Môj profil 
Predplatné
Ako uviedol Robert Fico počas tlačovky, kým od začiatku tohto roka sa najnižšie hrubé zárobky zvýšili o 40 eur na 520 eur, od začiatku budúceho roka by mala minimálna mzda stúpnuť výraznejšie. “Keby bolo na mne, je to 600 eur a nikomu by sa nič nestalo, keby vláda rozhodla o 600 eurách,” povedal.
Podľa Fica by sa mala prijať legislatíva, podľa ktorej by sa minimálna mzda automaticky zvyšovala podľa rastu priemernej mzdy na Slovensku, pričom by minimálna mzda tvorila 60 % z priemernej mzdy.
No podľa socialistov sa politici a ekonómovia len navzájom presviedčajú o tom, že Slovensku sa darí. “Považujeme to za výsmech pracujúcim ľuďom. Hrdíme sa rastúcou priemernou mzdou, ale dve tretiny pracujúcich ju nikdy nevideli.”
Ak totiž zarábajúci človek poberá minimálnu mzdu a odčíta od nej napríklad len výdavky na dochádzanie do práce, môže skončiť horšie ako keby poberal podporu od štátu. “Máme vyššiu produktivitu práce ako Poliaci, Estónci či Chorváti, no nižšie priemerné mzdy ako oni. Kým produktivita práce u nás dosahuje 82 percent priemeru EÚ, priemerná mzda len 37 percent priemeru EÚ. Rozširuje sa fenomén pracujúcej chudoby, keď ľudia pracujú, ale stále z toho nemajú nič. Do tejto armády chudobných pracujúcich dnes spadá už viac ako 314 000 zamestnancov,” píšu Socialisti v príspevku.
Súčasné podmienky pre zamestnancov vidia ako nespravodlivé. “Mzda žiadnej kategórie by nemala byť sociálnou dávkou na prežitie, ale odmenou, ktorá zabezpečuje dôstojnú životnú úroveň pracujúcemu človeku a členom jeho domácnosti. Štatistické priemery vôbec nevystihujú často bezvýchodiskovú sociálnu situáciu zamestnancov a ich rodín.”
Veľa pracujúcich ľudí je v dnešnej dobe podľa ich názoru nútených naháňať nadčasy a privyrábať si prácami na čierno, aby dokázali uživiť seba a svoje rodiny.
Podľa Socialistov si v dnešnej dobe ani mnoho mladých ľudí nedokáže, kvôli nízkej mzde, naštartovať samostatný manželský život. “Z existenčnej obavy o budúcnosť sa časť zamestnancov nedokáže ani postaviť za svoje ústavou a medzinárodnými dohovormi garantované práva. 89 % domácností má ťažkosti s platením úhrad nákladov na bývanie. Iba 5,5 % domácností dokáže splácať pôžičky, leasingy či hypotéky bez akejkoľvek záťaže. Ak je toto výsledok 30-ročného ponovembrového vývoja, tak je to hanba,” konštatujú Socialisti.
A odkazujú, že majú už toho dosť: “Nechceme dopadnúť ako v Spojených štátoch, kde sú už dnes milióny ľudí odkázané na potravinové poukážky, hoci majú prácu, ale tak mizerne platenú, že z nej nedokážu prežiť. Neuspokojíme sa s handrkovaním o niekoľko eur. Potrebujeme urobiť radikálny skok, aký urobili Slovinci v roku 2010.”
Slovinskom, ktoré má podobnú štruktúru ekonomiky a podobnú výkonnosť ako Slovensko, má totiž minimálnu mzdu vyššiu až o 367 eur. “Preto ohlasujeme koniec lacnej práce. Navrhujeme zvýšenie minimálnej mzdy na 800 eur. Námietky zamestnávateľov, že v takom prípade budú prepúšťať, považujeme za bohapusté vyhrážky a zastrašovanie. Strašili tým vždy a všade (aj v spomínanom Slovinsku) a nikdy k tomu nedošlo.”
