Môj profil 
Predplatné
Bratislava 19. júla (TASR) – Obete šikany na pracovisku volajú po zákone, ktorý by mobbing trestal. Antimobbigový zákona plánuje do jesene pripraviť poslankyňa NR SR z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Mária Ritomská. Spolu s odborníkom na problematiku mobbingu Pavlom Beňom a Ivetou Šípošovou, ktorá sama šikanu na pracovisku zažila, založila občianske združenie Práca a život.
Aj keď podľa Ritomskej neexistujú štatistiky, koľko ľudí na Slovensku je obeťou šikany na pracovisku, na OZ Práca a život sa v dvoch predvolebných mesiacoch obrátilo asi 80 obetí. Združenie im poskytuje právnu pomoc a poradenstvo. „Keď som sa spojila s priekopníkmi mobbingu z EÚ zistila som, že je dôležité, aby sme urobili antimobbingový zákon, kde bude zakotvené porušenie povinností zo strany zamestnávateľa, tie budú sankcionované,“ uviedla poslankyňa na dnešnej tlačovej besede. Obete mobbingu podľa nej navrhujú za trestný čin mobbingu udeliť najmenej dva roky väzenia. Ľudia, ktorí majú problémy so šikanou na pracovisku by si preto mali robiť záznamy, ktoré by neskôr mohli predložiť ako dôkaz pre prípadné súdne konanie. Ritomská spomenula, že antimobbingový zákon vlani prijalo Poľsko.
Mobbing na pracovisku sa podľa odborníkov prejavuje izolovaním pracovníka do osobitnej kancelárie, šéf – „mobbér“ zakazuje ostatným kolegom kontakt s ním. Často sa stáva, že takýto nadriadený odmieta podpísať dovolenku, prehnane kontroluje dochádzku a výkon zamestnanca. Podobnú skúsenosť na dnešnej tlačovej besede prezentovala bývalá zamestnankyňa Právnickej fakulty na Univerzite Komenského v Bratislave, ktorá nechcela byť menovaná. „Išla som s kolegyňou na obed. Bola to presná polhodina s tým, že šéfka mi potom povedala: Hľadal vás pán dekan, že ste boli na obede hodinu, prekročili ste prestávku, podajte si výpoveď, inak vám dáme my porušenie pracovnej disciplíny,“ povedala. Mobing pritom zažila na viacerých pracoviskách.
Podľa Ritomskej sa obeťami šikany na pracovisku často stávajú skromné tiché osoby, so zmyslom pre spravodlivosť, ktoré poukazujú na nedostatky, či už v štátnej správe alebo v súkromnej firme. Práca ich pritom väčšinou baví. Mobbing spravidla končí prepustením zo zamestnania alebo podaním výpovede zo strany obete. Psychologička Eva Jaššová podčiarkla, že mobbing je oproti šikanovaniu v školách rafinovanejší a sofistikovanejší a o to ťažšie sa odhaľuje. Sklony k nemu majú nadriadení, ktorí nedisponujú prirodzenou autoritou, ani dostatočnými kompetenciami a schopnosťami a získaním riadiacej funkcie sa dostanú k moci. Mobingu podľa nej prial totalitný režim, no aj po ňom v spoločnosti pretrváva.
