Môj profil 
Predplatné
V roku 2020 teda očakávajú v porovnaní s rokom 2018 pokles tempa rastu slovenskej ekonomiky takmer o polovicu. “Stále však rastieme viac ako dvojnásobným tempom v porovnaní s eurozónou,” povedala Muchová.
Spresnený odhad rastu HDP, ktorý zverejnil Štatistický úrad SR, ukázal, že slovenská ekonomika vzrástla v druhom štvrťroku tohto roka medziročne o 2 % a medzikvartálne o 0,5 %. Prepad v raste HDP je v druhom kvartáli podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej prudký a jednoznačný, keďže v prvom štvrťroku slovenská ekonomika medziročne rástla až o 3,7 %. “Až takýto výrazný prepad v raste nášho hospodárstva nikto neodhadoval, aj keď spomalenie ekonomiky očakávané bolo. Nakoľko Slovensko je malou, otvorenou a exportne orientovanou ekonomikou, ochladenie zahraničného dopytu viedlo k poklesu nášho exportu, čo stiahlo nadol aj rast našej ekonomiky,” uviedla pre agentúru SITA Glasová.
Domáci dopyt je podľa Muchovej stále v slušnej kondícii, ale oblaky nad externým prostredím sa nerozplynuli. “Hrozba neriadeného tvrdého brexitu ostáva, nemecký rast pokrivkáva, Čína spomaľuje a spory v zahraničnom obchode sú nedoriešené, navyše automobilový sektor prechádza výraznými zmenami,” informuje Muchová. Slabý zahraničný dopyt je podľa Glasovej výsledkom neistoty a obáv na trhoch, ktoré pramenia predovšetkým z obchodnej vojny medzi Washingtonom a Pekingom a z pripravovaného brexitu. Ani v jednom prípade totiž ešte nie je známe, ako sa situácia vyvinie a aký dopad to bude mať na globálnu ekonomiku.
Ďalší vývoj slovenského hospodárstva bude podľa Glasovej závisieť hlavne od toho, ako sa budú vyvíjať ekonomiky našich hlavných obchodných partnerov, predovšetkým Nemecka. Nemecká ekonomika dopláca na spomalenie globálnej ekonomiky a horšie prognózy a taktiež na neistotu okolo brexitu a hlavne okolo obchodnej vojny medzi USA a Čínou. “Samostatnou kapitolou a hrozbou pre Nemecko je pribrzdenie čínskej ekonomiky, keďže tieto dve krajiny sú pomerne dôležitými obchodnými partnermi. Či a do akej miery nakoniec Nemecko spomalí, je však stále otázne a závisí od toho, ako sa budú vyvíjať spomínané rizikové faktory,” povedala Glasová.
Do vývoja môže zasiahnuť podľa Glasovej aj Európska centrálna banka (ECB) svojou menovou politikou. Na septembrovom zasadnutí ECB pristúpila k uvoľneniu menovej politiky, a to novým kolom kvantitatívneho uvoľňovania a znížením depozitnej úrokovej sadzby. To bude podľa Glasovej tlačiť smerom nadol aj sadzby na medzibankovom trhu a vytvárať aj tlak na sadzby z úverových produktov. “Spustenie nového kola kvantitatívneho uvoľňovania považujeme za krok správnym smerom, predovšetkým vzhľadom na Nemecko, ktoré sa nachádza na pokraji recesie,” uviedla Glasová.
Podporiť ekonomiku môže nielen centrálna banka, ale aj vláda príslušnej krajiny svojou fiškálnou politikou. Vo všeobecnosti platí, že v časoch ekonomickej expanzie by mala vláda podľa Glasovej šetriť a znižovať deficit verejných financií a naopak v časoch recesie by mala uvoľniť svoju fiškálnu politiku. Zvýšenými výdavkami tak vláda môže podporiť ekonomický rast. “Aj k takémuto kroku ale treba pristupovať veľmi opatrne, aby zvýšené výdavky neviedli k nadmernému rastu verejného deficitu. Preto je vhodné, ak vláda v období, keď sa ekonomike darí, šetrí a vytvára prebytok vo verejnom rozpočte a teda istú rezervu na horšie časy,” skonštatovala Glasová.
Vyrovnaný rozpočet zostáva zatiaľ v nedohľadne. Slovensko ho pravdepodobne nedosiahne podľa Muchovej ani v najbližších dvoch rokoch. “Plánovaný vyrovnaný rozpočet sa odkladá, aj keď sa zlepšila efektivita výberu daní. Prišli nové sociálne opatrenia, rast miezd vo verejnom sektore, vyššie výdavky samospráv, zrušený odvod z reťazcov. Odhadujeme fiškálny deficit v tomto roku na úrovni 0,8 % HDP a 0,7 HDP v roku 2020,” doplnila Muchová.
.JPG)
.jpg)
