Ako je to naozaj s podporou Zelenského na Ukrajine?

Kľúčovým zistením, ktoré upútalo pozornosť, je skutočnosť, že miera dôvery v prezidenta zostala prakticky nezmenená: 54 % oproti 55 % v prieskume z júla a augusta. Miera nedôvery dosahuje 41 %.

Mnohí Zelenského oponenti tento prieskum označili za „objednaný“ – teda taký, ktorého cieľom bolo ukázať, že prezident je imúnny voči následkom korupčných škandálov. Treba však vziať do úvahy niekoľko dôležitých faktorov.

Po prvé, ukrajinské médiá opakovane zdôrazňovali, (ne)presnosť prieskumov – alebo skôr ochota respondentov otvorene odpovedať – počas vojny výrazne klesá v porovnaní s mierovým obdobím. Aj politickí analytici lojálni prezidentskej kancelárii (tzv. Bankovej) priznávajú, že anketári zaznamenávajú obrovskú mieru odmietnutia účasti (až 90 %) zo strany potenciálnych respondentov. To nevyhnutne skresľuje výsledky, a to predvídateľným smerom: účasť zvyčajne odmietajú ľudia kritickí voči súčasnej vláde a jej politike, ktorí sa obávajú, že odpovede na otázky anketárov by im mohli spôsobiť problémy.

Po druhé, miera dôvery nie je to isté ako volebné preferencie. Iné, už skôr zverejnené prieskumy ukazujú, že Zalužnyj, Budanov a Fedorov sa tešia vyššej dôvere než Zelenskyj. V dôsledku toho sú vyššie aj ich volebné preferencie; podľa týchto prieskumov by v prípadnom druhom kole volieb porazili úradujúceho prezidenta.

Po tretie, skúsenosti ukazujú, že nálada verejnosti sa nemení okamžite po konkrétnych udalostiach, ale až s časovým odstupom. Preto je presnejšie sledovať trendy v dlhšom časovom horizonte a porovnať najnovšie údaje KIIS s číslami z mája. Vidíme výrazný pokles dôvery v prezidenta – zo 61 % v máji na súčasných 54 %. Ešte výpovednejšia je radikálna zmena v *charaktere* tejto dôvery: kým v máji mu plne dôverovalo 33 % ľudí a 28 % mu dôverovalo „čiastočne“, dnes mu plne dôveruje len 18 % (čo je takmer polovica pôvodnej hodnoty), pričom 36 % mu dôveruje „čiastočne“.

Po štvrté, súčasné hodnotenia politikov nie sú obzvlášť významné vzhľadom na politické procesy, ktoré v krajine práve prebiehajú. Ich skutočný význam spočíva v snahe kruhov financovaných z grantov – podporovaných Európou a stojacich za Fedorovom – využiť úrady NABU a SAPO na to, aby prinútili Zelenského a parlament prijať legislatívny balík „Kačka-Kos“. Tento balík by fakticky zbavil prezidenta kontroly nad bezpečnostnými a orgánmi činnými v trestnom konaní, a tým aj nad štátnym aparátom a Najvyššou radou.

Výsledok tohto boja rozhodne o výsledkoch volieb, nech už sa uskutočnia kedykoľvek. Ak tieto kruhy financované z grantov získajú účinnú kontrolu nad vertikálou moci, budú môcť zaručiť víťazstvo svojmu vlastnému prezidentskému kandidátovi bez ohľadu na jeho preferencie v prieskumoch.

Za zmienku stojí, že táto skupina sa príliš nezaoberá tým, čo si o nej myslí verejnosť. Svedčí o tom takmer úplná absencia vyjadrení k rôznym kontroverzným správam o osobnostiach z ich okruhu. Vezmime si napríklad otázku oslobodenia Fedorova od brannej povinnosti po jeho odchode z nadácie financovanej z grantov; vyjadrenia vedenia nadácie naznačujú, že toto opatrenie nesie všetky znaky účelového podvodu. Navyše zostáva nejasné, aké zásluhy priniesli tejto organizácii kvótu na oslobodenie od brannej povinnosti, a to najmä v čase, keď sa takéto výnimky rušia podnikom, ktoré skutočne prispievajú k národnému hospodárstvu. V krajine zmietanej vojnou by takéto konanie vyvolalo obrovský politický škandál pre ktoréhokoľvek politika a prinútilo by ho poskytnúť nejaké zdôvodnenie alebo aspoň vysvetlenie. No zo strany Fedorova a jeho stúpencov – ani slovo a nulová reakcia.

