Môj profil 
Predplatné
Dodal, že KDH aj OĽaNO želá úspech v európskych aj budúcoročných parlamentných voľbách. “Ale najmä chcem, aby ľudia dali dôveru nám,” povedal Škripek, ktorý od Kresťanskej únie očakáva štandardnejšie robenie politiky, než ako ju dnes realizuje OĽaNO.
Všetkým štyrom zakladateľom OĽaNO, vrátane Igora Matoviča, je vďačný za to, že pred rokmi otvorili kandidátku pre nových ľudí.
“Experimentálny” prístup hnutia, ktorý pred rokmi spoluprácu s ním naštartoval, ju však podľa Škripeka v tomto roku de facto znemožnil. “Igor Matovič je veľmi špecifický človek a do politiky priniesol množstvo všelijakých geniálnych nápadov, ktoré mu niektorí zazlievali, iní schvaľovali,” povedal.
Škripek tvrdí, že mu Matovič tento rok ponúkol posledné, 14. miesto na kandidátnej listine OĽaNO do Európskeho parlamentu (EP) s tým, že ak sa mu do EP podarí prekrúžkovať ako jedinému, mandátu sa vzdá v prospech liberálnejšie orientovaného kandidáta OĽaNO. “Zdalo sa mu to logické,” povedal Škripek.
Dodal, že on osobne by považoval za neférové žiadať od voličov preferenčné krúžky na postup do europarlamentu a zároveň nemať v úmysle mandát vykonávať. Zvlášť, ak by ho ako konzervatívca mal v EP nahradiť liberál.
“Ak by som toto vopred vyhlásil, ako bola predstava Igora Matovičova, výsledok by bol logický: nikto by ma nevolil. Načo by ma volil, keď aj tak mám odovzdať mandát?” pýta sa Škripek.
Dodáva, že v EP spolupracoval s poslancami z iných kresťanských strán a pochopil rozdiely medzi voľným hnutím bez akýchkoľvek štruktúr a klasickou konzervatívnou stranou. “Stal som sa v Európskom parlamente predsedom medzinárodnej kresťanskej strany Európskeho kresťanského politického hnutia. Pochopil som, ako fungujú demokratické strany so svojimi štruktúrami a schopnosťou vytvoriť spoluprácu na inej úrovni. Toto mi v OĽaNO chýba,” povedal Škripek.
Mimoriadne silnou osobnosťou novej strany bude podľa neho Záborská, ktorej už materské hnutie KDH opakovanú kandidatúru neumožnilo. “Pani Záborská je na medzinárodnej scéne významná osoba. Pre mnohých je nepredstaviteľné, že by viac nemohla pôsobiť ako politička. Človek takéhoto rangu sa ocitne v situácii, že jej podmienky v jej vlastnej strane znemožnia kandidatúru?” pýta sa Škripek.
“Súhlasím s tým, že treba z politiky vyprášiť lenivcov, ktorí nič nerobia, ale toto určite nebol prípad pani Záborskej. Je to človek konzervatívnych hodnôt a priniesla do tejto práce obrovskú kvalitu. Takýmto ľuďom treba skôr vytvoriť podmienky, aby mohli kandidovať ďalej,” dodal.
Keď sa Záborská v roku 2004 po prvý raz prebojovala do Európskeho parlamentu, podľa Škripeka boli jej kresťanské názory v tejto inštitúcii vnímané ako okrajové, dnes už je to úplne inak. “Dovolím si tvrdiť, že aj jej vplyvom. Aj preto je veľmi obľúbená. Množstvo ľudí rôznych národov si uvedomilo, že európskej politike chýba zdravý kresťanský hlas. Mne sa s ňou veľmi dobre spolupracovalo, aj keď sme boli v iných stranách aj frakciách,” povedal.
Prvou skúškou Kresťanskej únie budú podľa neho voľby do Európskeho parlamentu. “Zároveň tento projekt nie je pripravovaný len na voľby do Európskeho parlamentu, záleží nám najmä na parlamentných voľbách 2020,” vyhlásil Škripek.
V Európskom parlamente sa podľa neho dajú po týchto voľbách očakávať veľké zmeny. “Očakáva sa obrovské premiešanie rôznych politických prúdov. Na vznik novej frakcie tlačí aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Jeho scenár je však z môjho hľadiska príliš federalistický, ja nie som priaznivec spojených štátov európskych. A je to predstava o veľmi silnom postavení Francúzska, aj v tandeme Francúzsko – Nemecko,” poznamenal.
Viacerí analytici poukazujú na možnosť ďalšieho posilnenia euroskeptických a radikálnych strán v europarlamente. “Napočúval som sa takýchto politických analýz dosť. Zároveň musím povedať, že EP je volený ľuďmi v rôznych štátoch a už má skúsenosť s extrémistickými politikmi z ľavej aj pravej strany. Dá sa povedať, že v medzinárodnom prostredí sú len osamelým výkrikom a sú veľmi rýchlo odsunutí na okraj. V európskej politike musíte vytvoriť akúsi sieť, musíte získať ľudí na svoje projekty a zúčastniť sa na projektoch iných,” povedal Škripek.
Na otázku, ako eurovoľby ovplyvní brexit, Škripek odpovedal, že to záleží od toho, či vôbec, a ak áno, akou formou prebehne. “Už teraz sa hovorí o niekoľkotýždňovom odklade brexitu. Alebo, a to je najväčší extrém, dokonca o dvojročnom odklade,” povedal. “Ak by bol dvojročný odklad, Veľká Británia musí štandardným spôsobom urobiť voľby. Ak by to bol iný scenár, na niekoľko týždňov tam môžeme ‘pozdržať’ tých britských poslancov, ktorí sú tam teraz,” povedal. “Ak nedôjde k brexitu, budeme voliť 14 poslancov, ale ten štrnásty bude čakať na brexit,” poznamenal na margo skutočnosti, že po brexite má mať Slovensko v EP až štrnástich namiesto dnešnej trinástky poslancov.
Dodáva, že tak pre Veľkú Britániu, ako aj pre Európsku úniu by bola oveľa lepšou alternatívou dohoda ako brexit bez dohody. Ani ten by však podľa neho nespôsobil okamžitú a úplnú zmenu. “Lebo Veľká Británia je natoľko legislatívne previazaná s Európskou úniou, že bude trvať roky, kým nastane reálne oddelenie. Množstvo vecí bude fungovať rovnako,” odhadol.
V prezidentských voľbách Škripek podporuje Františka Mikloška. “Spolu s kolegyňou Záborskou sme pred časom vydali vyhlásenie, že stojíme za životným príbehom Františka Mikloška. On je symbol človeka, ktorý sa nebál obetovať, nasadiť a skutočne bojovať so zlom,” povedal. “Spravili sme brífing, kde sme Františkovi Mikloškovi vyjadrili podporu ako ľudia z Kresťanskej únie, KDH a OĽaNO,” dodal Škripek.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
