Kotlár: Generálna prokuratúra pomenovala vážne trhliny v obvinení

Generálna prokuratúra sťažnosti vyhovela a vyšetrovateľovi Policajného zboru uložila, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Pri novom rozhodovaní je pritom vyšetrovateľ viazaný jej právnym názorom. Jedným z najvýraznejších problémov, na ktoré Generálna prokuratúra poukázala, bola argumentácia vyšetrovania postavená na správe Biomedicínskeho centra SAV a ŠÚKL z 30. júla 2025, ktorá bola medializovaná 21. augusta 2025. Vyšetrovateľ pritom touto správou odôvodňoval aj trestnoprávnu relevanciu vyjadrení Petra Kotlára z obdobia, ktoré jej časovo predchádzalo.

Z celkových dvanástich čiastkových útokov bolo podľa uznesenia až sedem datovaných pred medializáciou správy SAV a ŠÚKL – konkrétne 18. januára 2024, 2. októbra 2024, 15. januára 2025, 13. marca 2025, 26. marca 2025, 10. apríla 2025 a 19. mája 2025. Generálna prokuratúra preto konštatovala, že vo vzťahu k týmto útokom bolo prijatie dostatočne odôvodneného záveru o naplnení zákonných znakov trestného činu „absolútne nepreskúmateľné, svojvoľné a arbitrárne“.

Generálna prokuratúra zároveň podrobila kritike spôsob, akým boli do skutkovej vety zahrnuté verejné vyjadrenia Petra Kotlára. Za problematické označila napríklad výroky z 25. augusta 2025 a 7. septembra 2025. Podľa jej právneho názoru sa tieto vyjadrenia nejavia ako konkrétne trestnoprávne relevantné faktické údaje, ktorých nepravdivosť by bolo možné objektívne overiť. Naopak, niektoré z nich vykazujú charakter politickej rétoriky, hodnotiacich úsudkov a politických postojov. Generálna prokuratúra preto konštatovala, že skutková veta uznesenia predstavovala „mix skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov obvineného, resp. jeho politických vyhlásení“, čo podľa nej viedlo k nezákonnému rozšíreniu rozsahu trestného stíhania.

Ďalšou zásadnou výhradou bola samotná právna kvalifikácia. Vyšetrovateľ podľa Generálnej prokuratúry posudzoval rovnaké mediálne vystúpenia súčasne podľa § 361 ods. 1 aj § 361 ods. 2 Trestného zákona. Generálna prokuratúra pritom vysvetlila, že ide o dve samostatné a vzájomne sa vylučujúce základné skutkové podstaty toho istého trestného činu, pričom v danom prípade prichádza do úvahy špecialita a faktická konzumpcia v prospech osobitnejšej skutkovej podstaty. Aj toto teda podľa Generálnej prokuratúry predstavovalo problém pôvodného uznesenia.

Generálna prokuratúra identifikovala aj problém s použitím znaleckého posudku Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR z 20. decembra 2025. Podľa uznesenia nebolo vo vzťahu k niektorým skutkom trestné stíhanie procesne účinne začaté až do 9. januára 2026. Znalecké dokazovanie však bolo zabezpečené už 1. októbra 2025 – teda v čase, keď sa trestné stíhanie na tri neskoršie skutky ešte neviedlo. Generálna prokuratúra preto uviedla, že výsledok tohto znaleckého dokazovania bolo potrebné považovať vo vzťahu k týmto skutkom za procesne nepoužiteľný dôkaz.

Generálna prokuratúra kritizovala aj samotnú konštrukciu skutkovej vety. Dvanásť jednotlivých vyjadrení bolo podľa nej následne prekryté všeobecným tvrdením „v súhrne“, bez dostatočného vysvetlenia:

•  ktoré konkrétne tvrdenie malo byť nepravdivé,
•  na základe akých dôkazov bola jeho nepravdivosť vyhodnotená,
•  z čoho bol vyvodený úmysel,
•  a aký konkrétny ohrozovací následok mal vzniknúť.