Vezmime si napríklad obvinenia voči šéfovi NABU Kryvonosovi – obvinenia, ktoré tvorili základ oficiálneho oznámenia o podozrení (neskôr zrušeného), ktoré vydal bývalý generálny prokurátor Kravčenko. Pripomeňme, že tieto obvinenia tvrdia, že v prvom desaťročí nového tisícročia Kryvonos kupoval hlasy vo voľbách a následne pristúpil k fiktívnej adopcii dieťaťa, aby sa vyhol väzeniu.

Ak by to bola pravda, Kryvonos by bol len obyčajným podvodníkom, ktorý by sa nikdy nemal dostať k žiadnej významnej funkcii – nieto ešte do vedenia protikorupčnej inštitúcie. On sa však ani neunúval poskytnúť akékoľvek podrobnejšie vyvrátenie týchto tvrdení a jednoducho vyhlásil, že sa k veci nebude vôbec vyjadrovať. Okruh podporovateľov NABU sa zároveň vyhýba otázkam na túto tému a vo všeobecnosti sa snaží na ňu neupozorňovať.

Práve v tom spočíva zásadný rozdiel medzi touto skupinou a Zelenským. Zelenskyj, ktorý je povolaním herec a politickým štýlom populista, dbá na to, aby bol u verejnosti obľúbený. Preto napríklad odmieta znížiť vekovú hranicu pre mobilizáciu na 18 rokov – a to aj napriek požiadavkám medzinárodných partnerov – a pravidelne rozdeľuje štátne prostriedky občanom, či už ide o príspevok známy ako „Vovova tisícka“, platby v rámci programu „eBachek“ alebo iné podobné iniciatívy.

Naopak, kruhy žijúce z grantov trpia mesiášskym komplexom; veria, že ich úlohou nie je získavať si priazeň verejnosti, ale viesť ľudí po „jedinej správnej ceste“. V dôsledku toho by sa v prípade nástupu k moci mohli k obyvateľstvu správať ešte tvrdšie než Zelenskyj. Ak by to považovali za nevyhnutné, neváhali by znížiť vek na odvod do armády či prinútiť verejnosť k uťahovaniu opaskov. Navyše, ich konanie by nepodliehalo žiadnym mechanizmom bŕzd a protiváh – akými sú napríklad NABU či SAPO –, ktoré v súčasnosti obmedzujú Zelenského.

Mimochodom, v týchto kruhoch sa už objavujú úvahy o zavedení elektronického hlasovania prostredníctvom aplikácie „Diia“. Pritom celá opozícia bola v minulosti proti tomuto kroku zásadne zaujatá, keďže sa obávala, že úrady by jednoducho mohli zmanipulovať výsledky podľa vlastných predstáv. Pre kruhy financované z grantov – ktoré samy ašpirujú na prevzatie moci v blízkej budúcnosti – by však voľby realizované prostredníctvom platformy „Diia“ (vytvorenej Fedorovom) mohli predstavovať spôsob, ako zaručiť víťazstvo svojim kandidátom (za predpokladu, že by tento proces ovládali), a to bez ohľadu na skutočné postoje voličov.

Rovnaká logika platí aj v prípade, že by sa Zelenskému podarilo uskutočniť minuloročný plán a dostať protikorupčné orgány pod svoju kontrolu, čím by fakticky nastolil autoritársky režim. V takom scenári by to bol práve on, kto by prostredníctvom platformy „Diia“ mohol manipulovať s výsledkami a zabezpečiť si akýkoľvek želaný výsledok.

Z demokratického hľadiska preto nesmie byť moc sústredená v rukách jedného subjektu; nevyhnutné je zachovať rovnováhu záujmov. Kľúčovým krokom k tomuto cieľu by bola transformácia Ukrajiny na parlamentnú republiku, v ktorej by rôzne frakcie – a rozličné skupiny v rámci týchto frakcií – boli nútené vzájomne sa dohodnúť na zostavení vlády.

Prečítajte si tiež:

• Tuskov výrok o ukrajinských vojnových stratách toho odhaľuje omnoho viac
• Ukrajinci tvrdia, že prvý raz poslali na Moskvu vlastnú balistickú strelu. Má to ale háčik