Môj profil 
Predplatné
Košice 28. augusta (TASR) – Vo viacerých slovenských mestách sú po ňom pomenované ulice, v Košiciach je jeho busta prvá, s ktorou sa stretávajú návštevníci smerujúci z vlakovej a autobusovej stanice do centra mesta. Pre mnohých, najmä mladých ľudí, je však Ľudovít Kukorelli už neznámou postavou. Bol to pritom významný slovenský bojovník proti fašizmu a partizánsky veliteľ. Zahynul za záhadných okolností, pričom podozrenie z jeho vraždy padá na majora sovietskej armády, ktorý mal k takémuto činu motív.
Kukorelli bol pôvodne letecký dôstojník, ktorý sa už od roku 1939 zapájal do protifašistického odboja, kvôli čomu ho v roku 1942 prepustili zo slovenskej armády. Po viacerých dobrodružných únikoch pred políciou pôsobil ako schopný organizátor na východnom Slovensku v úlohe náčelníka štábu partizánskeho oddielu a neskôr brigády Čapajev. Zahynul v novembri 1944 pri obci Habura v okrese Medzilaborce počas útoku partizánov na nemecké jednotky. Pol roka po smrti jeho telo exhumovali v Košiciach a našli v ňom projektil kalibru 6,35 mm, ktorý nebol v bežnej výzbroji ani jednej z bojujúcich strán.
Podľa historika Štefana Balberčáka z katedry histórie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorý sa zaoberal Kukorelliho osudmi, sa dnes nedá s istotou povedať, ako presne zomrel. Existujú o tom rôzne teórie. "Najdôveryhodnejšia je verzia, že bol zabitý majorom Viktorom Nikolajevičom Kokinom, ktorý pôsobil pri partizánskom zväzku Čapajev. Kokin zohral smutnú úlohu likvidátora štábu zväzku Čapajev na základe nepodložených udaní zo strany niektorých príslušníkov zväzku v záujme vlastnej kariéry a kariéry niektorých ďalších ľudí, a to z radov sovietskych partizánskych činiteľov i slovenských ilegálnych pracovníkov, partizánskych organizátorov a veliteľov," hovorí Balberčák. Major Kokin podľa neho úmyselne, z čisto karieristických pohnútok a v úzkej spolupráci s bývalým veliteľom partizánskeho oddielu Pugačov I. Kudriavcovom a ďalšími, obvinil veliteľa partizánskeho zväzku Čapajev Ivana Baľutu – Jagupova a piatich jeho spolubojovníkov zo zrady a spolupráce s gestapom. Na základe toho po neľudskom výsluchu ich všetkých okrem Baľutu – Jagupova fyzicky zlikvidoval. "K tejto udalosti sa môže viazať aj Kukorelliho smrť. Kokin sa mohol oprávnene báť, že po vojne bude Kukorelli o týchto udalostiach vypovedať ako o surovom vyvraždení štábu partizánskeho zväzku. Po akcii partizánov mal Kukorelli odletieť do Sovietskeho zväzu a Kokin by tým riskoval, že sa prezradí kompletné pozadie jeho činov na našom území, keďže Kukorelli bol celý čas pri skupine," vysvetlil Balberčák pre TASR.
Kukorelliho, napriek jeho demokratickému zmýšľaniu, ako hrdinu SNP bez problémov oslavovali v Československu aj komunisti – zjavne preto, že sa ich vlády nedožil. V 70. rokoch 20. storočia dokonca vznikli na základe jeho osudov filmy Život na úteku a Choď a nelúč sa, kde ho herecky spodobil Milan Kňažko.
Podľa historika bol Kukorelli vychovaný v rámci a duchu medzivojnového demokratického zriadenia a s autoritatívnym režimom vojnovej Slovenskej republiky nesúhlasil od prvej chvíle jej vzniku. Hoci sa v niektorých materiáloch uvádza, že bol členom komunistickej strany, v kmeňovej knihe partizánskeho zväzku Čapajev sa takáto informácia nenachádza. "Komunistická strana si Kukorelliho privlastnila. Spolupracoval ako s komunistami, tak aj s predstaviteľmi občianskeho odboja. Išlo mu predovšetkým o prinavrátenie demokracie a slobody, a nie o politické hry," uviedol Balberčák.
K zaujímavostiam tiež patrí, že Kukorelliho pozostatky po exhumácii uložili v košickom Dóme sv. Alžbety. "Je tam pochovaný ako jediný účastník SNP," potvrdil mladý historik.
