Ako nám obvinenie Marty Šimečkovej kultivuje novinárov (k prezumpcii neviny v mediálnom priestore)

Na obvinení Marty Šimečkovej je napokon aj jedna dobrá správa. Pomáha kultivovať slovenskú žurnalistiku.

Z článku Márie Benedikovičovej v Denníku N sa môžeme naučiť, ako sa má písať o človeku, ktorého polícia práve obvinila.

Marta Šimečková nie je v texte páchateľkou subvenčného podvodu. Polícia ju obvinila „pre podozrenie zo subvenčného podvodu“. A aj vyšetrovateľ ju stíha „pre podozrenie“. A pri združení Projekt Fórum ide o „možný subvenčný podvod“. A dozvieme sa aj to, že advokát ešte nemá uznesenie a až z neho sa dozvie, „z čoho konkrétne ju polícia podozrieva“.

Len je zaujímavé, že tento celkom jednoduchý princíp sa do novinárskeho jazyka dostáva tak dôsledne až teraz.

Keď polícia v novembri 2020 obvinila Norberta Bödöra, Tibora Gašpara a ďalších, Monika Tódová z Denníka N publikovala článok s titulkom: „Bödörovci: zločinecká skupina, ktorá sledovala aj Matoviča a konala v prospech strany Smer.“ ()

V texte sa potom píše: „Na vrchole bol Bödör, za ním nasledoval Gašpar. O čo sa snažili? Systematicky prijímali úplatky, zabezpečovali si výhody v rámci politického boja a ovplyvňovali politickú situáciu tak, aby si upevnili svoje postavenie a moc.“ A ešte predtým sa čitateľ dozvie, že to, že políciu v skutočnosti neriadili policajti, ale Bödör, písali novinári už roky a teraz to „vidia aj orgány činné v trestnom konaní“.

A potom je tu Búrka. Titulok: „Búrka v skorumpovanej justícii.“

Čitateľ sa dozvie celý menný zoznam zadržaných aj s informáciou, že „Od stredy rána patria do mafiánskej skupiny.“

V roku 2020 DenníkN písal o: „skorumpovanej justícii“, „patria do mafiánskej skupiny“, „na vrchole bol Bödör“.

V roku 2026 už hovorí o „podozrení zo subvenčného podvodu“, „možnom subvenčnom podvode“, „z čoho konkrétne ju polícia podozrieva“.

A to je celá pointa. Nie, Denník N nemá dnes o Marte Šimečkovej písať tvrdšie. Má takto opatrne písať o každom. Prezumpcia neviny by nemala závisieť od mena obvineného.

Podobne zaujímavý je aj spôsob, akým Denník N píše o trestnej sadzbe.

Denník N nepíše, že Marte Šimečkovej hrozí päť a pol roka. Ale pekne opatrne vysvetľuje svojim čitateľom, že tento trest jej hrozí LEN „v prípade preukázania spáchania subvenčného podvodu“.

Opäť správne.

Lenže už sa nedozvieme druhú polovicu príbehu.

Denníkom N konzistentne kritizovaná novela Trestného zákona z roku 2024 výrazne znížila trestné sadzby za subvenčný podvod a zároveň zvýšila hranice škody.

Ak by trestnoprávne relevantná škoda zodpovedala približne 69-tisíc eurám duplicít, o ktorých píše samotný Denník N, dnes by išlo o „väčšiu škodu“ so sadzbou 2 až 5,5 roka. Pred novelou by rovnaká suma predstavovala „značnú škodu“ a sadzba by bola 5 až 12 rokov.

Samozrejme, kým nepoznáme uznesenie a presnú škodu, ktorú polícia Marte Šimečkovej kladie za vinu, nemožno tvrdiť, že jej pred novelou automaticky hrozilo 5 až 12 rokov.

Lenže presne takéto porovnania boli pri iných trestne stíhaných pre Denník N veľmi dôležité.

Mária Benedikovičová bola spoluautorkou článku „Ako vyzerá Ficova amnestia. Analyzovali sme, koho chce ochrániť pred väzením“.

Neskôr aj textu „Ako Fico a spol. zmiernili tresty pre zločincov“.

Vtedy bolo dôležité vedieť, komu novela pomohla a o koľko. Pri Marte Šimečkovej tento kontext zrazu chýba. Žiadne porovnanie starej a novej sadzby. Žiadne upozornenie, že z právnej úpravy, ktorú Denník N predtým opisoval ako pomoc trestne stíhaným, môže mať v prípade preukázania skutku prospech aj ona. Len pokojná, procesne korektná informácia o aktuálnej sadzbe.

A znova: takto pokojne sa písať môže. Zaujímavé je len to, že sa to Denník N naučil práve pri kauze Marty Šimečkovej.

A potom je tu ešte jedna novinka. Zrazu je veľmi dôležité aj to, odkiaľ pochádzajú informácie.

Denník N dáva v článku samostatný medzititulok: „Fico mal informácie, ktoré nemal mať.“ A pripomína, že polícia preveruje, ako sa predseda vlády dostal k údajom z účtovníctva Projektu Fórum. Aj to je legitímna otázka.

Lenže roky to Denníku N nevadilo.

Pri Búrke Denník N otvorene písal, že má uznesenie k dispozícii, a podrobne z neho citoval a reprodukoval výpovede.

Podobne to fungovalo aj pri politikoch. Keď Demokrati priniesli podrobnosti o ceste Matúša Šutaja Eštoka na Formulu 1 – kedy odletel, kde mal bývať a koľko mala cesta stáť, Denník N riešil hlavne to, či informácie sedia, kto cestu platil a kto ministra pozval.

Keď Juraj Šeliga v januári 2024 na tlačovej besede čítal z výpovede Diany Santusovej a zároveň sa odvolával na interný úradný záznam prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, Denník N podrobne rozoberal, čo z týchto dokumentov vyplýva a či Šeligove tvrdenia sedia. Otázka, ako sa opozičný politik k výpovedi z trestného konania či k internému úradnému záznamu dostal, sa hlavnou témou týchto článkov nestala.

Pri Marte Šimečkovej však pôvod Ficových informácií dostáva vlastný medzititulok. A zasa: je úplne v poriadku pýtať sa na pôvod informácií. Zaujímavé je len to, kedy je dôležitejšie, čo informácia odhaľuje, a kedy sa hlavnou témou stane to, kto ju vyniesol a kto ju vôbec smel mať.

Pri Marte Šimečkovej je dôležité oboje. Či informácia sedela. Aj odkiaľ ju Fico mal. Správne. Len by bolo dobré používať rovnaký meter aj nabudúce.

Takže možno by sme za celé toto vyšetrovanie predsa len mali byť trochu vďační. Obvinenie Marty Šimečkovej nám ukázalo, že Denník N veľmi dobre vie, ako sa má korektne písať o obvinenom človeku. Teraz už len zostáva dúfať, že tento štandard zostane rovnaký aj pri ďalšom obvinenom.

JUDr. Valéria Haščáková, advokátka

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk

Prečítajte si tiež:

• Advokát Marty Šimečkovej prehovoril. Chystá sťažnosť
• Šimečkovej hrozí vďaka novele z dielne Smeru nižší trest. „Prečo ešte nie je vo väzbe?“ Pýta sa aktivista