Môj profil 
Predplatné
“Nie sme proti solidarite, ale povinné kvóty nie sú riešením a nie sú vykonateľné v podmienkach Schengenu. Ak by sme súhlasili s kvótami a s tým, že budeme garantovať, že po dobu niekoľkých rokov budú títo ľudia na Slovensku, tak odtiaľ je len pol kroka k tomu, aby niekto prišiel s nápadom, že musíme monitorovať hranice a postupne ani nebudeme vedieť ako a zistíme, že Schengen kvôli tomu neexistuje,” priblížil.
Poukázal na to, že únia prijíma rozhodnutia na základe diskusií, ktoré na túto tému práve prebiehajú. Hovoriť o nej budú ešte ministri zahraničných vecí a vnútra, pričom to bude jedna z dominantných otázok na najbližšej Európskej rade, ktorá sa uskutoční 25. až 26. júna. Tá totiž musí schváliť predstavenú iniciatívu EK.
Zo solidarity by sme sa mali postarať o prvú várku utečencov, tvrdí Šebej
Hoci zavedenie povinných kvót ako princíp odmieta, na druhej strane je presvedčený o tom, že Slovensko sa dokáže postarať o 785 utečencov, ktorí by na základe prerozdeľovacieho kľúča Európskej komisie (EK) mali prísť na jeho územie. Má ísť o žiadateľov o azyl pôvodom zo Sýrie a Eritrey. “Je to znak solidarity a určite to nie je také množstvo, s ktorým by sme si nevedeli poradiť,” uviedol predseda zahraničného výboru NR SR František Šebej (Most-Híd)
Samotný návrh EK nepovažuje za dobrý, pretože kvótami sa, ako poznamenal, odsúva riešenie problémov, ku ktorému aj tak v budúcnosti bude musieť Európska únia dospieť. “Keďže tí ľudia sú už reálne v Grécku a Taliansku, tak z čisto ľudskej solidarity a morálnych dôvodov by sa Slovensko malo vedieť o nich postarať,” myslí si napriek tomu, že podľa neho ide o ľudí, ktorí nebudú mať ambíciu zostať v SR.
Šebej nemá problémy s príchodom prvej várky žiadateľov o azyl, ktorí sa už nachádzajú v Grécku a Taliansku, a majú sa na základe komisiou navrhovaných kvót relokovať do ďalších štátov únie. “Rozhodne sa však treba postaviť proti tomu, aby sa utečenci mechanicky prerozdeľovali, pretože nie všetky členské krajiny sú rovnaké a nie všetky sú kultúrne pripravené na to, aby absorbovali utečencov. Väčšina krajín strednej a východnej Európy vôbec nemá skúsenosti s africkými prisťahovalcami a tie kultúrne modely sú nekompatibilné,” zdôraznil s tým, že slovenská diplomacia by mala dôrazne odmietnuť relokáciu ako pravidlo EÚ.
Aj keď sa proti príchodu týchto utečencov zdvihla na Slovensku vlna odporu, podľa Šebeja nie je vhodné hneď všetkých označiť xenofóbnou a rasistickou nálepkou. “Hoci u niektorých je to jednoznačne xenofóbny a rasistický motív, u iných je to akási úzkosť zo zmeny prostredia spôsobená nekompatibilnými komunitami. Je to inštinktívna obava, ktorej celkom dobre rozumiem,” podotkol.
Myslí si tiež, že Európa nedokáže absorbovať ani uživiť obrovské masy ľudí, ktoré utekajú z Afriky pred rozvratom vo svojich krajinách a ekonomickou mizériou. “Európa jednoducho bude musieť nájsť nejaký spôsob ako zabrániť takémuto prílevu a zabezpečiť im akceptovateľný život tam, odkiaľ prichádzajú,” konštatoval. Do skupiny ekonomických migrantov však nezaraďuje kresťanov zo Sýrie. “Tí utiekli zo svojej krajiny, lebo im išlo o holý život,” upozornil Šebej.
Nútená internácia utečencov podľa Blahu ide proti princípu humanizmu
Predseda výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD) si myslí, že Slovensko nie je xenofóbne ani nie je proti utečencom. “Chceme im pomôcť, ale na druhej strane si realisticky uvedomujeme, že to môže mať aj konzekvencie na slovenskú spoločnosť, ktorá je relatívne konzervatívna, a tým by to mohlo viesť k nárastu extrémizmu.”
Slovenská spoločnosť podľa neho ešte nie je na migrantov pripravená. Ako poznamenal, ide o postupný proces, ktorý v iných západných európskych krajinách trval desaťročia. “Treba s tým pracovať a vytvárať väčší priestor pre toleranciu a otvorenosť v slovenskej spoločnosti, ale to nemôže spraviť diktát Bruselu povinnými kvótami,” upozornil s tým, že ten vytvára byrokratický moloch, ktorý má zastaviť nielen slobodnú vôľu utečencov, ale navyše vznikla situácia, keď krajiny, ktoré nesúhlasia s povinným kvótami, sú označované za xenofóbne a rasistické.
Blaha zopakoval, že Slovensko je za dobrovoľnosť, teda, aby sa žiadatelia o azyl dostali do tých krajín, do ktorých chcú ísť, kde majú svoje komunity alebo ekonomickú základňu. Myslí si, že EÚ paradoxne kvótami nechce byť solidárna s utečencami, ale s najväčšími a najbohatšími štátmi, ako sú Francúzsko a Nemecko.
“Určite sú na to pripravenejšie krajiny, ktoré majú s migrantmi dlhodobú skúsenosť, ale na Slovensku budú stratení. Aj pre nich samotných to bude utrpenie, takže namietame proti princípu internácie tam, kde nechcú byť. To nie je humánne. A keď niekto hovorí o humanizme a solidarite, tak by mal v prvom rade klásť dôraz na potreby týchto ľudí,” uviedol.
Myslí si tiež, že kvóty sťažia situáciu európskych štátov, keďže motivujú prevádzačov k väčšiemu pašovaniu ľudí. “Na druhej strane je tu humanistický a solidárny pohľad, že nemôžete nechať týchto ľudí v ich utrpení. Čiže Európa sa musí nejakým spôsobom snažiť vyriešiť túto otázku, ale kvóty nie sú riešenie,” prízvukoval.
Za to napríklad považuje snahu o zlepšenie sociálnej a ekonomickej situácie v afrických krajinách, odkiaľ prúdia vlny utečencov. “Inak budeme mať ťažkosti s migráciou dlhodobo,” upozornil Blaha s tým, že Európa si musí uvedomiť fakt, že Afrika je jej interným problémom.
.JPG)
.jpg)
