Čo vypovedá výsledok volieb do Štátnej dumy a čo bude nasledovať po nich – mobilizácia a eskalácia?

Konkrétne – nedošlo k žiadnym nepokojom, ktoré mnohí očakávali, keď si spomenuli na skúsenosti s protestmi na Bolotnej na konci roku 2011 po voľbách do Štátnej dumy.

Teraz prebehli celkom pokojne. Jediná vážnejšia udalosť sa stala včera – útok na moskovskú rafinériu, ale na celkový priebeh to malo len malý vplyv.

Pritom sa voľby konali v zložitej situácii zhoršujúceho sa nedostatku paliva, únavy z vlečúcej sa vojny, absencie prelomov na fronte a špekulácií o blížiacej sa mobilizácii.

Žiadna z týchto okolností však neviedla k destabilizácii. A predvolebný boj prebehol podľa plánu stanoveného vládou s vopred určeným výsledkom – viac ako 2/3 kresiel v Štátnej dume získala strana „Jednotná Rusko“.

Preto v Kremli zrejme vnímajú tieto voľby ako triumf riaditeľnosti krajiny a dôkaz toho, že nádeje vonkajších síl na veľké otrasy v Ruskej federácii, a teda na jej porážku vo vojne, sú márne: „všetko bude stabilné, všetko bude pod kontrolou“.

„Kampaň prebehla pomerne pokojne. Na kampaň vo vojnovom štáte – mimoriadne pokojne. Je to veľmi dobrý ukazovateľ, aj pre našich partnerov v zahraničnej politike, že situácia je stabilná,“ vyhlásil jeden z popredných ruských politických stratégov blízky Kremľu, Jevgenij Minčenko.

Tento výsledok bol do veľkej miery dosiahnutý vďaka predbežnému vyčisteniu volebného poľa od tých, ktorí by potenciálne mohli narušiť agendu stanovenú Kremľom.

Dobre známy je prípad vylúčenia strany „Jabloko“ z volieb – jedinej strany, ktorá sa zasadzovala za ukončenie vojny. Okrem toho, podľa všetkého, Kremeľ zakázal všetkým účastníkom volieb kritizovať Putinov kurz vo vojne na Ukrajine. A hoci si na začiatku kampane niektorí členovia tej istej KPRF dovoľovali výzvy na čo najskorší mier, neskôr už takéto hlasy nezaznievali.

Menej nápadný bol iný dôležitý proces – potlačenie Kremľom pokusov o získanie politickej subjektivity skupinou ultrapravicových „Z-osobností“, ktoré vo svojom čase pripravovali pôdu pre Prigožinov povstanie a dodnes sa venujú šíreniu „zrady“ voči armádnemu veleniu a podnecovaniu rôznych rozporov v ruskej spoločnosti (predovšetkým – medzinárodných a medzináboženských). O nich sme podrobne písali tu a tu.

Tí istí ľudia na začiatku roka aktívne vyhrocovali situáciu v súvislosti s odpojením aplikácie Telegram a ďalšími problémami. V tom videli pokus tohto prostredia a síl, ktoré za ním stoja, „rozbiť“ vnútropolitický blok Kremľa a získať kontrolu nad predvolebným procesom.

Tieto kruhy tiež naznačovali, že by bolo dobré založiť stranu ruských nacionalistov a pripustiť ju k voľbám.

Nakoniec však v Kremli nedošlo k žiadnym zmenám a čo sa týka „ruskej strany“, pravici dali jasne najavo, že nemajú šancu.

Čo je z pohľadu ruských orgánov logické – ak by sa zakladali strany na základe etnického a náboženského zamerania, ihneď by sa začali snahy o vytvorenie „strany moslimov“, „strany národov Sibíri“ atď., čo by pod Ruskou federáciou položilo bombu obrovskej sily.

