Môj profil 
Predplatné
Pohľad na balenia bankoviek v hodnote 20 a 50 eur. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Bratislava 27. februára (TASR) – Slováci si radšej v bankách sporia, ako by si vo veľkej miere od finančných domov požičiavali. Slovensko tak stále patrí medzi typické sporiace národy.
Ukázal to najnovší prieskum, ktorý uskutočnila spoločnosť GfK v strednej a východnej Európe. Prieskum o tom, ako využívajú ľudia bankové a poisťovacie služby, realizuje spoločnosť už od roku 2000.
Slovensko tak podľa výsledkov prieskumu stále patrí medzi typické “sporiace národy”, ktoré tradične uprednostňujú sporenie pred intenzívnejším požičiavaním si z bánk na účel okamžitej spotreby. “Dynamika rastu pôžičiek a úverových produktov je preto na Slovensku mierna. Najzaujímavejším trendom, ktorý bol v roku 2013 zaznamenaný, bola optimalizácia úverov,” uviedla GfK v prieskume.
Slovenskí spotrebitelia v snahe znížiť výdavky na finančné produkty a služby v minulom roku hľadali výhodnejšie podmienky ako prefinancovať svoje staršie úvery. “Išlo najmä o prenesenie si hypotéky alebo úveru na bývanie po skončení fixácie do iného peňažného ústavu. Zvýšil sa aj počet takzvaných konsolidácií úverov, keď viaceré úvery bankám, ale aj lízingovým či splátkovým spoločnostiam boli vyplatené z jedného nového úveru, ktorý je však pre klienta výhodnejší,” priblížil výkonný manažér pre región strednej a východnej Európy zo spoločnosti GfK Rastislav Kočan.
Prieskum taktiež ukázal, že spotrebitelia v regióne strednej a východnej Európy majú veľmi odlišné zvyklosti, pokiaľ ide o využívanie pôžičiek a sporiacich produktov v jednotlivých krajinách regiónu. Výrazne sa odlišujú predovšetkým štyri krajiny, a to Česká republika, Slovensko, Nemecko a Rakúsko. Nielen že v týchto krajinách má minimálne polovica populácie sporiaci produkt, ale počet osôb so sporiacim produktom je tu tiež značne vyšší, ako počet ľudí, ktorí majú bankovú pôžičku. Na čele stojí Nemecko a Rakúsko s viac ako trojnásobným množstvom sporiacich produktov oproti pôžičkám. V Českej republike a na Slovensku sa hodnota blíži k dvojnásobku.
V Slovinsku, Macedónsku a Chorvátsku má zase svoje úspory v bankách uložených približne 20 % ľudí. Srbsko, Ukrajina a Turecko zase dominujú rebríčku krajín, kde počet osôb čerpajúcich dlh výrazne prevyšuje počet ľudí so sporiacim produktom. Srbsko je tiež krajinou s najmenším počtom osôb, ktoré ukladajú peniaze do bánk, iba 2,6 % respondentov v prieskume uviedlo, že majú úspory v banke. “V porovnaní s ostatnými trhmi si môžeme u niektorých menej rozvinutých krajinách v regióne všimnúť, že v bankách sporí menej ľudí. Neznamená to však, že títo ľudia nemajú úspory. Iba ich neukladajú do bánk,” vysvetľuje Kočan s tým, že to môže predstavovať príležitosť na trhu pre hráčov v tomto sektore a následne aj veľký rastový potenciál v danej produktovej skupine. “Vo všeobecnosti sa dá povedať, že k rozšíreniu trhu môže napomôcť aktívny prístup s individuálne nastavenými variantmi pre investície a pôžičky. Zákazníci si pred rozhodnutím často zisťujú podrobnejšie informácie a majú dobrý prehľad o dostupných možnostiach,” dopĺňa Kočan.
Trh s pôžičkami by tak podľa GfK mohol v budúcnosti rásť v Bosne a Hercegovine, v Bulharsku i v Poľsku. “Je však možné, že tunajší obyvatelia sa snažia nájsť rozumnú rovnováhu medzi pôžičkami a úsporami,” dodáva Kočan.
.JPG)
.jpg)