Takýto postup podľa Generálnej prokuratúry sťažoval obhajobu, pretože obvinený nemusel byť schopný jednoznačne identifikovať, proti ktorému konkrétnemu tvrdeniu a ktorému konkrétnemu záveru vyšetrovateľa sa má brániť. Aj trestné obvinenie však podľa prokuratúry musí byť dostatočne určité. Nie je možné nahradiť individuálny opis skutkov všeobecným „všetko spolu“.

Ďalším pochybením bolo podľa Generálnej prokuratúry to, že vyšetrovateľ sa vôbec nezaoberal otázkou tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. Pri prečine totiž nestačí mechanicky skonštatovať splnenie formálnych znakov. Je potrebné posúdiť aj to, či závažnosť konania presahuje hranicu nepatrnej závažnosti. Podľa Generálnej prokuratúry tejto otázke vyšetrovateľ nevenoval „ani marginálnu pozornosť“.

Generálna prokuratúra si všimla aj formulácie použité vyšetrovateľom, napríklad tvrdenia, že bolo „objektívne preukázané“, že Peter Kotlár „rozširoval úmyselne poplašnú správu“ alebo že „naplnil objektívnu stránku trestného činu“. Generálna prokuratúra preto vyšetrovateľa výslovne vyzvala na dôsledné dodržiavanie zásady prezumpcie neviny.

Peter Kotlár považuje rozhodnutie Generálnej prokuratúry za významné najmä preto, že nejde o politický komentár, ale o právne preskúmanie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní. „Generálna prokuratúra pomenovala celý rad problémov – od časovej logiky použitia dôkazov, cez nesprávnu právnu kvalifikáciu a miešanie politických názorov so skutkovými tvrdeniami až po nedostatočnú individualizáciu jednotlivých skutkov. Osobitne absurdne pôsobí skutočnosť, že správa SAV, ktorá bola medializovaná 21. augusta 2025, sa stala jedným z podstatných argumentov pri posudzovaní konania, ktoré malo podľa samotného obvinenia prebiehať už dávno predtým,“ uviedol Peter Kotlár.

„Ak niekto v roku 2024 alebo začiatkom roka 2025 niečo verejne povie, nemožno spätne vytvoriť jeho vedomosť o dokumente, ktorý v tom čase neexistoval. To nie je otázka politického názoru. To je otázka elementárnej časovej postupnosti.“ Podľa Kotlára je rovnako dôležité, že Generálna prokuratúra odmietla predstavu, podľa ktorej možno politické hodnotiace úsudky jednoducho vložiť do skutkovej vety trestného činu a následne ich začať dokazovať ako objektívne nepravdivé fakty.

„Kritizovať vedeckú inštitúciu, vyjadriť politický názor alebo kritizovať očkovanie, nie je automaticky trestným činom. Demokracia je aj o tom, že verejní predstavitelia môžu mať názory, s ktorými iní nesúhlasia. Ak má byť trestné právo použité ako nástroj na umlčanie takýchto názorov, potom už nejde o ochranu verejného poriadku, ale o veľmi nebezpečný precedens.“

Peter Kotlár zároveň zdôrazňuje: „V tejto chvíli je podstatné jediné: Generálna prokuratúra toto uznesenie nepovažovala za zákonné a uložila vyšetrovateľovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. To je fakt, ktorý sa nedá prekričať tlačovou konferenciou ani politickou interpretáciou.“
Rozhodnutie nadriadeného orgánu tak podľa splnomocnenca vlády otvára zásadné otázky o kvalite pôvodného trestného konania, o práci s dôkazmi, o rozlišovaní medzi faktickým tvrdením a politickým či hodnotovým úsudkom a predovšetkým o rešpektovaní základných procesných pravidiel.

„Trestné právo nemôže fungovať systémom ‚najprv obvinenie, potom vysvetľovanie, prečo vlastne‘. Ak má byť trestné konanie legitímne, musí stáť na zákone, dôkazoch a presne definovanom skutku. Nie na dodatočne skladanej konštrukcii, do ktorej sa podľa potreby dopĺňajú dôkazy, názory a časové súvislosti,“ uzavrel Peter Kotlár.