Táto situácia ukázala, že Kremeľ si vzal ponaučenie z Prigožinovho povstania a teraz pozorne dohliada na to, aby prostredie, ktoré ho vyvolalo, nezískalo politickú subjektivitu. Áno, jej predstaviteľov využívajú orgány moci na svoje informačné účely (napríklad na vnášanie „zvieracieho inštinktu“ do ruskej spoločnosti, ktorá sa nechce militarizovať, alebo na to, aby udržali generálov „v strehu“, ako aj na zastrašovanie disidentov), ale pokusy vstúpiť do politiky sú blokované.

To znamená, že Kremeľ vo všeobecnosti potlačil pokusy vniesť do volieb mu cudzie myšlienky, a to tak zo strany protivojnového liberálneho tábora, ako aj zo strany ultrapravice. Takýto „centrizmus“ v kremľovskom chápaní.

Súčasné voľby do Štátnej dumy však boli pozoruhodné aj tým, že mnohí ich vnímali ako akýsi zlom, po ktorom nastanú veľké zmeny.

Najrozšírenejším očakávaním je mobilizácia (vláda však popiera jej prípravu).

V Európe tiež prevládajú očakávania, že Kremeľ v najbližšej dobe podnikne určité kroky smerujúce k eskalácii (Moskva to tiež popiera).

Zelenskyj nedávno vyhlásil, že po voľbách bude Kremeľ pripravený pristúpiť k rokovaniam o prímerí.

Čo z toho všetkého je pravda?

V prvom rade treba povedať, že hoci voľby prebehli pokojne a podľa plánu stanoveného Kremľom, to nevylučuje problémy, ktoré pred ním stoja.

Na ruské rafinérie a iné objekty naďalej dopadajú údery (a v zime sa pod paľbou môže ocitnúť aj energetický sektor), na fronte nedošlo k rozhodujúcemu zlomu v prospech ruskej armády – na niektorých úsekoch pomaly postupuje, na iných sa fronta zastavila, na tretích preberá iniciatívu ukrajinská armáda. Áno, letecké údery spôsobujú ukrajinskej ekonomike čoraz väčšie škody, ale to bude mať kritický vplyv na schopnosť Ukrajiny klásť odpor len vtedy, ak Rusko dokáže v zime definitívne „zničiť“ energetiku a Európa nebude môcť alebo nebude chcieť zvýšiť financovanie na pokrytie rozpočtového deficitu. Nie je isté, či sa stane ani jedno, ani druhé.

Vojna spolu s údermi ukrajinských ozbrojených síl na tyl sa pre Rusko stáva čoraz väčšou záťažou. Putin vyhlásil, že v budúcich rokoch sa rozpočtový deficit takmer zdvojnásobí – na 2 % HDP. To poukazuje nielen na plánovaný nárast vojenských výdavkov, ale aj na to, že Kremeľ vo svojich prognózach zohľadňuje škody spôsobené ukrajinskými údermi. Je však pravda, že rozpočtu veľmi výrazne pomáhajú vysoké ceny energetických surovín v dôsledku vojny v Iráne, čo do veľkej miery vyvažuje vplyv negatívnych faktorov. Nie je však isté, ako dlho to potrvá.

Na tomto pozadí v ruskej spoločnosti narastá únava z vojny a nepochopenie, prečo sa vôbec vedie. A ani úrady nijako zvlášť nevysvetľujú, akým spôsobom a kedy presne, pri súčasnom vývoji na fronte, majú v úmysle dosiahnuť „splnenie všetkých cieľov špeciálnej vojenskej operácie“ (alebo aspoň dosiahnuť hranice Doneckej oblasti).

Zatiaľ to nevedie k vnútorným otrasom ani k nárastu protestných nálad, čo potvrdili aj voľby do Štátnej dumy a reakcia obyvateľstva na problémy vyplývajúce z vojny (napríklad palivová kríza). Hlavným spájajúcim faktorom zostáva, rovnako ako predtým, strach z nepokojov, ktorý v spoločnosti prevyšuje strach z dlhotrvajúcej vojny a strát, ktoré s ňou súvisia. Z dvoch ziel – opakovanie udalostí z rokov 1917 a 1991 s hrozbou rozpadu štátu alebo pokračovanie bojových operácií – Rusi naďalej považujú za menšie zlo to druhé.

