Bratislava 4. júla 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Dmitri Lovetsky)
Nie, nejde o chybu v nadpise. Ide o zámernú ukážku toho, ako by vyzerali informácie, ak by sa Hlavné správy znížili na úroveň istého trojpísmenkového dezinformačného plátku, začínajúceho na písmeno „S“
Uhádli ste, nejde Slovenskú (dez-)informačnú službu (SIS), ale o neslávne známy dezinformačný plátok „Sme“. Tento, jemne povedané kontroverzný denník opäť otestoval hranice novinárskeho suterénu bombastickým clickbaitovým titulkom o tom, že vraj „ruský plávajúci Černobyľ potiahnu naprieč Arktídou“.
Čo na tom, že Černobyľ nie je situovaný v Rusku, ale na Ukrajine. Pre redakciu „Sme“ je to ruský Černobyľ a basta. Redakcia „Sme“ zrejme ešte nestihla stráviť emócie z pofidérnej komerčnej kinematografie, keď čitateľom podprahovo podsúva falošnú informáciu (fake news) o tom, že plávajúca atómová elektráreň vyrobená v ruskom Petrohrade je vraj „Černobyľ“. Autor tohto evidentného hoaxu ani v texte článku nedementoval predtuchu nejakej hypotetickej katastrofy, avizovanej v nadpise článku, zvýraznenom hrubo tlačenými a veľkými písmenami, ktorým vystrašil čitateľov denníka „Sme“, keď sa im takýmto sugestívnym spôsobom pokúsil vsugerovať svoj hoax o tom, že „Rusi potiahnu naprieč Arktídou ruský plávajúci Černobyľ“ až na šesťtisíc kilometrov vzdialenú Čukotku!
Titulok extrémisticko-dezinformačného denníka „Sme“ je sám o sebe ukážkovým príkladom falošnej informácie (fake news), respektíve hoaxu v kombinácii so šírením poplašnej správy. A to aj napriek tomu, že tento denník sám seba pasoval za „lovca hoaxov“ a dokonca si zriadil aj vlastnú webovú stránku, kde prezentuje svoje údajné úlovky. Paradoxne je však veľmi ostýchavý pri prezentovaní svojich vlastných hoaxov v zozname úlovkov.
Počudovanie nad neetickým konaním denníka „Sme“ vyjadrili v sprievodnej diskusii k článku aj viacerí čitatelia tohto denníka. Samozrejme sa dá iba ťažko odhadnúť, ako dlho bude redakcia „Sme“ tolerovať ich kritiku, keďže cenzori v „Sme“ sú všeobecne povestní extrémnou precitlivelosťou na názory inak zmýšľajúcich ľudí, ktoré sa nezhodujú s ich redakčnou líniou.
Kontroverzný denník „Sme“ sa netají spoluprácou s agentúrou Európskej únie (East StratCom Task Force), ktorú si Brusel vydržiava ako svoj nástroj na ovplyvňovanie verejnej mienky v Európe. Dá sa teda ľahko dedukovať, odkiaľ denník „Sme“ čerpá inšpiráciu pre svoje hoaxy a fake news. EÚ svoju agentúru štedro financuje. Len za minulý rok jej priklepol 1,1 mil. € (1,3 mil. USD), takže šírenie fake news a hoaxov zrejme nebude pre redakciu „Sme“ stratový biznis. Pokiaľ je však toto tá povestná „value for money“ („hodnota za peniaze“), o ktorej tak radi básnia kaviarenskí povaľači, tak ten výsledok nie je príliš lichotivý ani pre Brusel, ani pre redakciu „Sme“.
Gabriel Gačko