-Ktoré problémy v oblasti dopravy v Prešovskom kraji považujete za najpálčivejšie a ako si predstavujete ich riešenie?-

Za kľúčový moment považujem urýchlené riešenie R4 a dopravné kolapsy v Prešove a väčších mestách kraja. Čo sa týka R4, je nutné riešiť v súčinnosti so štátom vyváženosť medzi R4 a R2. Toto je politické rozhodnutie, a teda treba vyvíjať tlak na politikov, ktorí vedú tento štát. Zároveň je nutné každoročne alokovať dostatočný objem zdrojov na opravy a udržiavanie cestnej infraštruktúry, ktorá je v majetku Vyššieho územného celku (VÚC) Prešov.

-Prešovský kraj dlhodobo trápi rómska problematika, kde tu vidíte medzery a ako by ich kraj mohol riešiť? Ako si predstavujete prácu s Rómami?-

Rómovia sú všeobecne považovaní za veľký problém, toto nie je niečo, čo vzniklo v súčasnej dobe, toto je dedičstvo a neochota politickej garnitúry sa tomuto problému seriózne venovať už od vzniku samostatného štátu. Zastávam názor, že nám tu vznikla generácia, ktorá nemá pracovné návyky a nie je vedená k zodpovednosti za svoj život. Určite by som využil odborníkov v danej oblasti, pretože nie som odborník na rómsku problematiku a jej riešenie nie je v hlavných kompetenciách VÚC.
Je však nevyhnutné pracovať na základných hygienických návykoch Rómov, považujem to za významný preventívny prvok pre ozdravenie prostredia tejto časti populácie. Treba ich viesť k zodpovednému rodinnému životu, vzdelávať ich mladú generáciu, zabezpečiť im zamestnanie na úrovni ich možností a riešiť čistotu ich obydlí. Ale určite by to malo prebiehať v spolupráci s nimi.
Možno tu vidím paralelu, ktorou vstúpili v 30. rokoch minulého storočia do života mnohým, vtedy mladým ľuďom Tomáš a Ján Antonín Baťa. Ich sociálny aspekt podnikania bol postavený na zvýšení sebauvedomenia zamestnancov, ich vzdelávaní nielen pre pracovné zručnosti, ale aj pre bežný osobný a rodinný život. V súčasnosti si spoločnosť vymýšľa stratégie pre problematiku marginalizovaných skupín, pričom riešenia sú dávno vymyslené a overené v bežnom živote. Je naozaj nutné, aby VÚC silne kooperovala so štátom, mestami, obcami a špecializovanými inštitúciami. Ak sa však Rómovia sami nezapoja do transformácie svojho života, vidím riešenie tejto problematiky v nedohľadne.

-Z pohľadu turizmu má Prešovský kraj čo ponúknuť, sú tu však isté rezervy, napr. v oblasti infraštruktúry. Aké sú vaše odporúčania?-

Z pohľadu turizmu je Prešovský kraj veľmi zaujímavý a má nespočetné množstvo prírodných, ale aj kultúrno-historických zaujímavých lokalít, ktoré stoja za návštevu. Chýba slušná cestná infraštruktúra a dobudovanie marketingu na úrovni štátu, kraja a samospráv. Je potrebné spracovať republikovú doktrínu, ktorá bude promovať silné stránky v tejto oblasti. Otázky viazané na prepojenia sú potom už len samozrejmým výstupom tejto stratégie. Tu by mal štát významnejšie pomáhať, pretože tie štáty, ktoré si uvedomili silu turizmu a výnosov z toho plynúcich, sú dnes tými, ktoré určujú trendy v danej oblasti. Ale na začiatku je potreba väčších investícií a pomoci pri tvorbe týchto aktivít.

-O odborné školy je čoraz nižší záujem, ako by ste túto formu vzdelávania spropagovali?-

Prešovský kraj má vyše 80 stredných škôl. Dnes sa naskytá otázka, či je to veľa, alebo málo. Musíme si uvedomiť, aký je demografický vývoj – pôrodnosť sa rapídne znížila, nie je toľko žiakov naprieč krajom. Podstatná časť týchto škôl je zameraná na všeobecné vzdelanie. Žiaľ, vytratil sa postupne záujem o povolania, kde je nutná manuálna zručnosť spojená a odbornosťou, tak ako v minulosti fungovalo učňovské školstvo. Je nevyhnutné vrátiť sa k tejto forme vzdelávania a opätovne začať vzdelávať odborníkov pre robotnícke povolania a remeslá.
Je nutné vytvoriť podmienky na pružnejšie zmeny študijných odborov a plánov, nakoľko práve trh práce a jeho podmienky sú dnes veľmi dynamicky meniace sa, čo v konečnej forme vytvára zo škôl inštitúcie, ktoré chytajú mačku za chvost, a kým stačia na zmeny trhu práce reagovať, už je to neskoro. Tu vidím spoluprácu nielen s podnikateľským prostredím, ale aj s ministerstvom školstva. Osobne som presvedčený, že stredné školstvo malo zostať pod zriaďovateľskou pôsobnosťou štátu.

