Môj profil 
Predplatné
Na jednej strane sú podľa nej chovatelia, ktorí denne musia riešiť otázku ako naložiť s chorými či zranenými zvieratami. Na druhej strane sú slovenské bitúnky, ktoré sa boja takéto zvieratá prijať, aby si nezničili dobré meno, pretože budú označené, že umiestňujú na trh mäso z chorých zvierat.
V súlade s platnou legislatívou je podľa ZSM zásadné odlišovať, či ide o zviera zranené alebo choré. “Bitúnok nesmie prijať jatočné zviera, ak prejavuje známky ochorenia, ktoré sú iné ako poranenia či zlomeniny, napr. uľahnuté zviera alebo zviera v agónii. Takéto zviera musí byť humánnym spôsobom utratené na farme,” ozrejmila Eva Forrai. Vstupom do EÚ Slovensko prijalo legislatívu pre oblasť welfare zvierat, ktorá má zabezpečiť, aby sa zabránilo utrpeniu zvierat. “Z tohto dôvodu platí, že zviera, ktoré je nemobilné (vplyvom zranenia) a nie je schopné prepravy v stoji, je potrebné na bitúnok buď šetrne prepraviť, alebo je ho potrebné naliehavo zabiť na farme a telo čo najskôr prepraviť na bitúnok na ďalšie spracovanie. Zároveň chovateľ by mal o naliehavom zabití informovať aj príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu (RVPS),” uviedla Forrai.
Zranené zviera musí byť podľa ZSM ešte pred nutným zabitím na farme prehliadnuté v živom stave veterinárnym lekárom. Následne sa zabité a vykrvené zviera musí hygienicky a bez zbytočného odkladu dopraviť na bitúnok. Na bitúnku jatočné telo zvieraťa podlieha prehliadke (tzv. prehliadka post mortem), ktorú vykonáva stály veterinárny dozor vrátane všetkých doplňujúcich vyšetrení. Stály veterinárny dozor zároveň podľa ZSM posúdi, či je mäso vhodné na ľudskú spotrebu, prípadne či je potrebná konfiškácia časti či celého jatočného tela.
Vykonávanie predpísaných postupov v praxi má však podľa ZSM aj svoje riziká. Sú nimi zneužívanie systému aj na porážku iných ako zranených zvierat priamo na farmách, problematická manipulácia so živým či odporazeným zvieraťom – jeho nakládka/ vykládka, či jeho presun priamo k technológii, kde sa zabezpečia ďalšie kroky spracovania. Problémom je aj sekundárna mikrobiologická kontaminácia odporazeného zvieraťa, konštrukčné riešenie bitúnku – z hľadiska prístupov či technológií, ktoré nemusí umožňovať spracovanie takýchto jatočných tiel a ekonomický aspekt – kto bude uhrádzať náklady na likvidáciu jatočného tela v kafilérii, ak nebude vhodné na ďalšie spracovanie. “Vzniknutá situácia jasne poukazuje na nevyhnutnosť systematického riešenia tohto problému a jeho jasnú interpretáciu verejnosti tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že slovenské bitúnky umiestňujú na trh mäso, ktoré nie je vhodné na ľudskú spotrebu,” upozornila Forrai.
Zväz spracovateľov mäsa preto navrhuje tieto tri riešenia. Ako prvé ohlasovanie nutných zabití príslušným RVPS a prítomnosť ich zástupcov pri prehliadke pred zabitím na farme, a to i pri výkone nutného zabitia. Po druhé vytvorenie a zverejnenie zoznamu určených bitúnkov, ktoré budú primerane prístupné v rámci celého územia SR a sú tiež po technologickej stránke schopné šetrne nakladať so zranenými zvieratami. Resp. sú schopné zabezpečiť hygienickú manipuláciu a spracovanie jatočného tela zvierat, ktoré boli nutne zabité na farme v zmysle podmienok stanovených legislatívou. A nakoniec vytvorenie systému refundácie nákladov na likvidáciu tiel uhynutých zvierat v kafilérii, ak takéto telá zvierat vznikli na farmách, počas prepravy, na bitúnku či z dôvodu rozhodnutia o skonfiškovaní jatočného tela po prehliadke post mortem zo strany stáleho veterinárneho dozoru priamo na bitúnku. Tým by sa zmierňovali negatívne finančné dopady pre chovateľov a bitúnky.
Zväz spracovateľov mäsa je dobrovoľným združením fyzických a právnických osôb, podnikajúcich v oblasti spracovania mäsa, výroby mäsových výrobkov a v oblasti súvisiacej s touto podnikateľskou činnosťou.