O to viac, že Kremeľ doteraz v súvislosti s vojnou viedol tiež „centristickú“ politiku: na jednej strane deklaroval „pokračovanie ‚špeciálnej vojenskej operácie‘ až do dosiahnutia všetkých cieľov“, na druhej strane sa snažil dosiahnuť, aby spoločnosť vo svojom každodennom živote vojnu príliš nepociťovala: aby rástli príjmy obyvateľstva, aby sa ekonomika úplne nepreorientovala na vojenské koľaje s drastickým škrtaním civilných výdavkov a aby sa armáda dopĺňala na úkor zmluvných vojakov, a nie mobilizáciou.

To bola prakticky oficiálna ideológia strany „Jednotné Rusko“ v uplynulých voľbách.

„Neustále počúvame reči o tom, že treba zmobilizovať celú ekonomiku, nasmerovať ju na vojnu a tak ďalej. Ale ak nebude existovať ekonomika mierového života, nebudú dane, nebudú príjmy obyvateľstva, politická situácia bude úplne iná a vo vojne nedosiahneme úspech. Ale zničiť život, zničiť normálnu ekonomiku – to znamená zničiť celú krajinu,“ vyhlásil v auguste druhý na kandidátskej listine strany Jednotné Rusko vo voľbách, moskovský primátor Sergej Sobjanin.

Je zrejmé, že Kremeľ by chcel aj naďalej pokračovať v tej istej „centristickej“ línii v duchu pomalej „vojny na vyčerpanie“, pričom počíta s tým, že sa mu podarí nejako dosiahnuť kolaps ukrajinskej obrany a možno aj dočkať sa závažných zmien v európskej politike v dôsledku vnútropolitických procesov a ekonomických problémov.

Táto stratégia je však možná len v prípade, ak bude mať Rusko na jej realizáciu dostatočné finančné zdroje a situácia na fronte sa výrazne nezmení v neprospech Ruskej federácie.

Avšak oboje je sporné kvôli pokračujúcim ukrajinským úderom na tyl a zložitej situácii na bojisku.

AFU má obavy z útoku na mesto Záporožie počas nadchádzajúcej zimy

Podľa Dmytra Filatova, veliteľa 1. samostatného útočného pluku Ozbrojených síl Ukrajiny, by ruské sily mohli preniknúť do Záporožia v malých pechotných skupinách už túto zimu Domnieva sa, že s príchodom chladného počasia by sa smer na Stepnogorsk a breh rieky Dneper mohli stať hlavnou osou ruskej ofenzívy na mesto, a to aj vzhľadom na hustotu mestskej zástavby. Podobná situácia nastala už minulý rok, keď ruské sily postúpili do tesnej blízkosti Záporožia. „Myslím si, že tento rok, počas zimného obdobia, budeme svedkami toho, ako sa priblížia a skutočne vstúpia do samotného Záporožia – nie s hlavnými vojenskými formáciami, ale v malých,...

A ak v Kremli dospejú k záveru, že doterajšia stratégia je neuskutočniteľná, budú mať na výber zo štyroch možností.

Prvá – mobilizácia. Aktívne kolujú povesti, že toto rozhodnutie už bolo prijaté a bude oznámené krátko po voľbách, čo však úrady popierajú. Sociálno-politické náklady na to budú pre Kremľ veľké, pretože od jesene 2022 sa k otázke mobilizácie nevracali. Ak však k takémuto rozhodnutiu dôjde, bude to jasným signálom, že Putin už pôvodnú stratégiu nechal v minulosti.

Druhá možnosť – použitie jadrových zbraní vo vojne s Ukrajinou. Už viackrát sme písali, že to so sebou nesie riziká aj pre Rusko, a preto sa Kremľ môže k tomuto kroku odhodlať len v prípade mimoriadne nepriaznivého vývoja vojenskej situácie.