-Ako by ste si predstavovali prácu s dlhodobo nezamestnanými, resp. s nezamestnateľnými obyvateľmi regiónov?-

Nezamestnaní sú zväčša ľudia bez vzdelania a kvalifikácie. Tu v minulosti nastala významná chyba, kedy sa štát postaral o likvidáciu nášho poľnohospodárstva, ktoré bolo orientované práve na zamestnávanie týchto skupín ľudí. Spoločenské zmeny priniesli to, že lepší variant v danú chvíľu pre štát bol týchto ľudí z poľnohospodárstva poprepúšťať a nechať ako nezamestnaných na sociálnych dávkach, ako zachovať pracovné miesta so mzdovou dotáciou. Môj názor je, že lepšie by bolo dotovať pracovné miesta v prvovýrobe a ľudia by mali aspoň bazálne pracovné návyky, ako vychovať pomaly už dve generácie ľudí bez vzťahu k povinnosti postarať sa o svoju existenciu a byť pre spoločnosť ako celok aspoň malým prínosom.

-Ako by ste do kraja pritiahli nových investorov a v akých oblastiach?-

Dobudovaním cestnej infraštruktúry – platí, že kde sú cesty, vzniká aj väčší predpoklad pre záujem o danú oblasť. Prešovský kraj tým, že nie je tak priemyselne vybudovaný, má predpoklad stať sa liečebňou pre celé Slovensko. Ľudia potrebujú prírodu a v našom kraji je najmenej zdevastovaná civilizačnými faktormi. Kúpeľníctvo naprieč krajom môže ponúkať významné možnosti rekreácie a rehabilitácie. Prichádzame do doby, kedy majú ľudia viac voľného času, ktorý chcú tráviť aktívnejšie. Vnímam to hlavne u strednej a mladšej generácie. Takže v týchto oblastiach je významný potenciál pre investorov v kraji. Jeden turista naviaže na svoju návštevu 3,5 pracovného miesta. Možno sa to zdá nelogické, ale štatistiky to dokazujú. Určite by som inicioval vytvorenie silného poradného orgánu župana pre investície a v spolupráci so SARIO pripravil semináre pre informovanosť potenciálnych investorov v našom kraji.

Je podľa vás poskytovanie sociálnej starostlivosti v kraji na dobrej úrovni? Kde vidíte rezervy?

Klient s právoplatným rozhodnutím by mal dostať do ruky pomyselnú peňaženku s mesačným príspevkom a vybrať si zo zoznamu zariadenie, kde by chcel byť umiestnený. Predstavujem si otvorenie poradenského centra pomoci pre tých, ktorí riešia ťažkú životnú sociálnu situáciu a hľadajú východiská. Dôležitá bude aktívna komunikácia centra so všetkými poskytovateľmi sociálnej starostlivosti v pôsobnosti PSK, či ide o verejných, alebo neverejných poskytovateľov. Chcel by som priniesť aktívnu pomoc aj smerom k všetkým poskytovateľom sociálnej starostlivosti, či už v pomoci výkladu zákona, riešenia prevádzkových problémov, alebo problémov, ktoré vyvstanú z každodennej práce.
Podľa môjho názoru je nevyhnutné vytvorenie finančnej rezervy na havarijné a nepredvídateľné situácie pre všetkých poskytovateľov sociálnej starostlivosti v pôsobnosti PSK. Zasadzujem sa tiež o zriadenie centra sociálnych služieb zameraného na klienta postihnutého Alzheimerom a demenciou, ktorých každoročne pribúda. S prihliadnutím na demografický vývoj je situácia alarmujúca. Chcem dosiahnuť, aby neodlučiteľnou súčasťou sociálnej politiky bola sociálna spravodlivosť. To znamená, rovnaký prístup každého občana nášho kraja ako ku vzdelaniu, tak aj k zdravotnej starostlivosti, tak k sociálnej službe, a takto vytvoriť v tom našom kraji rovnakú základňu pre život.