Okrem toho žiadna relevantná štúdia podľa nich nepreukázala nikdy priamu väzbu medzi zvýšením minimálnej mzdy a prepúšťaním. Zvýšenie minimálnej mzdy naopak “preukázateľne pomáha ekonomike, lebo zlepšuje kúpnu silu obyvateľstva, a tým pomáha aj miestnym podnikateľom. Pridajte sa k nám, vždy budeme stáť na strane ľudí s nízkymi príjmami, v prvej línii boja za sociálnu spravodlivosť, udržateľnú budúcnosť a svet bez násilia a vojen.”
Podnikatelia nesúhlasia s tým, aby sa minimálna mzda určovala politickým rozhodnutím
Väčšina podnikateľov nesúhlasí s tým, aby sa minimálna mzda určovala na základe politického rozhodnutia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v druhej polovici júla pripravila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Ako sa uvádza v tlačovej správe, zúčastnilo sa ho 146 podnikateľov z celého Slovenska. Z nich 95,9 % nesúhlasí s tým, aby sa minimálna mzda určovala na základe rozhodnutia vlády.
Podľa vyše polovice podnikateľov by sa minimálna mzda mala určovať na základe určeného vzorca naviazaného na produktivitu práce (55,6 % opýtaných) alebo na základe v zákone určeného vzorca naviazaného na rast priemernej mzdy (43,7 % respondentov). Dve tretiny, resp. 66,2 % podnikateľov, pocítilo v posledných rokoch negatívne dôsledky zvyšovania minimálnej mzdy.
Podnikatelia sa podľa tlačovej správy so zvyšovaním minimálnej mzdy vysporiadali rôzne. Najviac, až 43,1 %, obmedzilo rast miezd a odmien zamestnancov, 28,5 % z nich zvýšilo ceny, 22,2 % obmedzilo počet zamestnancov. Ďalších 13,2 % zvýšilo efektívnosť tak, aby sa to nedotklo počtu a odmien zamestnancov. S tým, aby sa v roku 2020 zvýšila minimálna mzda na 635 eur mesačne, čo je aktuálny návrh Konfederácie odborových zväzov (KOZ), súhlasí len 13,1 %. Zvyšných 86,9 % nesúhlasí s týmto návrhom. S návrhom niektorých zamestnávateľov, aby sa v roku 2020 zvýšila minimálna mzda na 552 eur mesačne, súhlasilo 62,1 % podnikateľov. Zvyšných 37,9 % nesúhlasí ani s týmto návrhom.
Viac ako polovica respondentov, resp. 54,2 %, potvrdila, že súčasná úroveň minimálnej mzdy spôsobuje problémy v ich podnikaní. Vo väčšej miere sú medzi nimi zastúpení podnikatelia z chudobnejších regiónov, konkrétne z Prešovského, Žilinského a Banskobystrického kraja.
Vláda by podľa podnikateľov mala pomáhať ľuďom s nízkym príjmom znížením daní a odvodov, čo myslí si 88,3 % z nich, ale aj podporou tréningu a rekvalifikácie – 35,2 % opýtaných. Podľa 26,9 % podnikateľov by mala pomáhať aj posilnením súbehu príjmu práce a sociálnych dávok alebo primeraným zvyšovaním minimálnej mzdy, čo uviedlo 10,3 % respondentov.
Spolu 51,4 % podnikateľov je za to, aby zamestnanci s minimálnou mzdou boli cez nezdaniteľné minimum úplne oslobodení od daní z príjmov, pričom výpadok príjmov v rozpočte verejnej správy by sa kompenzoval zvýšením iných daní, napr. daní z majetku, DPH, environmentálnych daní. Naopak, 48,6 % s týmto návrhom nesúhlasí.
Ako ďalej informovala Podnikateľská aliancia Slovenska, KOZ navrhuje na rok 2020 minimálnu mzdu v sume 635 eur, čo je medziročný nárast o 115 eur, resp. o 22 %, čím by sa minimálna mzda zvýšila na 55,31 % priemernej mzdy v roku 2020. Cieľom odborárov je postupne dosiahnuť úroveň 60 % priemernej mzdy. Zamestnávatelia navrhujú na rok 2020 zvýšiť minimálnu mzdu na 552 eur, resp. 48,08 % priemernej mzdy. “Nakoľko je proces určovania minimálnej mzdy v skutočnosti politickým rozhodnutím vlády, v zásade uvedené návrhy sú len mantinelmi, v ktorých sa vláda bude pohybovať a rozhodne,” ukončila PAS.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
