Proces v kauze Technopol Servis sa nakoniec v stredu nezačne

Spolu s Marianom Kočnerom, ktorému sa pripisuje organizátorstvo žalovaného skutku, figurujú v tomto prípade aj advokát Andrej Š., Jozef. D. st., Jozef D. ml. a Peter H. Senát ŠTS v tomto prípade už na začiatku júla rozhodol na verejnom zasadnutí o prijatí obžaloby. Obhajoba v námietkach voči jej prijatiu argumentovala napríklad zaujatosťou policajného vyšetrovateľa Romana Stahla. Podľa predsedu senátu Miroslava Mazúcha však skutkové okolnosti tomu nenasvedčujú, pričom časť obvinení vo veci vznášal už iný vyšetrovateľ. Obhajcovia voči rozhodnutiu súdu o prijatí obžaloby podali sťažnosť, o ktorej mal rozhodnúť Najvyšší súd SR.

Podľa portálu Aktuality.sk v tomto prípade ovládli ľudia s väzbami na Mariana Kočnera v priebehu jedného týždňa (od 2. do 8. decembra 2016) firmu Technopol Servis a dvakrát previedli majetok, ktorý vlastnila v budove Technopolu. Samotný Kočner zároveň získal dom v Bernolákove. „Kým pôvodný šéf predstavenstva Pavel Pávek dovolenkoval v Thajsku, firma bez jeho vedomia zmenila vedenie a nehnuteľnosti v hodnote viac ako 20 miliónov eur skončili v cudzej firme,“ napísali ešte v roku 2024 Aktuality. Bratislavský krajský súd neskôr rozhodol, že valné zhromaždenie, ktorým sa začalo nepriateľské prevzatie Technopolu, bolo neplatné. „Trvalo však ďalšie štyri roky, kým pôvodní vlastníci okrem „prázdnej“ firmy získali späť aj lukratívne nehnuteľnosti,“ doplnili Aktuality.sk.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Radoslav Mandalík v júli pre média uviedol, že skutkový základ obžaloby spočíva v tom, že piati obvinení nepriateľsky prevzali spoločnosť Technopol Servis, pričom previedli jej majetok vo výške presahujúcej 20 miliónov eur. „ako to už bolo mnohokrát medializované“.

Prípad Technopol Servis je prepojený aj z kauzou Očistec. Jedným zo skutkov v rámci kauzy týkajúcej sa zločineckej skupiny v polícii je totiž skutok, v rámci ktorého chcel údajne podnikateľ Norbert Bödör oddialiť stíhanie Mariana Kočnera v kauze týkajúcej sa Technopolu. Z tohoto dôvodu podľa obžaloby odovzdal čiastku 10- až 15-tisíc eur vtedajšiemu šéfovi Národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry Bernardovi Slobodníkovi. Ten následne podľa prokuratúry odovzdal sumu dvetisíc až päťtisíc eur vyšetrovateľovi Romanovi Stahlovi, ktorý vec vyšetroval. Prípad je zatiaľ v štádiu dokazovania pred súdom.

V súvislosti s kauzou Technopol Servis bola ešte vo februári 2023 odsúdená bývalá sudkyňa Okresného súdu Bratislava I Miriam Repáková. Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku vtedy schválila dohodu o vine a treste medzi obvinenou z trestného činu ohýbania práva a prokurátorom bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry. Zároveň Repákovej uložila trest dva roky väzenia podmienečne odložený na dobu troch rokov a tiež zákaz vykonávať funkciu sudkyne po dobu štyroch rokov. Podľa prokuratúry Repáková ako sudkyňa Okresného súdu Bratislava I rozhodla v roku 2017 v prospech podnikateľa Mariana Kočnera, keď vydala v kauze Technopol Servis neodkladné opatrenie – takzvaný rozsudok pre zmeškanie napriek tomu, že na to neboli splnené zákonné podmienky. Repáková bola obvinená v rámci kauzy Búrka ešte na jar 2020. Pôvodne bola stíhaná pre zneužitie právomoci verejného činiteľa, skutok však neskôr prekvalifikovali. Predmetná kauza figuruje aj v trestnej veci bývalého šéfa Krajského súdu v Bratislave Ľuboša S.

V kauze Technopol servis je na ŠTS vedený aj ďalší samostatný proces. Ten sa týka obžaloby, ktorú prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre v máji tohto roku podal na Denisu P., ktorá čelí stíhaniu pre trestný čin krádeže, ako aj legalizácie výnosu z trestnej činnosti, a na Jozefa D. pre legalizáciu výnosu z trestnej činnosti. Skutky podľa obžaloby spočívali v odcudzení akcií akcionára Investment Nominees INC., emitenta spoločnosti Technopol Servis, a ich následnom prevode na ďalšiu osobu.