokrati stali ideologicky pevnejšími a výraznejšie konfrontačnými.

Brexit

Britské hlasovanie v roku 2016 odísť z EÚ bolo osobnou ranou pre Sorosa – pevného podporovateľa európskej integrácie. Daroval viac ako 500 000 dolárov skupine Best for Britain pod vedením Mallocha-Browna, ktorý plánuje presadiť druhé referendum, aby sa Brexit zvrátil. Norman Lamont, ktorý bol kanclérom štátnej pokladnice počas devalvácie libry v roku 1992 povedal, že „George Soros je brilantný finančník, ale mal by sa držať financií a zostať mimo britskej politiky.“

Lamont je teraz člen Snemovne lordov a horlivým podporovateľom Brexitu, trvá na tom, že voči Sorosovi nemá žiadne výhrady kvôli „čiernej strede“. Brexit však považuje za domácu politickú záležitosť, v ktorej by zahraničné peniaze nemali zohrávať žiadnu úlohu. To, že Soros mal domov a kanceláriu v Londýne, nie je relevantné. „Nemôže tu rohodovať,“ povedal Lamont. Podľa jeho názoru úsilie Sorosa o presadení ďalšieho celonárodného hlasovania o podkopáva britskú demokraciu. „Myslím, že politický systém by bol neuveriteľne rozčarovaný, ak by bolo pôvodné hlasovanie zrušené,“ povedal.

Redaktor NY Times pripomenul Sorosovi „čiernu stredu,“ ktorá v konečnom dôsledku znamenala vzostup euroskeptikov a objavili sa prvé iniciatívy za vystúpenie Británie z Európskej únie a to v dôsledku práve Sorosových špekulatívnych investícií. „Je rozdiel medzi mojím zapojením do finančných trhov, kde môj jediný záujem je dosiahnuť správne rozhodnutie a zarobiť peniaze a medzi mojim politickým záväzkom, kde zasadzujem za to, v čo skutočne verím,“ povedal.