Tretím je eskalácia vzťahov s Európou s perspektívou predloženia ultimáta: buď ukončenie podpory Ukrajiny, alebo vojna, ktorá sa môže veľmi rýchlo premeniť na jadrovú. Počíta sa s tým, že Európania si za žiadnych okolností nezvolia vojnu a súhlasia so všetkými podmienkami. Tu však existuje riziko, že tento odhad sa nenaplní a Ruská federácia bude vtiahnutá do bojov aj s Európanmi, pričom sa ocitne pred perspektívou nutnosti použitia jadrových zbraní, keďže s konvenčnými zbraňami by Rusi vojnu na dvoch frontoch nezvládli. Preto v Moskve na odbornej úrovni aj v blogosfére prebieha akási diskusia na túto tému. Radikálne krídlo sa zasadzuje za ultimátum pre Európanov, pričom je presvedčené, že tí nebudú riskovať hrozbu jadrovej vojny a hneď prijmú všetky podmienky.

Umiernení sa domnievajú, že netreba tlačiť na pílu a že Európa skôr či neskôr sama „podľahne“ a pod tlakom vnútorných politických a ekonomických problémov pristúpi na dohodu s Ruskou federáciou, pričom eskalácia konfliktu by tomu mohla výrazne zabrániť.

Štvrtá možnosť – ukončenie vojny na línii frontu, čo Rusko zbaví nutnosti mobilizácie aj preorientovania ekonomiky na vojenské účely, nehovoriac o použití jadrových zbraní. V takom prípade by vojna formálne skončila víťazstvom Ruska – získali by 20 % územia susedného štátu, bez toho, aby stratili svoje vlastné. Kremeľ však túto možnosť oficiálne odmieta a ponecháva v platnosti pôvodné podmienky, ktoré Ukrajina a Európa odmietajú (stiahnutie vojsk z Donbasu a podobne). Rovnako ako rôzne varianty čiastočných prímerí – námorných a vzdušných.

Zároveň, súdiac podľa vyhlásenia Peskov o myšlienke energetického prímeria, Kremeľ túto perspektívu pre seba úplne nevylučuje, avšak na oplátku požaduje ústretové kroky. Pripomeňme, že Peskov uviedol, že Ruská federácia je pripravená na energetické prímerie pod podmienkou zrušenia západných sankcií a zastavenia útokov Kyjeva na energetickú infraštruktúru (vrátane ropných rafinérií, exportných kapacít aj lodnej dopravy). To naznačuje, že postoj Kremľa môže byť oveľa flexibilnejší, než sa oficiálne deklaruje.

Na to je však potrebné splniť určité podmienky. V prvom rade – kroky zo strany Západu smerom k Rusku výmenou za prímerie. A hoci zo Spojených štátov občas prichádzajú signály, že sú na to pripravení (hoci na druhej strane tam prijímajú aj zákon o „pekelných sankciách“), postoj Európy a Kyjeva je taký, že žiadne kroky v ústrety Moskve, a prímerie na fronte nebude znamenať ukončenie konfliktu s Ruskom, ale ho jednoducho premení na novú formu. Takýto prístup posilňuje pozície tých síl v Moskve, ktoré sú proti akýmkoľvek kompromisom a za vojnu „až do víťazného konca“.

Vlastne aj v Európe prevláda teória o údajnej „výhode“ pre Európanov v predlžovaní vojny, keďže inak „Putin zaútočí na EÚ“. O jej nepravdivosti sme už viackrát písali. Naopak – práve predlžovanie vojny maximálne zvyšuje riziko jej rozšírenia na Európu, ktorá sa v určitom momente, v prípade ultimáta Ruskej federácie, môže ocitnúť pred katastrofickou voľbou medzi kapituláciou Ukrajiny a jadrovou vojnou.

Preto úloha čo najrýchlejšieho ukončenia vojny vyžaduje zmenu postojov nielen Moskvy, ale aj Kyjeva a Európy.

Čas na prijatie potrebných rozhodnutí však nie je nekonečný. Každý deň, kedy vojna pokračuje, zvyšuje riziko jej eskalácie a vtiahnutia Európanov do nej.

Prečítajte si tiež:

• Voľby v Rusku: Vedie „Jednotné Rusko“, zatiaľ čo „Spravodlivé Rusko“ sa do Štátnej dumy nemusí dostať
• Dmitrij Medvedev: Títo eurobastardi rozumejú len hrubej sile